Lying town
Posted by Phil | Filed under Ostatné, Phil, Sci-fi
Inak pokojnou púšťou sa niečo hnalo. Z diaľky to vyzeralo ako neuveriteľne rýchla bodka. Bolo ju vidieť len vďaka piesku a prachu, ktorý za sebou vírila. Tvorila tak žlto-bežový pás, ktorý sa za ňou zväčšoval a neskôr zanikal, ako sa prach usadzoval.
Bola to motorová bugina.
Za volantom sedela chudá mužská postava, oblečená v tmavom ošúchanom plášti, ktorého koniec jej vial za autom. Bol to jediný pasažier. Na hlave mal čierny klobúk, ktorým si chránil zrak pred ostrým slnkom. Bol obutý v čiernych čižmách a ruky mu skrývali kožené rukavice. Jedna z nich spočívala na volante a druhá na riadiacej páke.
Bugina sa každú chvíľu zatriasla od kamienkov a jemných nerovností cez ktoré išla, no inak bol povrch púšte takmer dokonale rovný vďaka piesočným búrkam, ktoré mali v tejto oblasti zvláštne následky.
Automobil sa rútil tak rýchlo, až sa vám zdalo, akoby sa jeho pozvárané spoje mali každú chvíľu rozpadnúť. Tachometer ukazoval rýchlosť 280km/h, čo bolo jeho maximum, ale v skutočnosti ju dávno prekročil.
Vodič zrazu zbystril zrak.
V diaľke, na obzore, sa niečo črtalo. Bolo to mesto. Rozoznal niekoľko výškových budov vytŕčajúcich spoza obrovských hradieb.
,, Lying Town,“ zamrmlal si sám pre seba.
Na jeho perách sa rozlial úsmev. Po chvíli zložil nohu z plynu a otočil kľúčikom v zapaľovaní. Motor prestal vrčať. Kolesá sa točili už len na voľnobehu a auto sa pohybovalo zo zotrvačnosti, hoci skoro vôbec nespomaľovalo.
Otočil volantom. Stroj sa stočil do šmyku a začal brzdiť. To spôsobilo, že sa do vzduchu zdvihlo ešte viac piesku.
Keď napokon bugina zastala, boli presne pred hradbami mesta pozostávajúcimi z obrovskej betónovej steny. Pri pohľade na ňu ste mali pocit, že sa tiahne okolo celej Zeme.
Muž vystúpil. Dlhý kabát mu vial v horúcom vetre. Vykročil k bráne. Tá mala síce na výšku dobrých päť metrov, pretože ňou často prechádzali obrovské kamióny, no v hradbách úplne zanikala. Pristúpil až k malému priezoru a zabúchal. Na dlani pocítil teplo. Brána bola taká rozžeravená od slnka, že keby sa jej dotýkal dlhšie, popáli sa.
Priezor sa otvoril.
„ Oči.“ Ozvalo sa z druhej strany.
Naklonil tak, aby cez priezor bolo vidno jeho oči. Vysunul sa odtiaľ nejaký prístroj a nasnímal mu zreničky. Hlas z druhej strany povedal: „ Čistý, môžte ísť.“
Brána sa otvorila. Stál za ňou vysoký chlap v šiltovke. Z úst mu trčala nedofajčená cigareta a v ruke držal malý skener. Pohľad mu skĺzol zo strážnika na prázdnu stoličku, na ktorej ležala roztvorená kniha.
Pokojným krokom sa vrátil do buginy. Naštartoval a pomaly vošiel cez hradby dnu. Brána sa za ním zavrela a on sa ocitol na druhej strane uprostred preplnenej ulice. Bugina pokračovala po uliciach mesta. Po istom čase sa zastavila pred krčmou. Vystúpil z vozidla a vošiel dnu. Vnútri, pri niekoľkých stoloch sedeli v skupinky zákazníkov. Schytil prvého, ktorý bol najbližšie pri vchode a šmaril ho cez celý bar až k pultu.
„ Čo do riti…“ skríkol chlap, čo sedel pri ňom a vytiahol nôž. Bodol, no muž v čiernom sa uhol na bok a vrazil mu kolenom do žalúdka. Jeho protivník sa chytil za brucho a v kŕči začal zvracať krv na zem. Ďalší od toho istého stola sa tiež po útočníkovi vrhol, ale neznámy ho odkopol dobre miereným kopancom do hrude a dopadol na to isté miesto, odkiaľ vyskočil, zatiaľčo chlap od stola vrazil prudkým nárazom do steny za sebou a zošuchol sa na zem.
Cudzinec sa poobzeral po miestonsti. Do tváre mu nebolo vidno, pretože mu ju zahaľoval tieň klobúka. Všetci sa naňho potichu dívali. Sediaci neďaleko, ktorému trčala z úst zapálená cigareta, odrazu vytiahol samopal a namieril naňho. Muž schytil jednou rukou stôl, ktorého prísediacich pobil a zdvihol ho pred seba tak, aby sa zakryl. Drevo v okamihu zasypali strely zo samopalu a brokovnice, ktorú medzičasom vytiahol ďalší z prítomných. Deravá doska sa nakoniec zrútila na zem a odhalila, že za ňou už nikto nestojí.
