Lovci

„Skús toto,“ povedal Cangi kamarátovi podávajúc mu ďalší kus mäsa.
„Fuj, to je nechutné,“ odvetil Vatsug a vypľul sústo, ktoré práve odhryzol.
„Sme na tejto planéte už niekoľko dní a tebe nič nechutí!“
„Nemôžem za to. Mám jemné chuťové bunky,“ bránil sa Vatsug. Cangi to nekomentoval, len znova nastavil zberače a nechal loď vznášať sa nad ďalšou životom sa hemžiacou časťou ich revíru. Read the rest of this entry »

O nás

„Takže si to zhrňme. Ty tvrdíš, že každá fiktívna postava niekde reálne existuje?“ opýtal Vega.
„Áno. Každá postava, každý fiktívny príbeh zaznamenaný v knihách, filmoch, videohrách, holonovelách, myšlienkových rámcoch, či dokonca v tvojich vlastných predstavách. To všetko reálne existuje niekde v paralelných vesmíroch.“
„Dobre Thuban, niečo také si už raz tuším spomínal. Ale čo s tým?“ Read the rest of this entry »

Rozprávač

Jegran sedel pri ohni a znechutene čistil meč. Bol unavený po dni plnom zabíjania netvorov a zachraňovania vystrašených dedinčanov, ktorí sa zatúlali príliš hlboko do temného lesa. A lepkavá krv obrích sršňov páchnuca na jeho zbrani mu náladu rozhodne nedvíhala.
„To svinstvo mi tam snáď ostane navždy,“ vyprskol nahnevane. Read the rest of this entry »

05 Vrahom je vždy záhradník

Po udalostiach prechádzajúcich dní sa pán Kováč už cítil istejšie a tak mu neveľmi prekážalo, že ho nakoniec vysadili na úplne neznámej planéte kdesi v zadnej časti tráviaceho traktu vesmíru, ľudovo povedané, v riti. Ako je totiž všeobecne známe, vesmír má hneď niekoľko tráviacich traktov a vývody z nich sú z pochopiteľných dôvodov osídlené veľmi riedko. Okolitá doprava je samozrejme taktiež takmer  nulová a Nulová je nakoniec aj názov planéty, na ktorú sa pán Kováč dostal. Read the rest of this entry »

Červená lentilka a fašírková voňavka

Karol sedel v práci. Extrémne sa nudil. Už dve hodiny robil nadčas a excelovské tabuľky sa mu vysmievali do unavených očí. Mal dvadsaťpäť rokov, celý život pred sebou a takmer žiadne dobré vyhliadky. Z platu síce vyžil, ale práca ho extrémne deprimovala. Postupne stratil aj tú trochu sebadôvery, ktorú nadobudol na vysokej škole, takže si už nevedel nájsť ani priateľku. A čo bolo zo všetkého najhoršie, bol strašne hladný.
„To máš za to, že ráno nič neješ a nechodíš na obedy,“ povedal si potichu a vyplnil ďalší stĺpec sedemcifernými číslami. Odrazu čosi zacítil. Bola to známa vôňa, takmer ako vôňa domova. Nemohol sa mýliť. Mamine fašírky voňali presne tak isto. Read the rest of this entry »

Budúcnosť ma potrebuje

Bol bežný piatkový večer a ja som ako obvykle sedel za mojím počítačom ponárajúc myšlienky do teplého piva a štyristoriadkového kódu. Jasné, asi nebolo úplne normálne písať si úlohu do školy v piatok večer, ale mňa to bavilo. Nakoniec napísať program na určenie dvadsaťtri neznámych v štyroch rovniciach až také ťažké nebolo. Program bol prakticky hotový, už som ho iba vylepšoval. Read the rest of this entry »

04 Politický kandidát

Po niekoľkých dňoch, ktoré pán Kováč strávil na stanici DX-9 striedavo medzi štamgastmi a básnikmi z Beta Karoténu, rozhodol sa, že je načase ísť ďalej. Zložil svoju poslednú dvojveršovú báseň (Vianoce, šalalá, slivovica mi neostala), ktorá však podľa názoru Stádu Miliona nedosahovala kvality jeho prvotiny. Aj tak mu však zaželal veľa tvorivých úspechov do ďalšieho života. So štamgastmi si zase posledný krát pripil Vermailským Dunihlavom(tentoraz sa smial už iba 29 minút) a zbalil si všetky svoje veci. Teda toaletný papier a elektronického tlmočníka, bez ktorého by bol stratený. Ostávalo mu už vyriešiť len dve maličkosti a síce kam pôjde a ako vlastne. Read the rest of this entry »

Aj tak sme všetci živí

Pomaly som sa predieral hustým lesom. Plášť sa mi občas zachytil o kríky, kde tu sa z neho čosi odtrhlo ale bolo mi to jedno. Nechcel som riskovať nočné putovanie lesnou cestou. Nie že by som sa bál banditov alebo divých zverov. Vedel by som sa bez problémov ubrániť aj pred väčšou skupinou nepriateľov, nemal som však chuť. Read the rest of this entry »

Swift

Zarastený muž stredného veku sedel na stoličke v tmavej miestnosti. Jediným zdrojom svetla bola stará, zaprášená lampa položená na pracovnom stole hneď vedľa menovky. „Jonathan Swift, súkromný detektív,“ stálo na nej. Read the rest of this entry »

Šťastkár

„Hlavu hore, kamarát, svet je predsa plný dievčat,“ povzbudzoval Ivan pri pohári orosenej dvanástky svojho priateľa.
„Nie, ja už na to vážne kašlem, toto nemá zmysel,“ odvetil Mišo s hlavou na stole.
„Hádam sa len tak skoro nevzdáš?“
„Nejde o to, že by som bol znechutený. Ja sa len reálne bojím. Prvé dievča, do ktorého som sa zahľadel, fičalo na pervitíne. Z druhej sa neskôr vykľula prostitúka, tá tretia nebola snáď jediný krát v živote triezva, no a teraz som práve ja narazil na lesbičku. Vidím to tak, že pri tej ďalšej už nebudem riešiť, či sa dotyčná bude sťahovať späť do Košíc, ale či náhodou nebude letieť späť na svoju rodnú planétu.“ Read the rest of this entry »