Ochranca

Marián sedel pri železnom plote a mlčky sa cezeň pozeral. Bola prestávka, väčšina detí behala po školskom dvore alebo sa rozprávali medzi sebou. On však radšej sedel ďalej od ostatných.

Všetci o ňom vedeli, že je čudný. Mal už jednoducho takú povesť. Dnes už si nikto nepamätal, či to začalo tým incidentom, alebo skôr. Incidentom, pri ktorom skončili traja starší študenti dobití do krvi a bezvedomia. Vtedy si nič nepamätal, len zrazu prišiel domov zo školy celý od krvi, ktorá ani nebola jeho. Read the rest of this entry »

Cigarety

Sedel som na lavičke v parku. Po piesku behali malé deti a vozili sa na kolotočoch. Ich mamy, niektoré s prázdnimi kočíkmi, v ktorých deti pricestovali, sa rozprávali poďalej od nich. Na neďalekej lavičke sedela skupinka tínedžerov baviacich sa o tom, ako auto jedného z nich deň predtým skončilo v priehrade. Nemal som čo iného robiť, ako ich počúvať. Zo zapálenej cigarety v mojej ruke stúpal dym. Čas od času som si z nej potiahol. Sedel som v tieni neďalekých stromov. Bol krásny deň. Nemal som to rád. Keď bol blbý deň, aspoň som mal dôvod na blbú náladu. Takto ma štval celý môj život, no nemal som sa na čo vyhovoriť. Read the rest of this entry »

“Umelecký opis” :)

Ležiaci na zemi sa mi smeje neviditeľnými ústami. Pochechtávajúc bez pohybu ma sleduje. Nech sa pozriem kamkoľvek, či čokoľvek urobím, vždy sa na mňa pozerá očami dravca, ktorý kedykoľvek dokáže zahubiť svoju korisť. Avšak navždy radšej zostane čakať v temnom kroví, ktoré mi bude pripomínať odvrátenú stranu vnútra. Read the rest of this entry »

Lying town

Inak pokojnou púšťou sa niečo hnalo. Z diaľky to vyzeralo ako neuveriteľne rýchla bodka.  Bolo ju vidieť len vďaka piesku a prachu, ktorý za sebou vírila. Tvorila tak žlto-bežový pás, ktorý sa za ňou zväčšoval a neskôr zanikal, ako sa prach usadzoval.
Bola to motorová bugina. Read the rest of this entry »

Svet fantasy

„ …a potom… „
„ …sa to nepodarilo, tak žili šťastne až do smrti…“
„ Nie, potom vytiahol meč Excalibur zo skaly a Merlin mu povedal:…“
„ …že s tým mečom dosiahne svetový mier a bude žiť šťastne až do smrti…“ Read the rest of this entry »

Jack – 2.časť: Vlak

Pod nohami mal skate a rútil sa dole ulicou v závratnej rýchlosti. Skateboard sa mu pod nohami stále viac a viac triasol na kamienkoch a nerovnostiach, no on to moc nevnímal. Nakláňal sa na jednu, či druhú stranu a obiehal náhodných chodcov. Vedel, že keď pôjde takto rýchlo a spadne, tak sa zabije, no nerozmýšľal nad tým. Bral ako samozrejmosť, že nespadne. Read the rest of this entry »

Jack – 1.časť: Škola

Učiteľ vysvetľoval novú látku. Kriedou zapisoval na tabuľu vzorce, ktoré vysvetľoval. Málokto z triedy ho skutočne počúval. Jack hľadel von oknom. Často takto hľadieval s myšlienkami niekde úplne inde, než v triede. Pred chvíľou mu učiteľ zobral mobil za to, že mu zazvonil na hodine, no to ho ani prinajmenšom netrápilo. Read the rest of this entry »

Alica

Šialený úsmev na tvári, nasadený hneď pod ten rozkošný noštek a šibalské oči, cez ktoré bolo vidieť ešte stále neidentifikovateľnú bolesť v srdci. Dlhé čierne vlasy, ktoré  v mojich spomienkach nosila v copoch mala teraz rozpustené a mokré, vďaka čomu vyzerala dospelejšie. Výšku a miery mala totižto také isté, ako som si pamätal a to napriek tomu, že keď som ju naposledy videl pred štyrmi rokmi, mala 16. Ani predtým nikdy moc nerástla. Read the rest of this entry »

Posledné minúty tohto divného života alebo Keď drogy v budúcnosti majú grády

Pristúpil som k pultu a sadol si. Barman sa otočil, no pokračoval v leštení pohárov.„ Čo to bude?” spýtal sa ma.„ Nedám si nič.” Vstal som a nahol sa cez pult k barmanovi. „ Mám tu „Krvák” tyi idiot.” Zašepkal som. Read the rest of this entry »

Kroky nocou

Venované Kike, múdrej ako noc, krásnej ako ulica, prekypujúca nevinnosťou…

Kroky nocou. Ticho, tma. Je to tu prekrásne. Prechádzam sa po inak plných uliciach nočného mesta. Lampy svietia, odrážajú sa v oknách a mlákach, po ktorých čaptajú moje staré topánky. Hlavou sa mi začínajú víriť myšlienky. Ako prvé ma napadne otázka: Kam vlastne idem? Prečo som vôbec vyšiel z domu o takomto čase? Neviem odpovede na tieto otázky, no hneď ako sa mi vynoria z mysli, tak sa v nej aj stratia z odpoveďou: však to je vlastne úplne jedno… Read the rest of this entry »