Jack – 1.časť: Škola
Posted by Phil | Filed under Nezaradené, Phil
Učiteľ vysvetľoval novú látku. Kriedou zapisoval na tabuľu vzorce, ktoré vysvetľoval. Málokto z triedy ho skutočne počúval. Jack hľadel von oknom. Často takto hľadieval s myšlienkami niekde úplne inde, než v triede. Pred chvíľou mu učiteľ zobral mobil za to, že mu zazvonil na hodine, no to ho ani prinajmenšom netrápilo.
Myslel na miesta, na ktorých už bol, na ľudí, ktorých poznal. Myslel na svoj život a na veci, ktoré mu teraz prirástli k srdcu. Bude musieť aj tie opustiť?
Z myšlienok ho vytrhol pohľad na prichádzajúce auto. Prišlo ku škole až príliš rýchlo a zašmykovalo ku vchodu.
Jack sa zhrozil. V hlave mu zavládol zmätok. Jeho nohy chceli vstať, jeho ruky niečo urobiť, no myseľ sa nevedela rozhodnúť. Tušil, čo z toho auta vystúpi, no mohol byť len paranoidný. Nanešťastie sa však jeho predtucha vyplnila.
„ Sakra.“ zasyčal nahlas Jack. Učiteľ sa naňho otočil.
Jack sa postavil. To sa už naňho upreli oči celej triedy.
„ Pokiaľ sa nič nedeje, tak si sadni Jack.“ Povedal prísne učiteľ.
Jack ho ignoroval. Siahol do tašky a vytiahol z nej čierny, dlhý kabát. Obliekajúc si ho sa rozbehol z triedy. Cestou schytil svoj mobil z učiteľského stola a rozrazil dvere.
„Jack! Okamžite sa vráť!!“
Navliekol si druhý rukáv a zamieril ku skrinkám.
Za ním kričal učiteľ, ktorý aj tak ničomu nerozumel. Nevedel, že Jack teraz musí bežať naozaj rýchlo a že ho už nič nezastaví.
Jack v behu vytočil číslo a priložil si mobil k uchu. Pred ním boli schody, no on nemal čas po nich zísť. Preskočil ich. Kým mu osoba na druhom konci zdvihla, bol už pri skrinkách. Vytiahol z vrecka kľúč a vrazil ho do zámku.
„ Haló?“
„ Sú tu.“
„ Ja viem, volala som ti.“
„ Musím ísť.“
Otvoril skrinku. Potreboval len jedinú vec. Bolo to preňho lepšie, ako akákoľvek droga, či akékoľvek odreagovanie. Nič by ho v tejto chvíli neupokojilo viac, ako keď dopadli štyri kolieska na dlážku a len to, že položil topánku na drevenú dosku, mu vyčarilo úsmev.
Nechal skrinku otvorenú, pustil mobil a vyšiel chodbou. Znova musel cez schody, no tentokrát bol už vo svojom živle. Vyskočil a zišiel so skateboardom po zábradlí. Zdola prichádzala nejaká postava. Vedel, kto to bol. Zišiel so skateom zo zábradlia a pridal nohou, ktorou sa odrážal od zeme. Nabral správnu rýchlosť. Za sebou počul známy zvuk, no vedel, že jeho zdroj mu neublíži, pretože ho netrafí. Mal svoju drogu, ktorá mu dávala superschopnosť.
Nahol sa a uhol plameňu ohňa, ktorý okolo neho preletel a skoro ho zasiahol. Potom sa zohol do druhej strany, no tentokrát omnoho nižšie. Bol v obrovskej rýchlosti, v ktorej bolo obtiažne bočiť, takže sa musel nahnúť až úplne tesne nad zem a dokonca brzdiť rukou tak, že mierne šúchal o dlážku. Bol tesne nad podlahou a svet videl zo zeme. A tak približne na sekundu uvidel každú smietku, kamienok, vlas, či nerovnosť, ponad ktorú preletel. Uvidel každé zrnko prachu, ktorý za sebou rozvíril.
Zatočil do bočnej chodby.
Vyrovnal sa a odrazil sa niekoľkokrát nohou, aby znova nabral rýchlosť. Vedel, že postavy za ním, už majú iba jedinú možnosť. Ak sa mu chcú vyrovnať, musia sa „premeniť“. Dúfal, že nie všetci štyria, ktorých videl vystupovať z auta to dokážu.
Jack sa zohol a skočil tak, že si prichytil skateboard. Preletel ďalšie schody, tentokrát menšie. Znova sa vyrovnal a nahol sa. Najprv mierne do jednej strany a potom do druhej tak, aby zabočil presne do otvorených dverí vchodovej brány. Skočil cez prah dverí a schod a znovu sa odrážal nohou. Zmieril priamo proti zábradliu, za ktorým bola cesta.
Vzduch mu hučal kolo uší a krv mu cez žily letela s takou dávkou adrenalínu, že všetky jeho bunky prežívali orgazmus.
Zrazu počul, ako sa za ním rozletela školská brána. Odrazil sa od skateboardu a nechal ho, nech prejde popod zábradlie. On sa vyšvihol jednou nohou na zábradlie a vyletel do výšky. Skrčil nohy a preskočil idúe auto, zatiaľ, čo jeho skateboard prešiel popod neho. Dopadol nohami naň a rútil sa ďalej.
Zabočil na chodník a dole strmou ulicou. Na sekundu sa obzrel, či ich striasol. Videl dvoch z nich. Dobré znamenie, ale kľudne si len nemusel všimnúť ďalších dvoch, alebo mohli byť ešte za rohom.
Prikrčil sa, aby nabral dole kopcom rýchlosť. Skateboard sa mu pod nohami stále viac a viac triasol na kamienkoch a nerovnostiach, no on to moc nevnímal. Nakláňal sa na jednu, či druhú stranu a obiehal náhodných chodcov. Išiel dole kopcom a rýchlosť bola stále väčšia, no on to tak mal rád.
Bol vo svojom svete. Toto bol démon, ktorým naozaj bol a nie ten, ktorým sa musel stať. Toto bola jeho skutočná mágia. Rýchlosť a cesta…
