Takto teda chutí…?
Posted by Adel | Filed under Adel, Fantasy, Horor
Do očí mi páli horúce Slnko. Mám ich celé zaliate slzami, no som šťastná. Mala by som plakať, no chce sa mi smiať. Cítim vôňu, akú som nikdy necítila. Je to niečo tak krásne, že sa to nedá ani popísať. Je to podobné ako vôňa čerstvo upečeného chleba, ako čistá posteľ po dlhej a únavnej noci, ako keď cítite prvý ročný sneh…všetky tieto vône mi to pripomína no neviem, ktorú najviac. Som taká pokojná. Tento pocit som ešte nikdy nezažila. Viem, že by som sa mala báť, no cítim, ža sa mi nemá čo stať. Zatváram oči lebo Slnko je príliš silné.
Pomaly prestáva prenikať popod moje zatvorené viečka. Cítim, že sa vedľa mňa niekto trasie. Nie! To ja sa trasiem, nikto iný. Čo sa to tu deje? Ležím na zemi, úplne sama. Kam zmizlo to Slnko? Je tu taká chladná tma a ja nemám nikoho, komu by som to povedala. Nikoho, kto by ma odtiaľto zobral preč.
Silnný krč v žalúdku. Dýcham čoraz plytkejšie a rozmýšľam nad tým, že som na účelových cvičeniach nedávala dobrý pozor. Možno by som teraz vedela, čo mám robiť. Možno by som vedela ako zastaviť krvácanie. Možno by som vedela ako volať o pomoc. Možno by som vedela…..
Panika ma pomaly opúšťa. Spomínam si na dnešný večer. Prvý večer, kedy som bola bezstarostná. S nikým som sa nepohádala, na všetkých som bola milá…To sa, popravde, už dlho nestalo. Som šťastná, keď robím ostatných šťastnými. Prečo som teda na nich taká zlá? Prečo to človek zistí, až keď už nemá veci ako zmeniť? Bojím sa, že im už nikdy nepoviem ako ma to všetko mrzí a ako som rada, že som poznala práve ich…
Vo vlasoch cítim vodu. Mohla by mi pomocť. Možno ma osvieži a ja sa trocha spamätám. Musím niekoho zavolať. Napísať odkaz…
Moje čierne nohavice priťahujú Slnko, ktoré sa znova rozlieva po celom mojo tele. Horizont sa mihá v diaľkach, okolo mňa nič len sýtozelený trávnik, pri uchu počujem bzučanie včielky, kúsok ďalej hučí rieka. Asi sa vylieva. Zas cítim tú vodu v mojich vlasoch. Alebo to nie je voda? Je to moja krv, čo mi češe vlasy a hladí moje telo..
Takto teda chutí? Nepoznaná, obávaná, tajomná, či smutná, no predsa taká krásna….
