Cigarety

Sedel som na lavičke v parku. Po piesku behali malé deti a vozili sa na kolotočoch. Ich mamy, niektoré s prázdnimi kočíkmi, v ktorých deti pricestovali, sa rozprávali poďalej od nich. Na neďalekej lavičke sedela skupinka tínedžerov baviacich sa o tom, ako auto jedného z nich deň predtým skončilo v priehrade. Nemal som čo iného robiť, ako ich počúvať. Zo zapálenej cigarety v mojej ruke stúpal dym. Čas od času som si z nej potiahol. Sedel som v tieni neďalekých stromov. Bol krásny deň. Nemal som to rád. Keď bol blbý deň, aspoň som mal dôvod na blbú náladu. Takto ma štval celý môj život, no nemal som sa na čo vyhovoriť. Read the rest of this entry »

Červená lentilka a fašírková voňavka

Karol sedel v práci. Extrémne sa nudil. Už dve hodiny robil nadčas a excelovské tabuľky sa mu vysmievali do unavených očí. Mal dvadsaťpäť rokov, celý život pred sebou a takmer žiadne dobré vyhliadky. Z platu síce vyžil, ale práca ho extrémne deprimovala. Postupne stratil aj tú trochu sebadôvery, ktorú nadobudol na vysokej škole, takže si už nevedel nájsť ani priateľku. A čo bolo zo všetkého najhoršie, bol strašne hladný.
„To máš za to, že ráno nič neješ a nechodíš na obedy,“ povedal si potichu a vyplnil ďalší stĺpec sedemcifernými číslami. Odrazu čosi zacítil. Bola to známa vôňa, takmer ako vôňa domova. Nemohol sa mýliť. Mamine fašírky voňali presne tak isto. Read the rest of this entry »

Budúcnosť ma potrebuje

Bol bežný piatkový večer a ja som ako obvykle sedel za mojím počítačom ponárajúc myšlienky do teplého piva a štyristoriadkového kódu. Jasné, asi nebolo úplne normálne písať si úlohu do školy v piatok večer, ale mňa to bavilo. Nakoniec napísať program na určenie dvadsaťtri neznámych v štyroch rovniciach až také ťažké nebolo. Program bol prakticky hotový, už som ho iba vylepšoval. Read the rest of this entry »

Pekelné Vianoce

Nazdar, volám sa Milan a chcem vám porozprávať o jednom zážitku. Bolo to počas Vianoc pred dvoma rokmi. Robil som u seba party. Všetko bolo pripravené: sladké na stole, ozdoby, sviečky zapálené a samozrejme aj stromček. Dom som mal pri zamrznutom jazere ale ľad nebol pevný. Ale to nevadilo. Čakal som pri dverách celý nedočkavý, kedy prídu kamaráti. Dlho som nečakal lebo už niekto zvonil. Otvoril som dvere a stáli tam Mišo s Luciou. Mišo mal na sebe zimné oblečenie ale Lucia mala na sebe sukňu. Čudoval som sa ale vtedy my to bolo jedno. Pozval som ich dovnútra a zatvoril dvere. Vtedy som nevedel, čo majú medzi sebou. Read the rest of this entry »

“Umelecký opis” :)

Ležiaci na zemi sa mi smeje neviditeľnými ústami. Pochechtávajúc bez pohybu ma sleduje. Nech sa pozriem kamkoľvek, či čokoľvek urobím, vždy sa na mňa pozerá očami dravca, ktorý kedykoľvek dokáže zahubiť svoju korisť. Avšak navždy radšej zostane čakať v temnom kroví, ktoré mi bude pripomínať odvrátenú stranu vnútra. Read the rest of this entry »

04 Politický kandidát

Po niekoľkých dňoch, ktoré pán Kováč strávil na stanici DX-9 striedavo medzi štamgastmi a básnikmi z Beta Karoténu, rozhodol sa, že je načase ísť ďalej. Zložil svoju poslednú dvojveršovú báseň (Vianoce, šalalá, slivovica mi neostala), ktorá však podľa názoru Stádu Miliona nedosahovala kvality jeho prvotiny. Aj tak mu však zaželal veľa tvorivých úspechov do ďalšieho života. So štamgastmi si zase posledný krát pripil Vermailským Dunihlavom(tentoraz sa smial už iba 29 minút) a zbalil si všetky svoje veci. Teda toaletný papier a elektronického tlmočníka, bez ktorého by bol stratený. Ostávalo mu už vyriešiť len dve maličkosti a síce kam pôjde a ako vlastne. Read the rest of this entry »

Lying town

Inak pokojnou púšťou sa niečo hnalo. Z diaľky to vyzeralo ako neuveriteľne rýchla bodka.  Bolo ju vidieť len vďaka piesku a prachu, ktorý za sebou vírila. Tvorila tak žlto-bežový pás, ktorý sa za ňou zväčšoval a neskôr zanikal, ako sa prach usadzoval.
Bola to motorová bugina. Read the rest of this entry »

Chytiť – Kapitola 3: Bojuj, odíď a nájdi

Myseľ:
Našli sme Ravena. Verím, že ostatní sú v poriadku. Určite sa nám podarí všetkých nájsť a potom zistiť prečo Dimitri a Mike zradili. A dúfam, že nestretneme tých troch debilov. Read the rest of this entry »

Aj tak sme všetci živí

Pomaly som sa predieral hustým lesom. Plášť sa mi občas zachytil o kríky, kde tu sa z neho čosi odtrhlo ale bolo mi to jedno. Nechcel som riskovať nočné putovanie lesnou cestou. Nie že by som sa bál banditov alebo divých zverov. Vedel by som sa bez problémov ubrániť aj pred väčšou skupinou nepriateľov, nemal som však chuť. Read the rest of this entry »

Swift

Zarastený muž stredného veku sedel na stoličke v tmavej miestnosti. Jediným zdrojom svetla bola stará, zaprášená lampa položená na pracovnom stole hneď vedľa menovky. „Jonathan Swift, súkromný detektív,“ stálo na nej. Read the rest of this entry »