O nás

„Takže si to zhrňme. Ty tvrdíš, že každá fiktívna postava niekde reálne existuje?“ opýtal Vega.
„Áno. Každá postava, každý fiktívny príbeh zaznamenaný v knihách, filmoch, videohrách, holonovelách, myšlienkových rámcoch, či dokonca v tvojich vlastných predstavách. To všetko reálne existuje niekde v paralelných vesmíroch.“
„Dobre Thuban, niečo také si už raz tuším spomínal. Ale čo s tým?“
Vedec vstal od stola s počítačom a prešiel k elektronickej tabuli, na ktorej sa po stlačení malého gombíka zobrazil jednoduchý náčrt.
„Predpokladajme,“ začal vysvetľovať: „že existuje nekonečné množstvo paralelných vesmírov. Minimálne v jednom z týchto vesmírov existuje človek, v ktorého myšlienkach sme vznikli my dvaja ako fiktívne charaktery.“
„Ak predpokladáme, že existuje nekonečné množstvo paralelných vesmírov, všetko je možné. Ale to je iba predpoklad. Čo s tým?“ nechápal Vega sledujúc pohľadom svojho kolegu.
„Ja, môj milý Vega, som tento predpoklad začal brať ako fakt. A rozhodol som sa s týmto človekom nadviazať kontakt.“
„Ale ako? Aj keby sme dokázali existenciu paralelných vesmírov, na to, aby si mohol vytvoriť spojenie medzi nimi potrebuješ obrovské množstvo energie. Možno by ti nestačila ani energia celého nášho vesmíru!“
Thuban sa pousmial a opäť si sadol za počítač. „Zabúdaš na jednu dôležitú vec, Vega. Ak všetky príbehy naozaj existujú v paralelných vesmíroch bez ohľadu na čas a priestor, autori týchto príbehov nie sú ich autormi.“
„Čo tým chceš povedať?“
„Chcem tým povedať, že každý človek, ktorý je autorom nejakého príbehu v skutočnosti iba disponuje schopnosťou nahliadnutia do paralelných vesmírov. A táto schopnosť sa volá fantázia. Nepotrebuješ žiadny technický aparát ani veľké množstvo energie na to, aby si vytvoril spojenie medzi našim vesmírom a vesmírom iným. Stačí ti iba obyčajná sila vlastnej mysle.“

Vega zahmkal a chytil sa za bradu ako vždy, keď tuho premýšľal.
„Dobre,“ povedal po chvíli, „predpokladajme že máš pravdu. V tom prípade má každý človek schopnosť nahliadnuť do iných vesmírov vo svojich predstavách. Pretože aj obyčajné denné snívanie by bolo takýmto nazeraním.“
„Presne tak, Vega. Keď si predstavuješ povedzme sám seba, ako hráš na hudobnom nástroji hoci v skutočnosti nemáš ani len hudobný sluch, pravdepodobne iba pozeráš do paralelného vesmíru, v ktorom ten hudobný sluch máš.“
„Lenže to moje druhá ‚ja‘ nevie o tom, že ho sledujem. Ako teda chceš niekoho skontaktovať?“
„Úplne jednoducho. Práve píšem príbeh o človeku, ktorý píše príbeh o mne.“
„Čo o tebe píše?“
„Píše o nás. O tebe a o mne a o tomto našom rozhovore,“  odvetil Thuban a mlčky pokračoval v zapisovaní. V tej chvíli sme vytvorili kontakt.

15 Responses to “O nás”

  1. Mirabi Says:
    Apríl 1st, 2013 at 21:33

    No má to svoju logiku. Keď napíšeš o postave, že o tebe píše, tak o tebe naozaj píše. A ešte keby si napísal, že Thuban zobral telefón a vytočil tvoje číslo, tak to urobí. Len bohužiaľ sa nedovolá, lebo pokrytie mobilným signálom nesiaha do paralelných vesmírov.

