Ochranca

Marián sedel pri železnom plote a mlčky sa cezeň pozeral. Bola prestávka, väčšina detí behala po školskom dvore alebo sa rozprávali medzi sebou. On však radšej sedel ďalej od ostatných.

Všetci o ňom vedeli, že je čudný. Mal už jednoducho takú povesť. Dnes už si nikto nepamätal, či to začalo tým incidentom, alebo skôr. Incidentom, pri ktorom skončili traja starší študenti dobití do krvi a bezvedomia. Vtedy si nič nepamätal, len zrazu prišiel domov zo školy celý od krvi, ktorá ani nebola jeho. Read the rest of this entry »

Chytiť – Kapitola 3: Bojuj, odíď a nájdi

Myseľ:
Našli sme Ravena. Verím, že ostatní sú v poriadku. Určite sa nám podarí všetkých nájsť a potom zistiť prečo Dimitri a Mike zradili. A dúfam, že nestretneme tých troch debilov. Read the rest of this entry »

Na doraz

Na doraz

„Drž poriadne!“
„Však držím. Počkaj.“
„Mohol by si, si pohnúť?!“
„Ešte chvíľu vydrž nejde mi to tam zastrčiť.“ Read the rest of this entry »

Chytiť – Kapitola.1 Zrada

Nechápem prečo. Prečo nás zradil? Aký mal dôvod? To neviem. Prostá vec v jaskyni a stane toto.
„Prečo, Dimitri? pýtal sa Raven. „Mám svoje dôvody, Raven.“ hovoril s úsmevom Dimitri. „Tak aspoň pusť Michaela.“ namietal som. „Počkaj, Tan. Bude to o chvíľu.“ „Čo?“ pýtal sa Akashi. „Toto.“ povedal Dimitri a začal robiť znaky. V tom okamžiku sa objavilo biele svetlo a nás to rozdelilo. Keď sa Jakson dotkol, dostal elektrickú ranu. „Nedotýkaj sa!“ vykríkol Raven. „Je to silové pole.“ povedal Mike. „Ale ty vtom nie si.“ povedal Lyon. „Áno. Som totiž na Dimitriho strane.“ povedal a išiel k Dimitrimu. „Ty zradca!“ povedal horko krevne Jack. „ Dimitri“ povedal som „povedal si že pustíš Michaela.“ „Áno.“ ako náhle dopovedal hodil Michaela do strany. Read the rest of this entry »

Chytiť – Kapitola:2 Malária a starý priateľ

Myseľ.
Prečo nás zradil? To je otázka, ktorú mam v hlave. A ešte Mike. Ale teraz mam inú prácu. Musím teraz naj isť svojich kamarátov. Viem že sú živí a nechcem stratiť ďalšieho kamaráta. Stačilo my stratiť Simona.
Realita
Ten chalan sa chystá na mňa zaútočiť. Mám dve možnosti. Prvá bojovať o svoj život a druhá utekať o svoj život. Tak či onak, môžem zomrieť aj keď budem bojovať a aj keď budem utekať. Neďaleko počujem rieku. Možno je to moja posledná ná….. Sakra. Kašlem a zhoršila sa mi viditeľnosť. Mám bolesti brucha a len tak tak držím rovnováhu. Mám zasa záchvat malárie. Musím si dať liek. V kapse ho mám. Dávam ruku do kapsy a vyťahujem okrúhlu krabičku. Read the rest of this entry »

Blízko človeka – Kapitola 1: Všetko začína

Desať rokov vesmírnej vojny. Dlhá doba na takú druhú vojnu s mechanickými hybridmi. Doteraz nechápem prečo v prvej podpísali mier. Veď sa stala iba jedna malá vojna pri planéte Xerox. A hneď nato podpísali mier. Teraz som na vojenskej lodi a pracujem tu ako jediný psychiater. Najväčšia loď ale potrebuje ľudí ktorý môžu isť do vojny a nezblázniť sa. Za polhodinu mám posledného. Teraz tu sedím a jem chleba ako vždy na obed. Obed je na nič, namiesto toho aby sa navzájom podporovali sa zhadzujú a kapitán je žena. Ale je tu vysoká morálka a to je cenné. Read the rest of this entry »

Únik – Peklo: Prvá časť

21 Jún, 18:06 Strecha na 25 ulici, Rosental
Ako sa to mohlo stať? Prečo?! Som sám na streche budovy a dole…. dole neviem čo je. Sadnem si a chytím sa za hlavu. Hneď na to zdvíham brokovnice, ktorú mám pri sebe. Nikdy som nechcel používať zbrane. Veď kvôli zbraniam som stratil ženu. Read the rest of this entry »

Mám s ňou totiž iné plány

“Niekedy mám pocit, že som na svete úplne sama, nie je tu nikto, kto by so mnou strácal čas. Nikto kto by sa ma snažil rozveseliť, keď som smutná. Nikto, kto by ma vypočul keď ma niečo trápi. Nikto, kto by mi pomohol keď mám problém.Nikto, kto by sa ma pokúsil hľadať…” Read the rest of this entry »

Ľudská ľahostajnosť

Pomalé vrznutie kľučky a tichučké drobné kroky naznačovali, že je ráno a jej malá sestrička ju prišla zobudiť. Dnes už vstávala s lepším pocitom, pevne odhodlaná vrátiť sa do parku a pokračovať vo svojom pláne. Po zážitku s chlapcom z predošlého dňa bola plná očakávania. Vystískala svoju sestru a spolu zišli dolu do kuchyne. Usmiala sa na mamu a spýtala sa, či je niečo pripravené na raňajky. Na maminej tvári videla najprv prekvapenie a potom obrovskú úľavu. Nachystala jedlo na stôl a radostne pozorovala ako jej dcéra zase pekne papá. Nebolo toho priveľa, pretože dlho nič nejedla, no aj to stačilo na rozveselenie obidvoch rodičov. Read the rest of this entry »

Takto teda chutí…?

Do očí mi páli horúce Slnko. Mám ich celé zaliate slzami, no som šťastná. Mala by som plakať, no chce sa mi smiať. Cítim vôňu, akú som nikdy necítila. Je to niečo tak krásne, že sa to nedá ani popísať. Je to podobné ako vôňa čerstvo upečeného chleba, ako čistá posteľ po dlhej a únavnej noci, ako keď cítite prvý ročný sneh…všetky tieto vône mi to pripomína no neviem, ktorú najviac. Som taká pokojná. Tento pocit som ešte nikdy nezažila. Viem, že by som sa mala báť, no cítim, ža sa mi nemá čo stať. Zatváram oči lebo Slnko je príliš silné. Read the rest of this entry »