Spektrum Fantázie

Zbierka obsahuje 8 poviedok od šiestich autorov, ktorí sa vo sfére fantastiky pohybujú niekoľko rokov a za ten čas si vybudovali meno nie len kvalitou svojich prác, ale aj viacerými poprednými umiestneniami v rôznych literárnych súťažiach u nás aj v zahraničí.

Poviedky sú obohatené skvelými ilustráciami autorky, ktorá úspešne bojovala v súťaži
Svet na tvoj obraz

Poviedkovú zbierku si môžete zadarmo stiahnuť priamo tu:
Spektrum fantázie

Lovci

„Skús toto,“ povedal Cangi kamarátovi podávajúc mu ďalší kus mäsa.
„Fuj, to je nechutné,“ odvetil Vatsug a vypľul sústo, ktoré práve odhryzol.
„Sme na tejto planéte už niekoľko dní a tebe nič nechutí!“
„Nemôžem za to. Mám jemné chuťové bunky,“ bránil sa Vatsug. Cangi to nekomentoval, len znova nastavil zberače a nechal loď vznášať sa nad ďalšou životom sa hemžiacou časťou ich revíru. Read the rest of this entry »

O nás

„Takže si to zhrňme. Ty tvrdíš, že každá fiktívna postava niekde reálne existuje?“ opýtal Vega.
„Áno. Každá postava, každý fiktívny príbeh zaznamenaný v knihách, filmoch, videohrách, holonovelách, myšlienkových rámcoch, či dokonca v tvojich vlastných predstavách. To všetko reálne existuje niekde v paralelných vesmíroch.“
„Dobre Thuban, niečo také si už raz tuším spomínal. Ale čo s tým?“ Read the rest of this entry »

Denní dlaci: Je mŕtva

„Je mŕtva? Je mŕtva?“ Krik sa niesol po okolí a udieral mi do hlavy. Vdychovala som kovový pach vlastnej krvi, ktorá sa rozlievala po kamennej podlahe a zrážala sa na okrajoch mláčky. Do končekov prstov sa vkrádal chlad a do môjho slabého srdca pokoj. Bum… bum.. tempo sa spomaľovalo. Read the rest of this entry »

Svetlonoš: Realita bolí

Prvý diel

Nikdy by ma ani nenapadlo , že sa to tak rýchlo dá vybaviť. Sedela som na stole v kuchyni opierajúc sa o stenu pri okne. V rukách som zvierala dokumenty. Jeden bol o tom ako sa môj otec priznáva k alkoholizmu a k závislosti na automatoch. Tento dokument bol priložený k papierom, kde sa ma vzdáva. Strašne nepríjemne sa to číta, lebo to nie je pravda. Môj otec nepije, nefajčí a výplatu celú odovzdával matke. Read the rest of this entry »

Denní dlaci – Staré známe

Lenivo som usrkávala z teplého piva, ktoré sa len tak tak pretláčalo mojím hrdlom. Chvíľami som sa zdesene pristihla pri myšlienke, že mi vôbec nechutí, alebo som pátrala po dôvodoch prečo pijem. Hrozné. Potriasla som sama nad sebou hlavou a odsunula krčach na kraj stola ako milenca, ktorého si odložím na potom a snáď sa mu zas postaví. Porovnávať pivo s milencom bolí, ale čo narobím. Pohľadom som si premeriavala hostí zašitej krčmičky na okraji mesta. Robotníci a tovariši. Spodná vrstva o ktorej je známe, že pojedá krysy, keď to už inak nejde. Myslím si, že v tomto zvyku má prsty čierna mágia, ale nemám chuť to miestnym neznalcom vysvetľovať. V každom prípade mám svoje dôvody pre zmenu lokálu na dnešnú noc. Read the rest of this entry »

Rozprávač

Jegran sedel pri ohni a znechutene čistil meč. Bol unavený po dni plnom zabíjania netvorov a zachraňovania vystrašených dedinčanov, ktorí sa zatúlali príliš hlboko do temného lesa. A lepkavá krv obrích sršňov páchnuca na jeho zbrani mu náladu rozhodne nedvíhala.
„To svinstvo mi tam snáď ostane navždy,“ vyprskol nahnevane. Read the rest of this entry »

Ochranca

Marián sedel pri železnom plote a mlčky sa cezeň pozeral. Bola prestávka, väčšina detí behala po školskom dvore alebo sa rozprávali medzi sebou. On však radšej sedel ďalej od ostatných.

Všetci o ňom vedeli, že je čudný. Mal už jednoducho takú povesť. Dnes už si nikto nepamätal, či to začalo tým incidentom, alebo skôr. Incidentom, pri ktorom skončili traja starší študenti dobití do krvi a bezvedomia. Vtedy si nič nepamätal, len zrazu prišiel domov zo školy celý od krvi, ktorá ani nebola jeho. Read the rest of this entry »

05 Vrahom je vždy záhradník

Po udalostiach prechádzajúcich dní sa pán Kováč už cítil istejšie a tak mu neveľmi prekážalo, že ho nakoniec vysadili na úplne neznámej planéte kdesi v zadnej časti tráviaceho traktu vesmíru, ľudovo povedané, v riti. Ako je totiž všeobecne známe, vesmír má hneď niekoľko tráviacich traktov a vývody z nich sú z pochopiteľných dôvodov osídlené veľmi riedko. Okolitá doprava je samozrejme taktiež takmer  nulová a Nulová je nakoniec aj názov planéty, na ktorú sa pán Kováč dostal. Read the rest of this entry »

Blízko človeka – Kapitola 3: Dôvera

Zmrazil som sa pred dverami. Teraz som si uvedomil, že tu nie je stráž. Neviem, či sa niečo nestalo. Možno Strihman ich poslal preč. On je toho schopný. Natiahnem ruku na tlačidla a píšem kód. Akosi sa myseľ urovnala. Keď bude Strihman vo vnútri, zlámem mu kosti. Dvere sa otvárajú a vidím…. Alana. Aspoň tak. Idem dovnútra. Cez sklo vidím Jessicu ale niečo je zle. Prečo má na sebe obväzi? Alan sa otočí. „Joseph, dobre že si….“ Prečo má obväzi?“ skočím do reči. Alan nadýchne a vydýchne hlboko. Asi ma toto teraz porazí. „Joseph, bol tu Strihman. Za chrbát kapitánky robil na nej pokusy. Jeden vojak ho praskol a on pred chvíľou odletel späť na Zem a bude mať súd.“ dopovie Alan. Tak Strihman. Dalo sa to od toho hajzla čakať. Read the rest of this entry »