Jack – 2.časť: Vlak
Posted by Phil | Filed under Nezaradené, Phil
Pod nohami mal skate a rútil sa dole ulicou v závratnej rýchlosti. Skateboard sa mu pod nohami stále viac a viac triasol na kamienkoch a nerovnostiach, no on to moc nevnímal. Nakláňal sa na jednu, či druhú stranu a obiehal náhodných chodcov. Vedel, že keď pôjde takto rýchlo a spadne, tak sa zabije, no nerozmýšľal nad tým. Bral ako samozrejmosť, že nespadne.
Bol vo svojom svete. Rozmazané farby a neprestávajúca rýchlosť. Démon v ňom, ktorého teraz vypúšťal. Všetko vyzeralo tak dynamicky šialené. Ako keby to bolo potiahnuté neónovou modrou na čiernom podklade, čiernou na bielom a zároveň červeno-krvavou, cez ktorú sa prebíjala žlto-fialová. Rýchlosť a cesta. Jeho mozog bol omámený tou krásou, no fungoval na plné obrátky. Každú chvíľu hľadal cestu. Každú milisekundu sa rozhodoval, či prejsť popred daného človeka, alebo pozad, a zároveň vypočítaval rovnováhu tela a rozkladal ju tak, aby v kuse točil doskou.
Jack sa blížil ku kruhovému objazdu, keď v tom dostal šialený nápad. A presne takým vlastne nevedel odolať. Nie, nomhol. Nie v tomto svete.
Namiesto toho aby zabočil ďalej po chodníku, si to namieril priamo cez cestu. Jedno auto zastalo a zatrúbilo, keď videlo, ako sa približuje, no to už sa Jack nakláňal, aby ho obišiel. Znovu narovnal skate správnym smerom a vyšiel do stredu kruhového objazdu, kde bol kopček, cez ktorý šiel chodník.
Jack mal obrovskú rýchlosť, takže vyletel z kopca do výšky. Bol to neuveriteľný pocit. Videl, ako letí ponad autá.
Úprimne, Jackov pud sebazáchovy momentálne nepracoval, lebo bol príliš zaneprázdnený zvracaním z toho, čo vidí.
Jack to však mal všetko dopredu niekde v podvedomí vypočítané. Pred ním bolo štvorposchodové parkovisko. Jack to mal namierené presne na druhé poschodie. Dopadol.
Jeho nohy to skoro neustáli, no nakoniec ho znova vzpriamili. Otočil sa, napriek tomu, že letel cez parkovisko neuveriteľnou rýchlosťou. Za ním bežal jeho nepriateľ. Zrejme sa mu podarilo vyskočiť na druhé poschodie.
„ TAK FAJN!!“ zreval z celého hrdla Jack, skôr, než si uvedomil, že to urobí. Vystrel ruku a zreval „magicis pillam!“. Z ruky mu vystrelila fialovo-žiarivá guľa, ktorá zasiahla netvora prenasledujúceho Jacka. Ten sa otočil dopredu a na križovatke zabočil. Zamieril ku okraju parkoviska.
Tesne pred ním vytočil skate. Teraz išiel popri zábradlí. Chcel zabrzdiť, no začul rev, ktorý neprichádzal z tak ďaleka, ako čakal. Pozrel sa cez okraj. Pod ním boli kolajnice, po ktorých akurát išiel vlak súčasne s Jackom.
Jack si chytil skate a vyskočil. Doslova odkopol spod seba zabrádlie a vyskočil do výšky. Roztočil sa. V jednej ruke držal svoj skate a na druhej sa mu vysunuli oborvské pazúry. Padal v otočke.
Cítil ako ho buchlo o strchu vlaku, od ktorej sa odrazil. Zaboril dlhé nechty do strechy.
To ho zachytilo a treslo to s ním o bok vozňa. Skate sa mu vyšmikol. V tej sekunde ho pochytil stres. Zreničky sa mu rozšírili a celý čas sa spomalil. Vedel, že toto nesmie stratiť.
Uvidel ho pod sebou. Skate, ktorý visel vo vzduchu.
Naprahol po ňom ruku.
Vtedy sa celý čas akoby znova spustil, no Jack ho chytil.
Pozrel sa hore.
Pazúry mu držali zapichunté v streche. No na strechu pristála aj obrovská svalnatá postava. Tiež zaborila svoje nechty do strechy, no udržala sa na nej. Pozrela sa na Jacka chladnými diabolskými prázdnymi očami. Jack schytil skate pevnejšie, naprahol sa ním a rozbil okno vlaku. Potom sa vyšvihol a stiahol pazúry, aby mohol vkĺznuť dnu.
Jeden trčiaci hrot skla mu prerezal kabát a poškrabal ho na chrbte. Jack zaťal zuby a pristál na dlážke v chodbičke. Zovšade naňho pozerali zvedavé pohľady cestujúcich.
Krátku chvíľu sa zviechal zo zeme, keď cez strechu nad ním prešli pazúry a vytvorili v nej otvor. Potom ho dve obrovské laby zväčšily tak, že odtláčali jeho okraje od seba. Jack sedel a díval sa. Vedel, že celý tvor sa do vozňa nezmestí. Musí sa premeniť na ľudskú osobu.
No namiesto toho sa jedna z rúk pretiahla cez otvor a siahla po Jackovi.
Na to sa zvrtol a rozbehol sa. Prebehol až na koniec a prešiel cez spoj do ďalšieho vozňa. Tam sa tesne za ním zo strechy vrútila dnu postava a premenila sa na človeka. Rozbehla sa za Jackom.