  2. Phil Says:
    Apríl 1st, 2013 at 23:32

    mňa z tvojich paradoxov raz rozbolí hlava

  3. Marcus Says:
    Apríl 2nd, 2013 at 19:20

    Zaujimavy napad. V podstate, ak by sme zobrali to, ze existuje nekonecne mnozstvo paralelnych vesmirov ( co my uz davno vieme, ze existuje), ako fakt, tak potom je kazda myslienka, kazda uvaha a zamyslenie sa o tom ,co by som keby, v podstate bezpredmetna, lebo sa to aj tak vsetko uskutocnilo. Aj to, ze toto tu teraz pisem, je len vysledkom toho, ze som sa to v inej realite rozhodol nenapisat… aj ked… to by nemusela byt celkom pravda, lebo samotna paralelna realita nezarucuje to, ze sa veci nestavu rovnako. Ci ?

  4. Spisos Says:
    Apríl 2nd, 2013 at 19:24

    Mohol by telefonovať s mojou verziou v jeho vesmíre, ktorá by bola do veľkej časti podobné so mnou. Pretože jeho odpovede by som opäť písal ja. Ale To by som stále neboj ja. Celkovo zatiaľ sa to dá urobiť iba takto.

  5. Spisos Says:
    Apríl 2nd, 2013 at 21:26

    No, to je práve tá sranda. Stále je každý z nás pánom svojho osudu, práve preto, že nepoznáme budúcnosť a môžeme iba predpokladať na základe našich skúseností. Takže ak my, ako osoby existujeme v nejakom paralelnom vesmíre ako fiktívne charaktery, neznamená to, že naše osudy nalinkoval nejaký autor sociálne drámy, ale v skutočnosti iba opisuje to, čo sa deje v našich životoch, pretože to vidí vo svojej hlave a považuje to za svoju fantáziu. Aj keď, ak píše o mne, tak tú vec s paralelnými vesmírmi asi berie rovnako ako ja.

    Takže to že si to napísal nie je výsledkom toho, že si sa to rozhodol nenapísať. Píšeš to preto, lebo si sa rozhodol to napísať tu a teraz. Ak to nejaké tvoje ja v inom vesmíre nenapísalo, opäť je to len jeho slobodné rozhodnutie. Zamýšľanie nad tým čo nie je a mohlo by byť, alebo naopak, zmysel má, pretože fakt, že sa to niekde naozaj stalo, alebo nestalo ešte nemení nič na tom, že tie myšlienky pochádzajú z našich skúseností.

  6. Marcus Says:
    Apríl 3rd, 2013 at 13:19

    tu je potom otazne ci, rozhodnutia maju priamy dosah na ostatne reality. Alebo takto, na ujasnenie :
    Paralelne reality vznikaju neustane na základne kazdeho rozhodnutia. Cize rozhodnutie, idem do obchodu kupit chleba, alebo nejdem. Nejdem, no zaroven vznika nova realita, v ktorej idem do obchodu. V tom sa asi zhodneme.

    Takze teraz problem. mozem este v dalsich rozhodnutiach ovplyvnit davnejsie vzniktunu realitu? Alebo len vytvaram stale nove a nove?

  7. Mirabi Says:
    Apríl 4th, 2013 at 16:19

    To, že by naše vedomie a rozhodovanie mohlo mať na vznik paralelných vesmírov nejaký vplyv, sú len špekulácie. Zveličenie výsledkov pokusov, ktoré robili kvantoví fyzici so subatomárnymi časticami. Aby mali médiá o čom písať, treba do toho aj trochu fantastiky.
    Ale možno práve kvantová mechanika sa ako prvá k niečomu dopracuje. Nech už len konečne vymyslia ten teleport.

  8. Phil Says:
    Apríl 5th, 2013 at 19:51

    No, takže som si to prečítal s chladnou hlavou, a ide o to, že ty vlastne tvrdíš, že to, čo pokladáme za fantáziu je len nahliadnutie do iných svetov v paralelných vesmíroch, ktoré naozaj existujú. Ak táto skutočnosť teda napadne dvom nezávislým osobám v paralelných vesmíroch, môžu o sebe napísať poviedku a nadviazať spojenie. Otázka: Čo ak by som vymyslel poviedku o tom, že by takýto daný človek pricestoval do mojej dimenzie? Bol by to možný pokus o potvrdenie tvojej teórie? (Skúšal si to už? :D )

  9. Mirabi Says:
    Apríl 6th, 2013 at 10:19

    Veru, to by mohol byť celkom dobrý pokus na vyvrátenie. Ak nás Spisos ešte niečím neprekvapí :)