„ Kde je?“ Vyštekol prekvapene ten so samopalom. Neznámy sa však zrazu vynoril z tieňa za ním, schytiac ho za vrch hlavy a bradu. Nacvičeným pohybom mu zlomil väzy. Skôr než spadol mu zobral cigaretu a samopal, ktorým okamžite zabil druhého strelca s brokovnicou. Cigaretu si vložil do úst. Dlháň, čo stál hneď vedľa neho vytiahol pištoľ, lenže on schytil chlapíka po svojom druhom boku za krk a zdvihol ho medzi seba a útočníka ako živý štít. Jeho telo prevŕtalo niekoľko guliek a ten, čo ich vystrelil dostal vzápätí ďalších pár zo samopalu. Zviezol sa na podlahu aj s mŕtvym „živým terčom“. Útočník vytiahol dva vrhacie nože a hodil ich po dvoch horách mäsa, ktoré sa k nemu rútili. Obe zasiahli svoje ciele do krku a tie sa zrútili na zem za sprievodu striekajúcej krvi. Znovu nastalo ticho.
V miestnosti zostali len dvaja hostia. Boli absolútne vydesení a krčili sa pri stole v rohu, aby ich nebolo vidno. Barman sa celý čas od prekvapenia ani nepohol a muž pod barovým pultom, ktorý tam bol na začiatku šmarený tiež nevyzeral byť odhodlaný na nejaký útok.
Cudzinec vyskočil na pult a čupol si, aby mal bližšie k barmanovi. Chytil ho za rameno a pritlačil o poličky pohárov za ním. Ten naňho iba vyjavene civel.
„ Povedz mi,“ začal neznámy bitkár, „ pre koho pracuješ?“
„ Ja… ja… ja sa…“
„ Ty, ty, ty si, ale čo si? Vieš čo si? Si v absolútnej riti, ak mi to okamžite nevyklopíš. TERAZ!“
„ Volá sa Sith. Chodí sem z Louvillu.“ Odpovedal mu barman tenkým roztraseným hlasom.
„ Ako vyzerá?“
„ Má… má husté čierne obočie, krátke vlasy a väčšinou nosí čierne tričko. Vždy mi zavolá na mobil.“
„ Daj mi ho.“
„ Čo?“
„ Mobil, sakra!“
Barman nahmatal vo vrecku telefón a podal mu ho. Útočník si ho vzal, zliezol z pultu a niečo na ňom vyťukal. Potom mu ho hodil naspäť. Chlapík za barom ho chytil a dal si ho roztrasenou rukou do vrecka.
„ Ó a ešte čosi.“ Otočil sa späť k barmanovi, „ Poď sem, bližšie.“ Majiteľ podniku sa k nemu vystrašene nahol cez pult. „Bližšie.“ Na to sa barman už priblížil aŽ „ Počúvaj dobre. Povedz svojmu šéfovi, nech odkáže tomu svojmu, že si poňho ide Červený. On už pochopí.“ Nato si vybral svoju skoro dofajčenú cigaretu z úst a ešte zapálenú mu ju vrazil priamo do oka. Barman zreval od bolesti, chytil sa za tvár a hodil sa o zem. Muž vykročil smerom k východu. Chlap pod pultom sa posadil, vytiahol pištol a namieril naňho roztrasenou rukou. Teraz mal šancu momentu prekvapenia. Vedel, že keď ho teraz zabije, bude hrdina a nezostane bez odmeny. Jeho obeť sa však bleskurýchle obrátila a hodila mu nôž priamo doprostred čela. Zbraň mu vypadla z rúk a s buchotom skončila na zemi. Neznámy ľahostajne vyšiel von. Fúkal vietor. Dlhý kabát mu vial vo vzduchu. Nasadol do buginy, naštartoval a vyšiel po uliciach, mieriac znovu do púšte…
7 Responses to “Lying town”
-
Mirabi Says:
Január 30th, 2012 at 13:13A dej zase nikde? No ok, je to niečo pre tých, čo sa vyžívajú v akčných brutálnych scénach… Čiže chlapská záležitosť
-
bloodxxx Says:
Február 2nd, 2012 at 14:01Akcia tu mam najradsej
Nemam nijake rady lebo som amater tak to prenechavam druhym -
Marcus Says:
Február 5th, 2012 at 14:36Heh, Desperado krížený s Mad Maxom .
To mám rád. Dúfam, že to je len časť celku, lebo je to dobré . Chcelo by to možno učesať, trošku pridať opis doladiť logiku, ale inak je to chutné sústo. Kedy bude pokračovanie ? -
Phil Says:
Február 5th, 2012 at 19:40Mad Maxa som nikdy nevidel a ak myslíš iného Desperáda, ako toho, čo bol vo vyvolených tak tiež nepoznám
pokračovanie? no… čoskoro ak sa mi bude chcieť, nikdy ak sa mi nebude -
Marcus Says:
Február 6th, 2012 at 9:58Dufam, ze sa ti bude chciet, lebo ten svet je ako stvoreny na akcny pribeh. Teda aspon ten, ktory som v tom pribehu videl ja. Ci je to ten, ktory vidis ty, to neviem ,ale u mna je to postapokalypticky svet , v ktorom platia jasne zakony prezitia
-
Phil Says:
Február 8th, 2012 at 21:24no tak fajn, nabudúce napíšem radšej niečo s rozvinutejším dejom
-
Mirabi Says:
Február 9th, 2012 at 11:13No pre mňa veru musíš rozvíjať, mne tak nepracuje fantázia o postapokalyptických svetoch ako Marcusovi
