Chytiť – Kapitola:2 Malária a starý priateľ
Posted by Bloodxx | Filed under Bloodxx, Chytiť, Fantasy, Horor
Myseľ.
Prečo nás zradil? To je otázka, ktorú mam v hlave. A ešte Mike. Ale teraz mam inú prácu. Musím teraz naj isť svojich kamarátov. Viem že sú živí a nechcem stratiť ďalšieho kamaráta. Stačilo my stratiť Simona.
Realita
Ten chalan sa chystá na mňa zaútočiť. Mám dve možnosti. Prvá bojovať o svoj život a druhá utekať o svoj život. Tak či onak, môžem zomrieť aj keď budem bojovať a aj keď budem utekať. Neďaleko počujem rieku. Možno je to moja posledná ná….. Sakra. Kašlem a zhoršila sa mi viditeľnosť. Mám bolesti brucha a len tak tak držím rovnováhu. Mám zasa záchvat malárie. Musím si dať liek. V kapse ho mám. Dávam ruku do kapsy a vyťahujem okrúhlu krabičku. „Ty nedávaj si nejaké posilnenie.“ kričí na mňa ten Leny. „Sklapni.“ hovorím. Otvorím krabičku ale v nej nič. Zabudol som si ju doplniť. Druhá možnosť vyzerá lepšie. Keď sa ale dám do behu, pôjdu za mnou. Musím ísť. No tak Tan daj sa do pohybu. Robím kroky smerom k rieke. „Stoj!“ kričí na mňa Ren. Len tak držím rovnováhu ale idem ďalej. Opieram sa o stromy a idem k rieke. „Za ním! Nesmie nám utiecť!“ kričí…. ja som zabudol jeho meno. Už idú po mne. Som skoro pri rie…. počkaj! To nie je rieka ale vodopád. A som v háji. Otočím sa a vidím Rana, Sáru, Lenyho a neviem meno. „Teraz je po tebe.“ naparuje sa Leny. Je mi veľmi zle. Ja asi odpadnem. Už ani neviem ako som dostal tu zákernú nemoc. Padám do vody. Nemôžem sa nadýchať. Zrazu padám veľkou rýchlosťou dole vodopádom. Ja asi zomriem. Odpadám do bezvedomia.
Pomaly zapadá slnko a som na brehu. Zasa odpadám do bezvedomia. Na do mnou je čierna postava. Ale už nevydržím.
Prebudil som sa v spacáku a vyzerá to, že som teraz mal šťastie na tu nemoc. Počujem pukanie dreva v ohni a je noc. „Šípkova Ruženka sa prebudila.“ ten hlas je mi povedomí. Otočím sa doprava a nechcem veriť svojim očiam. „Si-Si-Simon?“ vykoktám sa. „Áno. A nepozeraj ako keby si videl ducha. Lebo pokiaľ dobre viem som živí a zdraví.“ povie s úsmevom. Ja pomaly vstanem. A idem k nemu. „Odpočiň si na chvíľu. Zajtra pôjdeme do najbližšieho mestá pre lieky. Mal si veľké šťastie že som tam….“ nestihne dopovedať lebo som chytil pod krk a dal mu päsťou do obličeje. „Dva roky, Simon. Dva roky! Prečo práve teraz sa tu zrazu objavíš ako duch? Vieš ako nám bolo keď si bol preč? Michael plakal a Akashi sa doteraz viní z toho, že si preč kvôli nemu.“ hovoril som naštvane a začal plakať. „Tan, upokoj sa.“ upokojoval ma. „Ale ja sa nechcem upokojiť.“ odvrávam. „Tan! Hľadal som vás ale bolo to ťažké. Stále som iba išiel do slepej uličky ale nevzdal som to. Teraz Tan si sadni.“ upokojoval ma stále. „Dobre.“ prikývol som. Sadol som si a on si sadol vedľa mňa. „Teraz my povedz všetko čo sa stalo.“ povedal mi. Povedal som mu všetko. O Dimitrim a Mikem, o výbuchu v jaskyni a o tých troch bláznov s tím dospelá kom. „Páni. Ja som nečakal, že to spraví. A ešte Mike. Prečo nás asi zradil?“ pýtal sa už vážne. „Neviem. A bojím sa že ešte niekto ďalší zradí.“ odpovedal som. „To je možné ale teraz na to nemysli. Poďme spať a zajtra pôjdeme pre tie lieky.“ navrhoval Simon. „Dobre. Dobrou noc, Simon.“ hovorí a ľahnem si do spacáku. „Dobrou noc, Tane.“ hovorí a ľahne tiež do spacáku. Dúfam, že sú ostatní v poriadku.
Na druhý deň ráno. „Vstávame. Budíček.“ kričí my do ucha Simon. „Bože, ty sa nezmeníš.“ frflem. Ešte predtým nám dával budíček. Keď sa Jaksonovi nechcelo vstať, tak ho polil vodou. Dúfam, že to nespraví mne. „Tan, vstavaj inak ta polejem vodou.“ varuje ma. Vstal som a otočil na Simona. Ten ma ako naschvál polil. „Simon!“ kričím naň ho. „Vstávame.“ hovorí zasa. „Ty sa nezmeníš.“ hovorím. „Poďme pre tie lieky.“ navrhoval Simon. „Dobre.“ odpovedám. Pobalili sme sa a išli. So Simonom ideme cez les a vyzerá to že sme stratili. Jeden strom ako druhý. „Simon, priznaj sa že sme sa stratili.“ hovorím. „Ne. Nestratili.“ odvráva. Ten sa nikdy nezmení. „Počuješ to?“ pýta sa ma. „Čo?“ nechápavé sa pýtam. „Tak tu ste.“ ten hlas. „Simon, ty žiješ?“ z kríkov príde… „Raven?“ čudujem sa. „Som to ja.“ hovorí Raven. „Ravene, to je super že si živí.“ hovorí Simon. „Áno.“ hovorím. Už mám jedného a teraz naj isť ostatných.