  10. Spisos Says:
    Apríl 6th, 2013 at 12:08

    To je práve tá sranda. Nepricestuje, pretože o tom stále píšeš ty – teda stále nahliadaš do inej reality. Ak teda napíšeš poviedku o tom, ako nejaká tvoja postava pricestuje do tvojej reality a rozpráva sa s tebou, v skutočnosti pricestuje do reality, ktorá je takmer totožná s tou tvojou a v ktorej sa nachádza verzia teba, ktorá je totožná s tebou. A postava sa rozpráva s ňou. Ten rozhovor prebieha zrejme rovnako, ako by prebiehal s tebou, ale nie si to ty, je to stále len iná verzia teba. Práve preto, že si o tom schopný napísať. Ak by sa malo stať to, čo chceš, teda že by tá postava reálne prišla do tvojej reality a stretla sa práve s tebou, musel by si mať možnosť ovplyvňovať písaním svoju realitu a ty písaním nedokážeš ovplyvniť žiadnu.
    Impliklácia je teda opačná:

    Ak by sa stalo, že nejaká postava sa s tebou stretne v tvojej realite, niekto iný v nejakej inej realite o tom zrejme píše.

  11. Spisos Says:
    Apríl 6th, 2013 at 12:12

    Nuž, ja som bol vždy toho názoru že oni nevznikajú, oni skrátka existujú a povedzme že vývoj v nich do určitého momentu prebieha rovnako, potom sa však v jednej z nich stane niečo iné a tým sa v jednej z nich niečo zmení, takže ďalej funguje trochu inak ako tá druhá. Takže my zrejme nemáme “moc” našimi rozhodnutiami vytvoriť novú realitu, ona skrátka už existuje. Preto, ak píšeš o nejakej postave, zrejme existuje v inej realite, žije si svoj život bez ohľadu na to, či o tej postave píšeš, alebo nie.

  12. Phil Says:
    Apríl 6th, 2013 at 15:06

    Lenže ak by som nepísal o tom, ako pricestuje, len ako vstúpila do portálu, a tam by to končilo, tak by to možné bolo, nemám pravdu? o svojej realite by som tým pádom nepísal, iba ak by si mi chcel zaryto tvrdiť, že aj to je ovplyvnenie môjho vesmíru

  13. Marcus Says:
    Apríl 6th, 2013 at 15:33

    no podla mna vznikaju prave rozdodnutiami. Lebo inak nemaju dovod existovat. Nehodoriac o tom, ze ak by to bolo tak ako hovoris, ze jednoducho existuju a je ich nekonecne mnozstvo, tak su miliony realit, ktore su uplne totozne. Od zaciatku do konca. A to by podla mna nemalo ziadny zmysel.

  14. Phil Says:
    Apríl 8th, 2013 at 8:59

    to znamena, ze vzdy ked sa pokusim vyvratit/potvrdit tvoju teoriu v praxi, dostanem sa k tomu ze vytvorim novy paralelny vesmir, ktory sa bude od mojho lisit tym, ze som to neurobil a teda dany pokus prebehne v tom druhom vesmire a premietne sa do neho… kazdopadne dakujem, dal si mi velmi dobru temu na rozmyslanie, teraz sa budem snazit najst sposob, ako tvoju teoriu potvrdit alebo vyvratit ;)

  15. Phil Says:
    Apríl 8th, 2013 at 9:14

    *spisosovu teoriu

    a este som chcel doplnit, ze to ci dane reality existuju alebo nie, je irelevantne, v podstate nad tym nema zmysel uvazovat pretoze podstatu/zmysel maju len vtedy, ak sa od seba lisia, ale predpokladajme… ak teda existuje viac takych istych vesmirov, musi ich existovat nekonecno a tie sa danym rozhodnutim rozdelia na dve(/prip. viac) skupiny, v oboch je nekonecno takych istych vesmirov, takze rozdiel medzi vasimi teoriami je: je mozne aby nove reality a paralelne vesmiry vznikali alebo su vsetky vytvorene od pociatku vekov (mozno az pokym nenastane kollaps alebo skratka donekonecna), ako som uz ale povedal, podla mna je tento rozdiel irelevantny a nepodstatny

Leave a Reply