“Umelecký opis” :)

Ležiaci na zemi sa mi smeje neviditeľnými ústami. Pochechtávajúc bez pohybu ma sleduje. Nech sa pozriem kamkoľvek, či čokoľvek urobím, vždy sa na mňa pozerá očami dravca, ktorý kedykoľvek dokáže zahubiť svoju korisť. Avšak navždy radšej zostane čakať v temnom kroví, ktoré mi bude pripomínať odvrátenú stranu vnútra.

Len on ma totižto vidí takého, aký som. Aj keď pred ostatnými môžem hrať nekonečnú divadelnú hru, pravú podstatu herca pred ním, a nikým iným, skryť sa mi nikdy nepodarí. On totižto so mnou je vždy. Vždy bol a vždy bude. Dívať sa, ako posol osudu, života a večnosti. Od môjho narodenia až po môj skon. Má v pamäti každé moje utrpenie, hriech, či dobrý skutok. Jediný vie o mojich úvahách, ktoré schovávam pred publikom všadeprítomného sveta.

Zostáva tam pevný a nehybný sťaby najväčší a najtvrdší trezor. Ako jediný priateľ, ktorý povedané tajomstvo nikomu nevyzradí. Pokojný a nehybný.

A napriek tomu ma nechá vo vedomí, že pohnúť ním môžem iba ja. Zostáva v kopírovaní mňa samého ukazujúc mi tak, čo vlastne v skutočnosti som. Berie môj vlastný tvar tela i duše, prestiera ho predo mňa a vypĺňa ho mojou vlastnou minulosťou. Vypĺňa ho obrazmi, zvukmi, chuťami, no hlavne citmi.  Predkladá predo mňa zrkadlo mojej duše a necháva ma, nech ho vidím. Ukazuje mi tvora, ktorým naozaj som.

Tvora žiariaceho temnými farbami nekonečnej hrôzy. Zviera divoké, ako ani človek samotný existovať nedokáže. Viac beštia ako zviera a viac démon ako beštia. Prízrak vyvrhnutý zo samotného pekla obdarovaný temnou mocou, ktorá núti bytosti smiať sa od zúfalstva z toho, čím si prešli.

Sám on je tým prízrakom a ja sám som ním. Som niekde tam, sám v sebe. Skrytý v brnení z tmy, sledujúc svet červenými neviditeľnými očami, počúvať nastraženými neviditeľnými ušami, smejúc sa vyškerenými neviditeľnými ústami. Prenasledujúc samého seba všade, kam sa pohnem. Ukazujúc mi najhorší príklad ľudskosti ako varovanie, aby som vždy počul obraz toho, čím sa nestať.

A zároveň, pozerajúc sa doň, si len vytváram ďalší obal, ktorým spevňujem svoje brnenie. Robím tak s vedomím, že vždy keď sa snažím k ľudskosti priblížiť, len opakovane zas a znova hrám svoju rolu, ktorá skrýva moje jadro v temnote.

A práve preto tu vždy bol a navždy bude. Stále keď sa obzriem, šepkajúc mi do uší kvílivým vreskotom slová: „Toto si ty…“

2 Responses to ““Umelecký opis” :)”

  1. Phil Says:
    Marec 9th, 2012 at 20:28

    Schválne kto uhádne čo som opisoval :)

  2. Mirabi Says:
    Marec 12th, 2012 at 21:41

    Myslím, že viem, ale nechám aj ostatným radosť z hádania :) Inak veľmi podarený opis.

Leave a Reply