Aj tak sme všetci živí
Posted by Spisos | Filed under Fantasy, Spisoš
Pomaly som sa predieral hustým lesom. Plášť sa mi občas zachytil o kríky, kde tu sa z neho čosi odtrhlo ale bolo mi to jedno. Nechcel som riskovať nočné putovanie lesnou cestou. Nie že by som sa bál banditov alebo divých zverov. Vedel by som sa bez problémov ubrániť aj pred väčšou skupinou nepriateľov, nemal som však chuť.
Po chvíli som konečne zbadal kamennú stavbu uprostred lesnej čistinky. Potichu som vošiel. Palicu som oprel o stenu v chodbe a pokračoval som do veľkej miestnosti s množstvom stolov. Okamžite ma ovalil hluk odvšadiaľ sa ozývajúcej živej diskusie. Pomaly som prešiel okolo stola za ktorým sedel urastený chlap v baranici otáčajúc do seba jednu vodku za druhou. Určite Rus. Našiel som si voľný stôl s výhľadom na vchod a čakal som. Pri vedľajšom stole som si všimol dôchodcu pevne v ruke zvierajúceho balíček vajec zo supermarketu. Pil mlieko, ako inak.
Oproti sedela nádherná žena v akomsi habite hneď vedľa nepokojnej beštie so zlatistou srsťou. Bol to poriadne veľký netvor až sa čudujem, že pri nej sedel ako psík. Okolo stolov bezstarostne pobehoval chlapček s balónom. Hádzal si ho do vzduchu a opäť chytal do maličkých ručičiek, nechtiac do hry zapájajúc aj niektorých hostí. Neveľmi si všimol pochybné indivíduum práve si do nosa vstrekujúce akúsi červenú látku z malej ampulky a už vôbec nevenoval pozornosť dvom podivuhodným hráčom šachu v rohu miestnosti.
Kútikom oka som sledoval tri mladé krásky sediace pri bare. Ich oblečenie prezrádzalo, že už boli v nejednom súboji. Premeriavali si miestnosť chladným pohľadom nádherných očí. Nie, tieto sa veru v detstve nehrávali s bábikami. V zadnej časti sedeli muž a žena. Obaja v kožených kombinézach s veľkým strieborným znakom na hrudi potichu diskutovali nad akousi ošúchanou knihou. Napriek prítmiu ktoré panovalo v miestnosti si muž nezložil veľké tmavé okuliare z tváre. Odrazu sa otvorili dvere a do miestnosti vošiel muž odetý v kožušinách zimných zverov. Tvár mal ošľahanú studeným vetrom a na vlasoch sa mu ešte topil sneh. V pätách mu šiel naozajstný vlk.
„Sigul!“ zvolal som.
Muž si ku mne prisadol: „Dúfam, že si nečakal pridlho.“
„Kdeže. Iba chvíľku. Už som objednal horúci čaj s rumom.“
„Vďaka. Je tam riadna kosa,“ povedal ukazujúc na dvere.
„Ako sa vodí v Bielej zemi?“ opýtal som sa, keď nám priniesli horúci nápoj.
„Veď vieš, stále zima, nebezpečenstvo. Ty sa pochváľ, Ruben. Mágovia ti už dali pokoj?“
„Po Melvinovej smrti sa pár vecí objasnilo,“ povedal som a odpil som si riadny dúšok.
„Počuj, trápi ma jedna vec,“ začal Sigul po dlhšej odmlke. „načo to všetko? Všetky tie dobrodružstvá a problémy? Veď ani neexistujeme.“
Celá miestnosť stíchla. Sigul si neuvedomil, že poslednú poznámku povedal príliš nahlas.
„Ale pre nich sme skutoční, Sigul. A aj keď neexistujeme, aj tak sme všetci živí.“
Zdvihol som pohár a napil som sa z neho pozerajúc na zvyšok miestnosti. Všetci sa vrátili k svojim činnostiam.
Pre vás sme aj tak všetci živí…
10 Responses to “Aj tak sme všetci živí”
-
Marcus Says:
December 31st, 2011 at 17:23hehe, dobré, čakal som všetko možné ale toto nie
) -
MMM Says:
December 31st, 2011 at 18:40Skveléééééé!!!
Tak týmto si mal ozaj dostal.
Ďakujem. -
Phil Says:
December 31st, 2011 at 20:25Téééda, hlboká poklona… krásny novoročný darček. Si frajer, Spisos ^_^, takéto čosi nevymslí len tak hocikto
-
Mirabi Says:
Január 2nd, 2012 at 15:37Jéj, to je podarené, bar, v ktorom sa stretávajú postavy z rôznych príbehov
Niektoré už ani neviem identifikovať, ale spoznávam Philove “pochybné indivíduum práve si do nosa vstrekujúce akúsi červenú látku z malej ampulky” alebo Marcusovho dôchodcu, ktorý sa nejak dopracoval k vajciam A na Rubena sa náhodou tiež pamätám -
Spisos Says:
Január 2nd, 2012 at 18:28No, sú tam aj postavy z MMM-ových poviedok, Adel tam má postavu, a už ani sám neviem kto ďalší tam je.
-
Mirabi Says:
Január 3rd, 2012 at 9:16Hej, Adelinho chlapca s balónikom som si všimla. Od MMM tipujem, že tí dvaja so strieborným odznakom by mohli byť z Lovcov padlých anjelov, to som čítala veľmi dávno… škoda že nebolo dokončené.
-
Francees Says:
Január 4th, 2012 at 2:01To som by som niekde vypustila. Pripadalo mi to ako scéna z sna, akoby sa na čas zastavil čas a v tom plnyul rozhovor. Veľmi dobrý dialóg. A ten záver – zamrazilo ma. Pekná bodka. Škoda, že v poslednej vete je dvakrát som.
-
Spisos Says:
Január 4th, 2012 at 15:15Vďaka za upozornenie, už nie je.
-
Spisos Says:
Január 4th, 2012 at 21:42Veruže, škoda. Tiež stále čakám na pokračovanie.
-
Phil Says:
Január 6th, 2012 at 0:52ja som si všimol dievčatá zabijačky, či tak nejako sa to volalo, od Bloodxxx-a, hraci sachu, predpokladam z poslednej od Marcusa… ano, odomna tam bolo cudo s cervenou ampulkou, a inak ich tam bolo este dost…
