Augustin – 6.časť
Posted by MMM | Filed under Augustín, MMM, Sci-fi
Tak sladko, ako túto noc, sa mi nespalo už dávno. Zrejme za to mohli endorfíny, ktoré zaplavili celé moje veľké telo. Konečne som sa zas miloval. Zámerne hovorím konečne miloval, pretože to, čo som robil ostatných desať rokov, sa milovaním nazvať nedá. Ale túto noc to bolo milovanie a bolo krásne. Bolo… Read the rest of this entry »
Augustin – 5.časť
Posted by MMM | Filed under Augustín, MMM, Sci-fi
Pár sekúnd po tom, čo nás zasiahla ďalšia elektromagnetická strela, sa pred nami dokorán otvorila skoková brána. Uprostred štyroch mohutných pylónov sa odrazu rozliala oslepujúca žiara, ktorú o okamih nato pohltil svetelný vír. Tunel sa otvoril a my sme vhupli priamo do jeho stredu. Pravdupovediac ma to prekvapilo, pretože skokové brány boli riadené vždy zo základne a tam už dávno vyhlásili poplach. Odtiaľ bránu určite neotvorili. Ale kto potom? Read the rest of this entry »
Augustin – 4.časť
Posted by MMM | Filed under Augustín, MMM, Sci-fi
Od zastávky metra k hotelu to nebolo ďaleko. Nikde som sa nezastavoval, snažil som sa čo najrýchlejšie dostať na izbu. Mal som však zlý pocit. Akoby ma niekto sledoval. Obzrel som sa, ale nič podozrivé som nevidel. Ale ten blbý pocit neustával. Pridal som radšej do kroku. Keď som sa blížil k hotelu, nezamieril som ku vchodu, ale šiel som ďalej. Rozhodol som sa použiť vchod pre zamestnancov. Read the rest of this entry »
Augustin – 3.časť
Posted by MMM | Filed under Augustín, MMM, Sci-fi
Po tom, co sme sa s Genadijom rozlúcili a každý z nás opustil hotel iným východom, som sa ponáhlal na svoju izbu. Všetko mi odrazu zacalo do seba zapadat. Zvýšený pocet stráží, tajná polícia, strnulé tváre s nepokojným pohladom. A nic netušiaci civilisti.
Chcel som byt co najskôr v hoteli, použil som teda metro. Asi piaty raz v živote. Tumbulské metro bolo rovnako komfortné, ako celá stanica. Kabíny mali niekolko radov sedadiel, nehovoriac už o megapriestore na státie. Každá zastávka mala niekolko úrovní. Jediná vec, ktorá mi vadila, boli zovšadial žiariace obrazy nášho „bátušku“ cára.
Yossif Alexejevic bol posledným z dynastie Petrolvovcov, ktorá sa na tróne Hviezdnej Rusi usadila pred vyše storocím. Stalo sa tak tesne po tom, co obcania kolónie Nový Kyjev, patriacej pod Federáciu planét (Planets Federation – PF), vyhlásili v roku 2111 republiku. Velitel prvej armády Novokyjevskej republiky Adam Amajevic Petrolvov spolu so svojimi najbližšími dôstojníkmi urobili vojenský prevrat, uzurpovali moc a odtrhli sa od Federácie. Neboli však jediní. V tom case tak urobili viaceré republiky, vyžijúc vnútornú krízu Federácie. Tá bránila celistvost svojho územia, no neúspešne. Jej najschopnejšie ozbrojené zložky Vnútorných bezpecnostných síl sa transformovali na republikové gardy a po odtrhnutí od Federácie napokon na armády jednotlivých nových štátov.
