Blízko človeka – Kapitola 3: Dôvera
Posted by Bloodxx | Filed under Bloodxx, Nezaradené, Ostatné
Zmrazil som sa pred dverami. Teraz som si uvedomil, že tu nie je stráž. Neviem, či sa niečo nestalo. Možno Strihman ich poslal preč. On je toho schopný. Natiahnem ruku na tlačidla a píšem kód. Akosi sa myseľ urovnala. Keď bude Strihman vo vnútri, zlámem mu kosti. Dvere sa otvárajú a vidím…. Alana. Aspoň tak. Idem dovnútra. Cez sklo vidím Jessicu ale niečo je zle. Prečo má na sebe obväzi? Alan sa otočí. „Joseph, dobre že si….“ Prečo má obväzi?“ skočím do reči. Alan nadýchne a vydýchne hlboko. Asi ma toto teraz porazí. „Joseph, bol tu Strihman. Za chrbát kapitánky robil na nej pokusy. Jeden vojak ho praskol a on pred chvíľou odletel späť na Zem a bude mať súd.“ dopovie Alan. Tak Strihman. Dalo sa to od toho hajzla čakať. Read the rest of this entry »
Cigarety
Posted by Phil | Filed under Nezaradené, Ostatné, Phil
Sedel som na lavičke v parku. Po piesku behali malé deti a vozili sa na kolotočoch. Ich mamy, niektoré s prázdnimi kočíkmi, v ktorých deti pricestovali, sa rozprávali poďalej od nich. Na neďalekej lavičke sedela skupinka tínedžerov baviacich sa o tom, ako auto jedného z nich deň predtým skončilo v priehrade. Nemal som čo iného robiť, ako ich počúvať. Zo zapálenej cigarety v mojej ruke stúpal dym. Čas od času som si z nej potiahol. Sedel som v tieni neďalekých stromov. Bol krásny deň. Nemal som to rád. Keď bol blbý deň, aspoň som mal dôvod na blbú náladu. Takto ma štval celý môj život, no nemal som sa na čo vyhovoriť. Read the rest of this entry »
Červená lentilka a fašírková voňavka
Posted by Spisos | Filed under Ostatné, Spisoš
Karol sedel v práci. Extrémne sa nudil. Už dve hodiny robil nadčas a excelovské tabuľky sa mu vysmievali do unavených očí. Mal dvadsaťpäť rokov, celý život pred sebou a takmer žiadne dobré vyhliadky. Z platu síce vyžil, ale práca ho extrémne deprimovala. Postupne stratil aj tú trochu sebadôvery, ktorú nadobudol na vysokej škole, takže si už nevedel nájsť ani priateľku. A čo bolo zo všetkého najhoršie, bol strašne hladný.
„To máš za to, že ráno nič neješ a nechodíš na obedy,“ povedal si potichu a vyplnil ďalší stĺpec sedemcifernými číslami. Odrazu čosi zacítil. Bola to známa vôňa, takmer ako vôňa domova. Nemohol sa mýliť. Mamine fašírky voňali presne tak isto. Read the rest of this entry »
Budúcnosť ma potrebuje
Posted by Spisos | Filed under Nezaradené, Ostatné, Spisoš
Bol bežný piatkový večer a ja som ako obvykle sedel za mojím počítačom ponárajúc myšlienky do teplého piva a štyristoriadkového kódu. Jasné, asi nebolo úplne normálne písať si úlohu do školy v piatok večer, ale mňa to bavilo. Nakoniec napísať program na určenie dvadsaťtri neznámych v štyroch rovniciach až také ťažké nebolo. Program bol prakticky hotový, už som ho iba vylepšoval. Read the rest of this entry »
“Umelecký opis” :)
Posted by Phil | Filed under Ostatné, Phil
Ležiaci na zemi sa mi smeje neviditeľnými ústami. Pochechtávajúc bez pohybu ma sleduje. Nech sa pozriem kamkoľvek, či čokoľvek urobím, vždy sa na mňa pozerá očami dravca, ktorý kedykoľvek dokáže zahubiť svoju korisť. Avšak navždy radšej zostane čakať v temnom kroví, ktoré mi bude pripomínať odvrátenú stranu vnútra. Read the rest of this entry »
Lying town
Posted by Phil | Filed under Ostatné, Phil, Sci-fi
Inak pokojnou púšťou sa niečo hnalo. Z diaľky to vyzeralo ako neuveriteľne rýchla bodka. Bolo ju vidieť len vďaka piesku a prachu, ktorý za sebou vírila. Tvorila tak žlto-bežový pás, ktorý sa za ňou zväčšoval a neskôr zanikal, ako sa prach usadzoval.
Bola to motorová bugina. Read the rest of this entry »
Swift
Posted by Spisos | Filed under Ostatné, Spisoš
Zarastený muž stredného veku sedel na stoličke v tmavej miestnosti. Jediným zdrojom svetla bola stará, zaprášená lampa položená na pracovnom stole hneď vedľa menovky. „Jonathan Swift, súkromný detektív,“ stálo na nej. Read the rest of this entry »
Cesta do pekla
Posted by Marcus | Filed under Marcus, Ostatné
Jakub kráčal, s ťažkým batohom, po asfaltke a vedel, že spravil chybu. Ďalšiu a rozhodne nie poslednú vo svojom krátkom živote.
Slnko pomaly, ale o to istejšie, končilo svoju púť a hrozivé šedé mraky ho akoby ešte viac zaháňali za obzor.
Jakubovi bolo jasné, že ak rýchlo nestopne nejaké auto bude to veľmi ťažká noc. Nadhodil si veľký batoh a pokračoval. Popruhy ho už pálili na ramenách a lýtka mal ako zo železa. Bolesť v nich už síce necítil, ale netušil či je to dobre alebo nie. Mávnutím ruky by ju ale prijal späť, ak by to umlčalo bolesť, ktorú cítil vo svojom vnútri. Tá však nebola z únavy a Jakub vedel, že tá potvora len tak ľahko neodíde. Read the rest of this entry »
Jediná láska
Posted by Marcus | Filed under Marcus, Ostatné
Kráčal som tou chodbou ako už stokrát predtým. Tiene splašene uskakovali z pred jasu sviečky, na ktorej hrote sa poplašene zatriasol malý plamienok. Kroky odbíjali vzdialenosť, ako hodiny oznamujúce polnoc. Šiel som tou chodbou už stokrát. A tak ako už toľkokrát predtým, aj teraz sa mi zdala byť nekonečnou.
Tmavá silueta dverí sa predo mnou objavila tak náhle až som zavrávoral.
Tak som opäť tu. Príde? Musí! Dnes jednoducho musí prísť. Read the rest of this entry »
