Svetlonoš: Realita bolí
Posted by Savitri | Filed under Savitri, Svetlonoš
Nikdy by ma ani nenapadlo , že sa to tak rýchlo dá vybaviť. Sedela som na stole v kuchyni opierajúc sa o stenu pri okne. V rukách som zvierala dokumenty. Jeden bol o tom ako sa môj otec priznáva k alkoholizmu a k závislosti na automatoch. Tento dokument bol priložený k papierom, kde sa ma vzdáva. Strašne nepríjemne sa to číta, lebo to nie je pravda. Môj otec nepije, nefajčí a výplatu celú odovzdával matke.Zvraštím obočie keď čítam iný dokument, kde ma súd priraďuje k babke. Otcovej mame, ktorú som vídavala len počas sviatkov a ako malá som jej robila zo života peklo. Žije v zašitej dedine v starom jemne plesnivom dome. Podľa rozhodnutia súdu sa k nej dnes sťahujem. Krotím sa aby som nerozhádzala papiere po dome a zošuchnem sa zo stola. Už je to pomaly mesiac čo mi zomrela mama. Vianoce bez nej boli divné a navyše sa ich nezúčastnil ani môj otec. Čakala som , že mi niečo povie. Že mi naznačí o čom jeho život je a prečo som to zdedila po ňom. Na Štedrí deň postavil jedličku, doniesol mi na krk celú maminu časť rodiny a odišiel. My, čo sme zostali v prázdnom byte so smútkom v srdci, sme to prehnali s alkoholom. Toľko pochopenia z ich strany, až mi nezazlievali ako moc pijem. Mysleli , že zo smútku. Ja som pila napoly z výčitiek a napoly zo zúfalstva. Kam teraz pôjdem? Mám pocit, že som dospela behom krátkej doby omnoho viac ako som čakala. Po pohrebe som sa utiahla do seba a začala som kresliť. Vždy som čmárala, ale teraz to malo formu. Začala som čítať knihy a prenasledovať môjho otca vždy, keď bol doma. Vždy keď som ho načapala v byte sa na mňa pozrel s tak veľkými očami. Ako keby mi chcel cez ne pretlačiť to čo nesmel povedať. Apelovala som na neho, nech mi povie viac. Pýtala som sa ho, či mu nepríde divné, že našu mamu našli mŕtvu v cigánskej štvrti, kde náhodou vznikol počas miestnej bitky požiar. Neprišlo mu divné, že z nej našli len kúsky tela. Chvala bohu hlavne ruky, na ktorých mala obrúčku. Vďaka nej sme ju identifikovali. On ma len objal a postrapatil mi vlasy. Ako mu mám povedať, že som ju roztrhala a zožrala? Pochovali sme jej zbytky a za rovno s nimi i moju potrebu zvracať z toho, že mi chutila. Moje druhé ja, ktoré od toho dňa mlčalo, vyhralo prvý osobný súboj. Prinútilo vegetariánku milovať ľudské mäso.
Z myšlienok všetkého druhu ma vytrhol príchod starkej. Prišla taxíkom a v momente začala organizovať. Kapitulovala som a poslušne som sedela na gauči, zatiaľ čo ona tipovala, ktoré poháre mám rada a zbalí mi ich do nového domu. Pohľadom som skúmala jej kvetinovú blúzu. Počítala som jej vrásky a hľadala miesta na hlave, kde jej nerástli vlasy. Zaujímavé bolo, že jej vlasy rástli úplne všade. Na jej vek výkon. Paličku s kvetinovými ornamentmi mala opretú o stenu a celkom svižne pobehovala po byte.
„Zuzana pomôž aspoň trošku…“ Zvolala na mňa z kumbálu. Vedela som, že sa tam isto naťahuje s ťažkými kuframi.
