Spektrum Fantázie

Zbierka obsahuje 8 poviedok od šiestich autorov, ktorí sa vo sfére fantastiky pohybujú niekoľko rokov a za ten čas si vybudovali meno nie len kvalitou svojich prác, ale aj viacerými poprednými umiestneniami v rôznych literárnych súťažiach u nás aj v zahraničí.

Poviedky sú obohatené skvelými ilustráciami autorky, ktorá úspešne bojovala v súťaži
Svet na tvoj obraz

Poviedkovú zbierku si môžete zadarmo stiahnuť priamo tu:
Spektrum fantázie

Blízko človeka – Kapitola 3: Dôvera

Zmrazil som sa pred dverami. Teraz som si uvedomil, že tu nie je stráž. Neviem, či sa niečo nestalo. Možno Strihman ich poslal preč. On je toho schopný. Natiahnem ruku na tlačidla a píšem kód. Akosi sa myseľ urovnala. Keď bude Strihman vo vnútri, zlámem mu kosti. Dvere sa otvárajú a vidím…. Alana. Aspoň tak. Idem dovnútra. Cez sklo vidím Jessicu ale niečo je zle. Prečo má na sebe obväzi? Alan sa otočí. „Joseph, dobre že si….“ Prečo má obväzi?“ skočím do reči. Alan nadýchne a vydýchne hlboko. Asi ma toto teraz porazí. „Joseph, bol tu Strihman. Za chrbát kapitánky robil na nej pokusy. Jeden vojak ho praskol a on pred chvíľou odletel späť na Zem a bude mať súd.“ dopovie Alan. Tak Strihman. Dalo sa to od toho hajzla čakať. Read the rest of this entry »

Cigarety

Sedel som na lavičke v parku. Po piesku behali malé deti a vozili sa na kolotočoch. Ich mamy, niektoré s prázdnimi kočíkmi, v ktorých deti pricestovali, sa rozprávali poďalej od nich. Na neďalekej lavičke sedela skupinka tínedžerov baviacich sa o tom, ako auto jedného z nich deň predtým skončilo v priehrade. Nemal som čo iného robiť, ako ich počúvať. Zo zapálenej cigarety v mojej ruke stúpal dym. Čas od času som si z nej potiahol. Sedel som v tieni neďalekých stromov. Bol krásny deň. Nemal som to rád. Keď bol blbý deň, aspoň som mal dôvod na blbú náladu. Takto ma štval celý môj život, no nemal som sa na čo vyhovoriť. Read the rest of this entry »

Budúcnosť ma potrebuje

Bol bežný piatkový večer a ja som ako obvykle sedel za mojím počítačom ponárajúc myšlienky do teplého piva a štyristoriadkového kódu. Jasné, asi nebolo úplne normálne písať si úlohu do školy v piatok večer, ale mňa to bavilo. Nakoniec napísať program na určenie dvadsaťtri neznámych v štyroch rovniciach až také ťažké nebolo. Program bol prakticky hotový, už som ho iba vylepšoval. Read the rest of this entry »

Peter a Lucia

Diskotéka, na ktorú sa tak veľmi tešila partia kamarátov – Johny, Mayo, Nemo a Peter, dopadla ab-solútnym fiaskom. Je chladná aprílová noc, niečo po jednej a „kamaráti z mokrej štvrte“ kráčajú nahor asfaltovým chodníkom. Vracajú sa domov. Prví traja trošku nachmelení, čo im značne rozväzuje jazy-ky. Zdieľajú sa v pocitoch. Read the rest of this entry »

Dokonalý džentlmen

Neónový nápis, reklama na nealko-holický nápoj, bliká nad barom krvavočervenou a popritom vydáva monotónny bzukot. Za barovým pultom stojí Fred a so zapálenou cigaretou v ústach utiera práve umyté poháre. Popritom neartikulovane hodnotí hokejový zápas odohrávajúci sa na televíznej obrazovke umiestnenej v kúte na pravo od neho. Jozef, aj keď sa snaží pôsobiť dojmom, že Freda počúva, myšlienkami je na štadióne, a tak len automaticky pritakáva. Fredovi to nepre-káža. Dôležité je, že sa môže vy-rozprávať. Celý deň načúval vylievajúcim sa dušiam zákazníkov, ale už stačilo. Teraz bude hovoriť on. Práve preto sa postavil ku Jozefovi. Ten po celodennej šichte v autobazári ani nemukne. Aj pivo si objednal iba lusknutím. Read the rest of this entry »

Jack – 2.časť: Vlak

Pod nohami mal skate a rútil sa dole ulicou v závratnej rýchlosti. Skateboard sa mu pod nohami stále viac a viac triasol na kamienkoch a nerovnostiach, no on to moc nevnímal. Nakláňal sa na jednu, či druhú stranu a obiehal náhodných chodcov. Vedel, že keď pôjde takto rýchlo a spadne, tak sa zabije, no nerozmýšľal nad tým. Bral ako samozrejmosť, že nespadne. Read the rest of this entry »

Jack – 1.časť: Škola

Učiteľ vysvetľoval novú látku. Kriedou zapisoval na tabuľu vzorce, ktoré vysvetľoval. Málokto z triedy ho skutočne počúval. Jack hľadel von oknom. Často takto hľadieval s myšlienkami niekde úplne inde, než v triede. Pred chvíľou mu učiteľ zobral mobil za to, že mu zazvonil na hodine, no to ho ani prinajmenšom netrápilo. Read the rest of this entry »

Alica

Šialený úsmev na tvári, nasadený hneď pod ten rozkošný noštek a šibalské oči, cez ktoré bolo vidieť ešte stále neidentifikovateľnú bolesť v srdci. Dlhé čierne vlasy, ktoré  v mojich spomienkach nosila v copoch mala teraz rozpustené a mokré, vďaka čomu vyzerala dospelejšie. Výšku a miery mala totižto také isté, ako som si pamätal a to napriek tomu, že keď som ju naposledy videl pred štyrmi rokmi, mala 16. Ani predtým nikdy moc nerástla. Read the rest of this entry »

Ako som sa zabil sám

Ah…nebolo to tak dávno čo som si vymyslel dokonalý plán na pomstu tomuto ľudstvu, ktoré mi ublížilo snáď viac ako matka, keď ma sem vrhla..Ah..Narodil som sa do priemernej rodiny s istou genetickou vadou a ona si povedala, že to riskne a vychová ma..Vraj potrat nepripadá v úvahu.. Read the rest of this entry »