Šťastkár
Posted by Spisos | Filed under Sci-fi, Spisoš
„Hlavu hore, kamarát, svet je predsa plný dievčat,“ povzbudzoval Ivan pri pohári orosenej dvanástky svojho priateľa.
„Nie, ja už na to vážne kašlem, toto nemá zmysel,“ odvetil Mišo s hlavou na stole.
„Hádam sa len tak skoro nevzdáš?“
„Nejde o to, že by som bol znechutený. Ja sa len reálne bojím. Prvé dievča, do ktorého som sa zahľadel, fičalo na pervitíne. Z druhej sa neskôr vykľula prostitúka, tá tretia nebola snáď jediný krát v živote triezva, no a teraz som práve ja narazil na lesbičku. Vidím to tak, že pri tej ďalšej už nebudem riešiť, či sa dotyčná bude sťahovať späť do Košíc, ale či náhodou nebude letieť späť na svoju rodnú planétu.“
Ivan si doprial ďalší glg chladeného moku. Bolo dusno a potil sa ako prasa. V prefajčenej krčme to však nikto z pravidelných návštevníkov aj tak neriešil.
„Ty, ale zbaliť takú peknú Venušanku by nemuselo byť od veci.“
Mišo len pomaly zdvihol zničenú tvár od stola pričom mu z nej odpadla rozmrvená chrumka. Ivan chvíľu premýšľal, ako sa mu tam dostala, keďže ležal v miske s arašidmi, potom sa však rozhodol ďalšie filozofické úvahy spláchnuť glgom piva. Mišo sa pozrel na Ivana, potom si hlavu opäť zložil na stôl a povedal: „Na peknú Venušanku by si mohol naraziť akurát tak ty. Pri mojom šťastí by to bola nejaká osemramenná obluda s troma očami ktorá má miesto slín jedovatú kyselinu,“ na chvíľu sa odmlčal a premýšľal nad čudným spojením vlastností, ktoré práve vytvoril, potom však pokračoval „a navyše, ak sú všetky tie sci-fi, ktorými nás kŕmi televízia, pravdivé, určite by do mňa chcela naklásť nejaké vajíčka a jej potomkovia by ma pomaly žrali zvnútra.“ Ivan kývol na krčmára. Toto vyzeralo na dlhú noc.
Mišo bol inak slušný chalan, mimochodom študent na katedre histórie v istom nemenovanom meste, ale keď sa ožral, správal sa ako ten najväčší somár. Našťastie to nebolo veľmi často, predsa len, dievča človeka neodmieta každý deň. No a potom tu bol vždy Ivan, ktorý ho bezpečne dopravil domov a snažil sa ho cestou tíšiť. Takže vždy, keď sa Mišo po prepitej noci prebral v bezpečí svojej postele či iného nábytku, mohol za to Ivan. Neinak tomu bolo aj toto ráno, keď sa so strašnou bolesťou hlavy a ešte horším oknom Michal prebudil omotaný okolo záchodovej misy. S potešením skonštatoval, že sa v noci trafil a teda nemusí nič po sebe čistiť. Potešenie ho prešlo, len čo pomaly vstal a otvoril dvere do ovracanej chodby. „No a čo, naši nie sú doma.“
Po rýchlom uprataní a silnej káve sa Michal rozbehol do knižnice. Bol už triezvy a vtedy sa v ňom vždy ozýva vzorný študent. A potom, dva týždne pred odovzdaním už by sa aj patrilo začať písať bakalárku.
„Dobrý deň, vrátili vám už toho Zamarovského, ktorého som tu hľadal predvčerom?“ opýtal sa panej pri registračných kartách, ktorá práve robila poriadky s vrátenými knihami.
„A čo myslíte, že mám fotokinetickú pamäť aby som si pamätala, čo ste tu predvčerom hľadali?“
„Ďakujem, nájdem si ho sám,“ odvetil Mišo viac-menej pre seba, keďže pani sa vrátila k svojmu obľúbenému triedeniu kníh. Zamarovského našťastie mali, no ledva ho Michal otvoril, začul nad sebou ženský hlas: „Prepáčte, prosím vás, kde tu nájdem oddelenie biológie?“
„Opýtajte sa tej milej panej pri pulte,“ takmer nevrlo odvetil Mišo, ktorý mal ešte stále zlú náladu.
„Viete, ja som sa snažila, ale…“
„Je to sprostá krava, ja viem,“ dokončil Michal vetu keď zdvihol pohľad. To čo uvidel mu vymazalo z hlavy aj posledné zvyšky predsavzatí, ktoré ešte nestihol od včera zabudnúť. Milo sa naňho usmievala tá najkrajšia blondínka, akú kedy videl. Fakt, že bola v knižnici, školská taška na chrbte a inteligentný pohľad mu naznačovali, že táto osoba asi nebude patriť
k skupine, vďaka ktorej vzniká toľko populárnych vtipov. A to jej poprsie… Michal rýchlo stočil pohľad späť do tváre danej osoby a potlačil z úst sa ryjúce zavytie.