„Ako si to tak rýchlo vybavila!“ Skríkla som a neochotne vstala. Chcela som vedieť ako sa jej zadarilo všetko vybaviť. Ako presvedčila svojho syna, že je alkoholik. A hlavne prečo dokumenty podpísal sám minister spravodlivosti Slovenskej Republiky. S ľahkosťou som zhodila na zem kartónovú krabicu so zimnými vecami.
„Sú to našich šaty.. ja zimné veci prakticky nemám..“ Znechutene som zalomila rukami a vytiahla z tade maximálne čiapku s extrémnym brmbolcom a šál. Koniec koncom obe veci robila ona.
„Ako si to vybavila.. babi no ták..“ Hodila som po nej veľké oči a nasadila som jej čiapku na hlavu. Zvolila som intímnu familiárnu stratégiu. Babka sa pousmiala, čiapku si stiahla z hlavy a šťuchla mi do brucha.
„Od jej smrti si strašne schudla.. neboj ja ťa vykŕmim…“
Chytila som ju za ramená, keď sa chcela popri mne prepchať von z kumbála. Dalo sa to jednoducho. Zhrbená stará žena sa zasekla a premerala si ma.
„Mám známosti z mladosti..“ Žmurkla na mňa a ja som sa neubránila predstave jednej posteľnej scéne.
„Ha ha… Ale naozaj.. čo sa tu deje.. prečo minister? A prečo si ma berieš so sebou?“ Povolila som zovretie, lebo to na pohľad zostarnuté telo vyvinulo celkom slušný tlak aby sa mi vymanilo z dlaní. Zneistela som a ramená jej pustila. Babka bez slova drobčila do kuchyne a ja poslušne za ňou. Pohľadom som skákala po vyžehlenej sukni, čipkovaných punčoškách a kvetoch v drdole.
„Môj syn nikdy nemal na to ťa vychovávať. Preto som bola šťastná, že mal schopnú ženu ako tvoja mama.. Už keď zomrel na horúčky ich prvý syn som vedela, že ten môj niečo pokazil…“
Ich prvý syn? Horúci kameň mi popálil pažerák a zaťažil žalúdok. Končatiny mi začali chladnúť a ja som sa zasekla.
„Prosím? Prvý syn?“
Starká sa zasekla pri kuchynskom stole a pomaly sa na mňa otočila. Z vrecka vytiahla nádobu na kontaktné šošovky.
„Nevedela si to, že?“
Jej tón bol odrazu vážny, ba až sterilný. Pozerala som na náhle cudziu ženu v mojej kuchyni.
„Nik mi o tom nehovoril…“
Tackavo som pristúpila ku stoličke a zosunula sa na ňu. Ruky sa samé odložili ako mŕtve pahýle na obrus a chcelo sa mi zvracať. Ten moment, kedy sa lámu detské predstavy. Dalo sa to prirovnať ku dňu, kedy mi povedali, že darčeky nenosí Ježiško.
„Tvoja matka bola po pôrode vyčerpaná a dojčenie ju zabíjalo.. Tvoj brat mal horúčky presne ako ty…“ Zreničky sa mi roztiahli. Normálne som to cítila a strhla som na jej tvár vyplašený pohľad. Vie vari niečo viac?
„Pri jednej takej horúčke ho nebol tvoj otec schopný zaviesť do nemocnice…“ na moment sa mi zdalo, že volí slová. “lebo mal svoje dni…“ Dodala opatrne a poklepala po stole končekmi prstov jednoduchý rytmus. Nevedela som či som viac ohúrená, zdesená, alebo sa bojím toho, že niečo vie. Ten pocit, keď vás načape učiteľka ako fajčíte za školu bol jemný odvar toho ako som sa cítila. Mám hrať formu? Zatĺkať? Alebo naopak je tu konečne chvíľa, kedy otvorím ústa?