Maršal Adam A. Petrolvov sa stal velitelom najmocnejšej armády sektora, ktorý velmi rýchlo dostal pod svoju zvrchovanú moc a vyhlásil ho za cárstvo. Nazval ho Hviezdna Rus. Napriek globalizácii šíriacej sa už viac ako poldruha storocia na mnohých miestach ešte stále fungovalo združovanie obcanov Federácie na národnostných princípoch. Sektor, ktorý si podrobil maršal Perolvov, s predprevratovým názvom Novokyjevská diecéza, zahrnujúci asi poltucta slnecných sústav, kolonizovali najmä obyvatelia slovanského, prevažne ruského národnostného etnika. Na piatich rôznych planétach vytvorili pät kolónií. Najväcšia a najhostinnejšia planéta Nový Kyjev sa velmi rýchlo stala najdominantnejšou v sektore a vytvorilo sa na nej centrálne riadenie oblasti. Novokyjevská diecéza, respektíve jej pät obývatelných planét, ale aj dalšie jej planéty, mesiace, dokonca aj asteroidy disponovali obrovským tažobným potenciálom. Nachádzali sa tu, alebo sa dali vyrobit všetky prvky Mendelejev-Atahushiho sústavy chemických prvkov (Iwa Atahushi doplnil a reorganizoval Mendelejevovu sústavu v roku 2088). Maršal Petrolvov sa nechal svojim bratom, pravoslávnym patriarchom pozemskej Moskvy, korunovat za cára. Väcšina obyvatelov túto zmenu privítala, pretože bola znechutená síce demokratickou, ale rozdrobenou centrálnou vládou Federácie, ktorá bola dávno len bábkou v rukách federálnych obchodných korporácií. A Rusi, možno už zo svojej prirodzenosti, radšej nasledovali mocného vodcu. Ním maršal, vlastne už cár Petrolvov, zaiste bol. Postupne sa jeho pozícia ešte väcšmi posilnila.
No nasledovníci cára Adama vládli coraz tvrdšou rukou. Hviezdna Rus sa takmer úplne uzavrela pred okolitým svetom. Kedže sa Federácia dostala zo svojich vnútorných tažkostí, zacala si nárokovat na svoje stratené územia. Hviezda Rus odpovedala zbrojením a posilnovaním svojej armády. Odohralo sa niekolko pohranicných bojov, ale Federácii sa nikdy nepodarilo preniknút do sektora. Zacala teda obchodnú blokádu. To vplývalo na Hviezdnu Rus velmi neblaho. Technický pokrok sa obmedzil na zbrojársky priemysel. Trh mal nedostatok niektorých tovarov, takže sa zacalo šmelinárcit. Viac ako šestdesiat percent populácie bolo presmerovaných do baní a dolov, ktorých sa otvárali stovky. Sociálne a ekonomické rozdiely zacali rást geometrickým radom. Hviezdna Rus sa premenila na vojensko-banícky štát. Po case Federácia uvolnila blokádu, ale vo svojich rukách sústredila všetok import do cárstva. Ceny nerastov tlacila stále nižšie a nižšie, co sa opätovne prejavovalo na znižovaní životnej úrovne obyvatelstva.
Cár Fedor, Adamov vnuk, sa odhodlal na odvážny krok. Rozhodol sa vojensky zaútocit na Federáciu a prinútit ju na výhodnejšie podmienky obchodu. Ambiciózny plán sa vydaril. Hviezdna Rus zvítazila vo všetkých bitkách a pripojila k svojmu územiu dalších niekolko slnecných sústav. Znacne sa však vycerpala, preto bol cár nútený podpísat mierovú zmluvu. Zachoval sa status quo, sprísnila sa stráž hraníc, ceny nerastov sa vrátili do normálu. Pocas vojenského konfliktu sa však vo vnútri cárstva zacali ozývat hlasy nespokojencov. Cár sa rozhodol umlcat ich. Zacali tažké represálie, ktoré ale odpor vybicovali. Na mnohých planétach štátu vznikol organizovaný odboj. Demonštrácie však boli zakaždým krvavo potlacené. Ked cár Fedor zomieral, zaprisahal následníka trónu, svojho synovca Yossifa, aby