„Vidím, že študujete antické dejiny. To mi asi s tou biológiou nebudete vedieť pomôcť.“
„Ale práve naopak, slečna. Biológií som sa venoval dlhú dobu. Poďte, ukážem vám, kde to je.“ Michal dúfal, že si v správnej chvíli spomenie aspoň na základy biológie, ktoré sa mu aj napriek jeho zjavnému nezáujmu snažil vtĺcť do hlavy učiteľ na gymnáziu.
„A čo konkrétne hľadáte?“
„Viete, píšem bakalársku prácu o pohlavnom rozmnožovaní cicavcov a momentálne potrebujem…“ názov knihy a autora Michal už nevnímal. Začul slovo rozmnožovanie a hneď bol doma. Našiel teda potrebný zväzok v priebehu niekoľkých minút.
Slečna si v čitárni sadla tak, aby na ňu mohol Michal vidieť. Za celé tri hodiny prevrátil v Zamarovskom sotva tri stránky. Oči sa mu ale za ten čas prevrátili podstatne častejšie a zdalo sa mu, že mladá slečna sa tiež neučí tak aktívne, ako by sa mala. Prvým znakom bolo koketné otáčanie jednotlivých stránok knihy, druhým jemné hryzenie si spodnej pery a tak Michal neváhal, razantne zatvoril knihu, podišiel k nej a pozval ju na kávu.
„No vidíš, veď som ti to hovoril,“ prehlásil Ivan na druhý deň v krčme.
„Bolo to úplne úžasné. Strávili sme spolu celý večer. Je veľmi vzdelaná, inteligentná, dá sa s ňou rozprávať takmer o všetkom. A navyše je strašne krásna,“ rozplýval sa Michal a od samého šťastia až zabúdal piť. Ivan mu to prial. Konečne po dlhom čase videl Michala takého šťastného. „Vidíš, že peknú Venušanku nemusím zbaliť len ja,“ žmurkol naňho a spokojne si odpil poriadny dúšok.
Michalov vzťah trval ešte len niekoľko dní a neveľmi ho trápilo, že takmer nepokročil v písaní bakalárskej práce. Na tomto dievčati bolo čosi, čo ho úplne odtrhlo z doterajšej reality. Teraz v jeho hlave existovala len ona. Bola obsahom jeho myšlienok tesne po prebudení, počas nudných prednášok v škole, počas zaujímavých prednášok v škole, v čase voľna… Prakticky na ňu myslel neustále. Keď nebol v jej blízkosti, cítil sa neúplne. Keď sa lúčili, už vtedy sa tešil na chvíľu, kedy ju znovu uvidí. Neustále čakal na jej telefonáty. A ak bol niekedy v živote skutočne zamilovaný, bolo to práve teraz.
Stalo sa to presne týždeň od ich prvého stretnutia. Po romantickej večeri ju odprevadil, ako obvykle, domov. Pred vchodom do jej bytu sa Michal ešte naposledy pozrel do tých krásnych modrých očí, zaželal jej dobrú noc na čo ona reagovala tým najvášnivejším bozkom, aký kedy od nej Michal dostal. A ani sám nevedel ako, po vzore béčkových amerických filmov, začala ho ťahať do bytu, pričom zo seba strhávala šaty sťa dravá tigrica. Michal okamžite pochopil danú situáciu a taktiež si začal rozopínať za stále bozkávania košeľu. Nikdy neveril tomu, že sa to vážne dá. Všetko sa dialo akosi samo od seba, akoby nad tým nemal žiadnu kontrolu. Vedel len jedno, chce ju a chce ju hneď! „Teraz ti ukážem praktickú časť mojej bakalárskej práce,“ povedala a zvalila ho na gauč. Michal si ledva rozopol nohavice a hneď nato ucítil, ako sa naňho zvalili oblé krivky takmer nahého ženského tela. Vášnivé bozky na seba nenechali dlho čakať. „Milujem biológiu,“ šepol Michal.
„Ja tiež,“ povedala blondínka s akýmsi zvláštnym jasom v očiach. Ten si však Michal nevšímal. Plne sa ponoril do aktu obhajoby praktickej časti bakalárskej práce.
O niekoľko hodín neskôr blondína opatrne vstala od spiaceho Michala. Urobil presne to, čo od neho potrebovala. Potichu prešla k nočnému stolíku a konečne odhodila ľudské telo, v ktorom bola po celý čas napasovaná. Odhalila tak svoje tretie oko a jednou zo svojich ôsmych rúk si pohladila brucho. „Je čas,“ zašepkala, keď sa opäť priblížila k Michalovi a pripravovala sa na kladenie vajec. Michal však o ničom nevedel. Spal.