„Dobre moja malá…Spravíme to takto…“ Začala otvárať nádobu na kontaktné šošovky. Jemne ma vyviedla z miery tým, čo práve robila. Nedávalo mi to zmysel. Pozrela som sa jej do očí. Za hrubými okuliarmi tuho premýšľali vodnaté oči starej ženy. Bola som si plne vedomá mojej sánky, ktorá kŕčovito padala a stúpala nahor. Voľnou rukou si zložila okuliare. Pravú ruku následne priložila k oku a ukazovákom prešla po bulve. Bola som znechutená. Všetko som pochopila až keď si stiahla tie vodnaté šošovky a mne vyrazili dych sýtozelené oči. Triasla som sa. Naozaj som sa triasla. Prakticky sa mi rúcali základy môjho malého sveta. Babka s ktorou som piekla koláče a ktorej som zakazovala zabíjať sliepky sa predo mnou menila na niečo… Na čo vlastne? Hneď ako šošovku ponorila do roztoku v nádobke uprene sa na mňa pozrela dvojfarebnými očami.
„Tak hovor.. chutila ti?“
Tá otázka spôsobila v mojom tele výbuch. Zahabkala som, hlava sa mi začala točiť a skoro som sa pozvracala pred ňou. Ucítila som opätovne mamine mäso na jazyku. Len matne som videla ako si babka stiahla i druhú šošovku a vystrela sa predo mnou ako keby ešte včera netrpela všetkými možnými chorobami chrbtice .
„Nič si z toho nerob.. tvoj otec mi zožral manžela.. a to som ho milovala…Ak sa chceš vyzvracať bež.. Nerada chodím okolo horúcej kaše…“ Vyliala na mňa chladným tónom nové informácie. Počas toho čo si začala vyzliekať kombinézu, ktorá jej pridávala na váhe som sa rozbehla naozaj zvracať.
4 Responses to “Svetlonoš: Realita bolí”
-
Mirabi Says:
Január 22nd, 2013 at 16:02Savi, ten tvoj čierny humor
A ako vždy nejaká krvilačná hlavná hrdinka, ale jedinečné opisy tomu stále dávajú čaro. -
Spisos Says:
Január 22nd, 2013 at 19:19A meno Zuzana je úplne náhodné, že? Neskrývaš pred nami niečo, Savi?
Skvele využívaš detaily, snáď pri všetkom máš prirovnanie popisujúce prístup, postoj a pohľad hlavnej postavy (narážam napríklad na tie ruky, ako mŕtve pahýle) aj keď v niektorých častiach by bolo zaujímavé brať tie metafory doslovne (hodila som po nej veľké oči
)Občas sa ti tam vyskytne gramatická alebo významová chyba, nie že by som bol hnidopich, skôr je to choroba zo štúdia/povolania, tak len pre poriadok:
Nikdy by mi nenapadlo (dobrá vec, pretože sa s tým dá hrať. Napadnúť ma, znamená zaútočiť, napadnúť mi môže myšlienka)
No a ešte logicky – píšeš ako si stiahla šošovky, a potom tam máš, že si dala dolu len jednu a až potom druhú.
Ok, veľa buzerujem, takže pozitívne – nie že by som bol sadista, ale mám rád, ako trápiš svoje postavy a ako z toho vytváraš ich problémy s ktorými sa musia popasovať. Typicky kladná postava je v skutočnosti lycan a nevie, čo s tým, hoci je čestná, klame, je vegetariánka a zožrala vlastnú matku. Dva protichodné a nezlúčiteľné charaktery v jednej osobe, čo tvorí zaujímavú schizofréniu hlavnej postavy a naozaj som zvedavý, či si si pre Zuzanu ešte nechystala a ako bude všetko riešiť.
-
savitri Says:
Február 4th, 2013 at 12:32hihi
Ono… je to o mne skoro celé až na tie fantasy veci a protiklady.. to je úplne o mne 
chvíľu dobrá a chvíľu moc zlá.. mám z čoho čerpať 
a tie chyby.. cielene neupravujem texty dodatočne.. toto je prvoplánový text a kritiku potrebujem :-* -
savitri Says:
Február 4th, 2013 at 12:33ďakujem moc
som rada, keď sa páčia veci, čo idú zo mňa prirodzene