odpor zlomil za každú cenu a aby udržal ríšu jednotnú. Cár Yossif strýkovu žiadost zacal plnit hned po svojej korunovácii. Každý co i len náznak odporu tvrdo potrestal. Cárskymi vojenskými jednotkami boli doslova vyvraždené celé banícke osady. Odpovedou sa stali povstania obyvatelov, niektoré dokonca aj ozbrojené. Vnútorná situácia sa zhoršovala z roka na rok. Zato zahranicná politika sa vylepšovala. Cár vrátil Federácii viac ako dve tretiny území obsadených vo vojenskom konflikte a nechal vybudovat novú obchodno-diplomatickú pohranicnú základnu, Tumbulu. Obnovil diplomatické vztahy so všetkými republikami Federácie. Velvyslancov ale radšej držal daleko od centrálnej planéty a skutocného stavu cárstva. Vnútorná situácia v ríši sa ešte väcšmi zhoršila, ked cár zaviedol nevolníctvo. Bohaté vrstvy ho podporovali, nenávist chudobnej väcšiny voci cárstvu sa prehlbovala. V cárstve napokon vypukla obcianska vojna, ktorú však cárova vojenská sila vyhrala. Odporcov režimu hromadne popravovali. Tí, co prežili, bud ušli z cárstva, alebo sa ukryli na tie najzabudnutejšie miesta. Vo svojej cinnosti pokracovali v utajení. Dúfali, že raz sa im cára podarí zvrhnút.
Po tom, co sa cár zbavil svojich odporcov a urobil nejaké hospodárske a sociálne reformy, sa situácia v cárstve stabilizovala. Tušený odpor však naozaj stále existoval a v tichosti a tajnosti pracoval.
Bol som vojak, vlastne vojak vo výslužbe. Do vrcholovej politiky som nevidel. Nikdy ma nezaujímala. Videl som však jej dôsledky. Chudobu na každom rohu. Baníkov a vojakov, ktorých jedinou radostou bolo poriadne sa ožrat, alebo si užit v bordeli. Deti žobrajúce na ošumelých uliciach o stravu. Ženské za pár rublov predávajúce svoje telá. A ako kontrast Tumbula. Prepych, komfort. Akoby medzi životom tu a tam stáli stárocia pokroku. Múr medzi nobilitou a chudákmi bol coraz vyšší a hrubší. Tento múr velmi dobre strážila cárska moc. Jej symbolom bol všadeprítomný obraz cára Yossifa.
Už je to dávno, co som mu prisahal vernost, pomyslel som si. Ale prisahal som tiež chránit lud Hviezdnej Rusi. Co ak si tieto prísahy odporujú a raz príde moment, kedy si budem musiet medzi nimi vybrat?
Augustin – 2.časť
Posted by MMM | Filed under Augustín, MMM, Sci-fi
Let na Tumbuľu trval večnosť. Náš kozmoplán patril k tým najpomalším a technicky najzaostalejším (vo verejnej doprave takmer samozrejmosť). Naviac sa nám podarilo vychytať azda všetky zápchy pred skokovými bránami. A o samotných skokoch škoda niečo hovoriť. Zakaždým nás vytriaslo ako v šejkri. Jediným svetlým bodom na celom lete boli nádherné letušky. Vysoké, štíhle, dlhonohé, v obtiahnutých bielych blúzkach. Stále sa vypytovali, či si niečo neželám, či mi môžu ponúknuť niečo na jedenie, alebo na pitie. A ja som neodmietol. Na druhej strane, keď si už človek zaplatí prvú triedu (alebo keď mu už zaplatia), tak prečo sa obmedzovať? Read the rest of this entry »
Augustin
Posted by MMM | Filed under Augustín, MMM, Sci-fi
Sedel som na stoličke, v prstoch mi tlela cigareta a pozeral som sa na Táňu. Ležala tam úplne bez pohnutia. Vlastne, keď som sa prizrel bližšie, videl som, ako sa jej dvíha hrudník. Dýchala rýchlo. Na pokožke sa jej trblietali kvapky potu. Oblé tvary jej nádherného tela ma vzrušovali. Keby nebolo práve po tom, asi by som ju vášnivo pomiloval. Ale bolo. Bláznili sme sa niekoľko hodín. Read the rest of this entry »
