Denní dlaci: Je mŕtva
Posted by Savitri | Filed under Denní dlaci, Savitri
„Je mŕtva? Je mŕtva?“ Krik sa niesol po okolí a udieral mi do hlavy. Vdychovala som kovový pach vlastnej krvi, ktorá sa rozlievala po kamennej podlahe a zrážala sa na okrajoch mláčky. Do končekov prstov sa vkrádal chlad a do môjho slabého srdca pokoj. Bum… bum.. tempo sa spomaľovalo.
„Nie je mŕtva! Ona sa nedá takto zabiť…“ Začula som hlas vernej priateľky. Aj by som sa zaškerila, keby som vládala. Vedela som , že sa premáha napiť sa mojej krvi a osviežiť si pažerák tak kvalitným mokom. Ale mala pravdu. Aj napriek viacerým bodným zraneniam v okolí tepien nestihnem vykrvácať. Som mág, ktorého nezabije strata krvi. Príliš rýchlo sa stihne dotvárať a rany sa príliš rýchlo zacelia. Ale to neznamená, že ma to nedostane do agónie. Nevládala som plakať. Už som v noci nevedela plakať od bolesti akú mi spôsobil. Vytrhol mi zo života seba a naše deti. Moje malé batoľatá. Chabé ospravedlnenie a odchod. Nohou mi prešiel kŕč a periférne som zazrela ako ňou šklblo. Jedna z noviciek mi do rany na stehennej tepne vtláčala dlane a palcami tlačila na tepnu. Cítila som s akým odporom to robí. Strach bol však silnejší. Strach, že stratí svoju jedinú ochranu. Mňa- Bezmennú. Mladú čarodejnicu z dobrého rodu, ktorej jeden chlap v noci zničil ideálny život a ako jahňa stiahnuté z kože ju vrhol o krutej reality. Slzy mi zmáčali líca a myseľ si priala smrť. Koniec života, ktorý vyzeral byť nereálny. Nereálny bez jeho opory, bez jeho istoty a objatia. Bez ruky na chrbte, ktorá krúživým pohybom dodávala silu a bez pohľadu určeného Bohom, ktorý hovoril, že všetko zvládnem. Bohovia stáli pri mne z hora a Démoni pálili podlahu podo mnou. Ani jedna strana nemohla dopustiť moje zlyhanie. V tú noc som pochopila, že môj osud budú lámať bolestivé skúšky a môj meč spravodlivosť musí slúžiť v rukách pohanských entít. Navždy som v sebe schovala čistotu a lásku a prebudila som svoje silnejšie ja. Oheň Démonov zeme vliezol do mojej hrude a zacelil rany. Voda Bohov zmáčala moju ubolenú dušu a ja som videla vlastnú budúcnosť.
„Aaa..“ Telo sa mi prehlo v jeden veľký oblúk a pred pádom na zem do vlastnej krvi ma zachránila zlatovlasá priateľka.
„Žiješ.. prečo si mi to spravila… „ Pohládzala ma po tvári a túlila k sebe bozkávajúc moju studenú tvár. Zaspala som v jej náruči od únavy opakujúc si cieľ cesty, po ktorej som sa vydala pri prvom zárezu noža do belasej kože.
S tajomným úsmevom som sa zahľadela z okna a zahnala spomienky na deň, kedy som videla vlastnú budúcnosť. Videla som tieto dni. Obdobia posledných skúšok a prichádzajúcich vrážd. Videla som, že bude na mne, či magická komunita prežije, alebo nás zničí inkvizícia. Kladivo na čarodejnice sa blížilo k hradbám môjho mesta. Moje meno je na zozname nepriateľov cirkvi. Nebojím sa, viem že som v ceste uspela. Aj bez neho, aj bez mojich detí. Utiahla som halenku a premerala si nádvorie, kde stáli zoradené moje nevlastné deti čarodejov. Prichádzajú dni, kedy pochopia, že som im zachránila život.
2 Responses to “Denní dlaci: Je mŕtva”
-
Mirabi Says:
Marec 13th, 2013 at 20:31No, dozvedeli sme sa pár nových vecí o hlavnej hrdinke a vidno, že to smeruje k niečomu zaujímavému. Jediné čo mi vadilo je, že je to krátke, ale vždy lepšie ako niečo dlhé a odfláknuté. Páči sa mi, ako sa dej pomaly a postupne rozvíja a zároveň sa neviem dočkať kedy sa to už rozbehne. To je tá nevýhoda, že musí človek dlho čakať na každú časť. Keby to bola hotová kniha, tak minimálne polovicu zhltnem na jedno posedenie
-
Spisos Says:
Marec 27th, 2013 at 1:15Ako napísala Mirabi. Škoda že musíme tak dlho čakať na ďalšie diely. Potom sa v tom človek stráca, takže sa teším, keď dokončíš nejaký celok, prečítam si to celé odznova.
