Augustin

Sedel som na stoličke, v prstoch mi tlela cigareta a pozeral som sa na Táňu. Ležala tam úplne bez pohnutia. Vlastne, keď som sa prizrel bližšie, videl som, ako sa jej dvíha hrudník. Dýchala rýchlo. Na pokožke sa jej trblietali kvapky potu. Oblé tvary jej nádherného tela ma vzrušovali. Keby nebolo práve po tom, asi by som ju vášnivo pomiloval. Ale bolo. Bláznili sme sa niekoľko hodín. Read the rest of this entry »

Posledné minúty tohto divného života alebo Keď drogy v budúcnosti majú grády

Pristúpil som k pultu a sadol si. Barman sa otočil, no pokračoval v leštení pohárov.„ Čo to bude?” spýtal sa ma.„ Nedám si nič.” Vstal som a nahol sa cez pult k barmanovi. „ Mám tu „Krvák” tyi idiot.” Zašepkal som. Read the rest of this entry »

Šťastkár

„Hlavu hore, kamarát, svet je predsa plný dievčat,“ povzbudzoval Ivan pri pohári orosenej dvanástky svojho priateľa.
„Nie, ja už na to vážne kašlem, toto nemá zmysel,“ odvetil Mišo s hlavou na stole.
„Hádam sa len tak skoro nevzdáš?“
„Nejde o to, že by som bol znechutený. Ja sa len reálne bojím. Prvé dievča, do ktorého som sa zahľadel, fičalo na pervitíne. Z druhej sa neskôr vykľula prostitúka, tá tretia nebola snáď jediný krát v živote triezva, no a teraz som práve ja narazil na lesbičku. Vidím to tak, že pri tej ďalšej už nebudem riešiť, či sa dotyčná bude sťahovať späť do Košíc, ale či náhodou nebude letieť späť na svoju rodnú planétu.“ Read the rest of this entry »

Pútnik

Zrúcanina prastarej katedrály sa na mňa v šere letného večera hrozivo mračila. Zvetrané kusy, kedysi pevných múrov, pôsobili dojmom, že sa každú chvíľu rozpadnú na prach. Kedysi vysoká, polozbúraná zvonica, dávala celej scenérií strašidelný vzhľad. A ja som utekal priamo k tejto hrozivej stavbe. Nemal som na výber. Naháňalo ma niekoľko desiatok vojakov Všeslovanskej Únie. Mylne ma v tomto kraji, zničenom vojnou, pokladali za nepriateľsakého špióna. Ale to je jedno, aj tak iba prechádzam. Read the rest of this entry »

Múr

Utekal som ako o život. Studený vietor mi fičal okolo hlavy a chladil moje rozpálené čelo. Rýchlo som skočil do krovia a prikrčil som sa. „päť…štyri…tri…dva…jedna…idem!“ dokončila Lucia počítanie. Zatajil som dych, čo bolo po tom bláznivom behu problematické. „Raz, dva ,tri Jakub!“ skríkla Lucia a Jakub poslušne vyšiel z úkrytu. Ostal iba Matúš a ja. Netrvalo to však dlho a aj Matúšova skrýša bola rýchlo odhalená. Ale mňa tak ľahko nenájde. Dobre som si toto miesto vyhliadol. Začul som jej opatrné kroky keď prechádzala okolo môjho úkrytu. Priam som cítil ako sa jej pátravý pohľad pomaly presúva z miesta na miesto. Postupne sa vzďaľovala. A práve vtedy prišla moja chvíľa. Rýchlo som vyskočil z krovia a utekal k miestu, kde počítala. Read the rest of this entry »

Rýchlodráha

„Vitajte na skúšobnej jazde prvej Slovenskej rýchlodráhy na linke Bratislava, Banská Bytstrica, Košice. Prosím pripútajte sa. Vlak sa nachádza na koľajisku vo výške 120 metrov a celou cestou sa bude pohybovať konštantnou rýchlosťou 1000 kilometrov za hodinu, čo je takmer dva a pol násobná rýchlosť zvuku. Cestujúcim, ktorí cestujú do Košíc nebude cesta trvať ani polhodinu. Prajeme vám príjemnú cestu.“ Read the rest of this entry »

Atmosféra

V izbe bola tma. Starší pár sedel pred žiariacou obrazovkou televízora z ktorého sa práve ozývala zvučka večerného spravodajstva. „Dobrý večer, vítame vás pri sledovaní špeciálneho vydania večerných správ. Dnes sa budeme venovať výlučne problematike globálneho otepľovania a riešeniu tohto problému.“ privítala hlásateľka divákov. Obrazovku televízora zaplnil obraz výskumného laboratória. „Najlepší vedci celého sveta po troch rokoch výskumu konečne ukončili výskum ohľadne odstránenia oxidu uhličitého z atmosféry. Read the rest of this entry »

03 Ranná tvorba Stádu Miliona

Pán Kováč sa smial a smial sa neustále. A hoci sa smial už dobrú polhodinu, vedel že nemôže prestať, lebo by okamžite upadol do komatického stavu blízkemu smrti. Už polhodinu naňho celá sála čumela ako na zjavenie a on sa len smial a smial. Tento trik sa naučil ešte na vojne, keď s chlapmi súťažili o to, kto viac vypije. Ale keď mal dosť vtedy, obyčajne sa smial len pár minút. Read the rest of this entry »

02 Vermailský dunihlav

Po tom čo záchranné lode vysadili osadenstvo planéty Zem na vesmírnej stanici DX-9,  všetko sa začalo nepredstaviteľne kaziť. Záchranár s ktorým sa pán Kováč zoznámil v bare a dal mu meno Jožo( keďže jeho meno skladajúce sa z čísloviek Ludolfovho čísla od 56. do 75. miesta si nevedel ani za svet zapamätať), odišiel so svojou letkou „zachraňovať ďalší zapadákov, bez urážky“. Pán Kováč zistil, že sa nemá ako dorozumieť s ostatnými rasami, nevedel ani kde sa to vlastne nachádza a čo bolo zo všetkého najhoršie, došla mu slivovica. Read the rest of this entry »

01 Súdny deň

Pán Kováč sa zobudil na odporné pišťanie budíka. „Dokelu aj s robotou! Nedajú človeku oddýchnuť ani pár dní pred sviatkami!“ Lenivo zdvihnutá ruka pána Kováča udrela po mobile ležiacom na nočnom stolíku a spôsobila vypnutie budíka. Krátko na to sa z postele zdvihol aj zvyšok tela a začal ospalo blúdiť po izbe. Read the rest of this entry »