Ten utekal, ako vládal, no vedel, že keď to takto pôjde ďalej, tak ho dobehne. Spustil na zem skateboard a vyskočil naňho. Začal sa znova poháňať nohou dopredu.
Prišiel až na druhý koniec vozňa. Tam rovno preskočil spoj a vkĺzol do ďalšieho. Postava za ním sa tam vyšvihla na strechu. Jack sa poháňal a odpichoval sa stále rýchlejšie. Dvaja ľudia pred ním sa schovali z uličky do kupé, tesne pred tým, ako preletel okolo nich. Preskočil ďalší spoj. Pred ním stál chlapík, ktorý mal pred sebou vozík s občerstvením.
„ Pozor!“ skríkol Jack. Chalan v uniforme sa však nezmohol na nič iné, ako na to, že si zakryl hlavu a skrčil sa. Jack vyskočil a odrazil sa od operadla sedadla. Skrčil nohy a preletel ponad muža s vozíkom a dopadol späť na skateboard.
Otočil sa. Chlap s vozíkom bol v poriadku, no cez strechu sa zabodávali a zase vysúvali pazúry a robili nové a nové diery smerom k Jackovi a doháňali ho. Zoskočil zo skateu, zobral ho do ruky a vytiahol z neho dva skryté popruhy.
Rozbehol sa ku spoju a začal odriekať: „Omnipotens Deus, da mihi potestatem, tempus et spatium. Omnipotens magica, accumsan sit amet, quaeso, et sic benedicam te in saecula saeculorum.“
Keď to dopovedal, vyšvihol sa na strechu a otočil sa, aby kopol svojho nepriateľa do tváre.
Ten vyletel do vzduchu a začal sa kotúľať po streche, no hneď ako mohol, zapichol do strechy pazúry a zastavil sa.
Jack sa postavil, no zrazu vyzeral inak. Pazúre na nohách mal zpichnuté do strechy. Na nohách a rukách mal svaly, oblečenie, až na kabát, bolo na mnohých miestách puknuté či dotrhané. Cez diery vytŕčali žltkasté chlpy a výrazne tmavšia pokožka. Cítil, že sa mu zmenili črty tváre, a má na nej omnoho tuhšie svaly.
Vzpriamil sa a skateboard si pripevnil popruhmi na ruku. Jeho súper sa tiež vzpriamil. Teraz si boli veľmi podobný, no Jack sa až tak nemračil a bol výrazne vyšší.
Jeden druhému sa pozreli do prázdnych očí. Presne vedeli, ako to skončí. Obaja naraz otovrili ústa a snažili sa prekričať vietor.
„ VOCARE TELUM!“ zakričali jednohlasne. Rozbehli sa proti sebe. Jackovi sa v ruke objavila šedá katana, tomu druhému zas obojručná sekera podobnej farby. Nepriateľ sekol zhora. Jack len tak, tak zablokoval útok. Chvíľu oproti sebe tlačili zbrane. Potom Jack vytlačil sekeru preč od seba a chcel zaútočiť z boku, no démon jeho útok rýchlo odrazil. Potom sekol sekerou zboku, no Jack mu to odrazil skateom, ktorý mal priviazaný na ruke, a tak mávol zbraňou Jackovi po hlave, no vtedy sa zohol a zapichol mu katanu priamo do stredu hrude.
Sekera spadla na strechu a rozplynula sa vo vzduchu.
Jej majiteľ zastonal. Z úst mu pomaly začal vytekať potôčik krvi.
Z posledných síl sa načiahol po jackovi, no ten trhol katanou a použil ju ako páku, aby ju vytrhol z boku tela.
Protivník vypúlil oči. Z jeho tela vytreskol výbuch krvi všade do vzduchu. Vytvoril tak šmuhu, ktorá sa za nám tiahla vo vetre ponad celým vlakom.
Pomaly spadol dozadu a zletel z vlaku. Jack sa spokojne pozeral po ňom. Bolo po všetkom. Chcel utiesť, no nedalo sa inak. Zase musel zabiť. Uvedomil si, že sa mu chce plakať, no prinútil sám seba, aby si to nechal na neskôr. Pustil katanu, ktorá sa rozpustila vo vzduchu skôr, než dopadla na strechu.
Potom sa otočil. Zhrozil sa. Vlak akurát vbiehal do tunela. Jack chcel zoskočiť, no nestihol. V obrovskej rýchlosti vrazil do skaly nad koľajnicami. Pred očami sa mu zatemnilo. Cítil, ako mu prasklo niekoľko kostí v tele. Hluk vlaku pod ním utíchol, pretože vlak okamžite zmizol v tuneli.
Jack necítil žiadnu bolesť. Prekvapilo ho to a práve vtedy ju zacítil. Trhol sebou, lebo to bolo jediné, čoho bol v tej bolesti schopný. Jeho telo sa odlepilo od skaly a buchlo o kraj koľajnice.
Potom padalo cez niekoľko stromov, ich konáre a strmý skalnatý svah. Nakoniec už len cítil, ako dopadol na breh nejakej vody. Nemohol sebou pohnúť a bolelo ho toľko vecí, že ani nevedel určiť ktoré. Počul rieku a cítil pod sebou piesok, no nemohol otvoriť oči. Zistil, že má napnuté všetky svaly v tele. Pokúsil sa ich uvoľniť a práve vtedy stratil vedomie.
