Únik – Peklo: Prvá časť

21 Jún, 18:06 Strecha na 25 ulici, Rosental
Ako sa to mohlo stať? Prečo?! Som sám na streche budovy a dole…. dole neviem čo je. Sadnem si a chytím sa za hlavu. Hneď na to zdvíham brokovnice, ktorú mám pri sebe. Nikdy som nechcel používať zbrane. Veď kvôli zbraniam som stratil ženu.

20 Jún, 22:25 Dúm Seigeje na 8 ulici, Keneth neďaleko Rosental

Sedieť na sedačke v obývačke, mať zapnutú televíziu a piť vodku, tak keď toto má byť úroveň policajta. Nalejem si do pohára vodku a zdvíham pohár. Trocha sa napijem a držím pohár v ruke. Na televízii nič iné nejde? Samé hlúposti ako akčné filmy, ktoré idú asi tretí krát v týždni alebo romantické filmy, ktoré sú hlúpo natočené. Položím pohár, postavím sa a idem k oknu. Mesto. Takto vidím každý večer aj deň New York. Jej svetlé aj temné stránky. Započujem zvonenie mobilu v kuchyni. Musel som ho tam nechať, keď som varil večeru. Idem od okna a mierim do kuchyne. Keď som v kuchyni všimnem si neumytú hrbu tanierov. Potom to musím umyť. Zdvíham mobil zo stola. Z mobilu sa ozve Harry. „Čau, Seigei. Ako sa máš?“ „Prečo my voláš neskoro večer?“ pýtam sa ho. „Lebo viem, že toto je pre teba ešte ráno.“ odpovedá my a počujem, že sa trocha smeje. „Moc vtipné. Čo by si chcel?“ pýtam sa ďalej. „Chcel som, že by sme zajtra niekam išli.“ spýta sa ma Harry. Už je to dlho čo som sním nebol vonku. „Mohli by sme.“ „Dobre. Zajtra sa s tebou dohodnem. A inak, ešte stále ta to trápi?“ pýta sa ma. „Áno. Dva roky sú krátka doba.“ Moja žena. Kiež by som ju mohol zachrániť. „Seigei, ta banková lúpež bola neočakávaná. Nemohol si nič robiť.“ povie my. „Ja viem.“ odpovedám. „Život ide ďalej. Už musím isť tak sa maj dobre.“ Čau.“ poviem a zložím mobil na stôl. Idem naspäť ku oknu. Moja žena. Moja Lucy.

21 Jún, 11:36 Pred domom Seigeje na 8 ulici, Keneth

Čas isť do práce. Začnem hľadať kľúče ale kde sú? Teraz my niekto volá. Zoberiem mobil z pravého vačku zdvihnem hovor. „Seigei, prosím, príď do dokoch v Brokeru. Je tu vec, ktorú by si mal vedieť.“ povie vážne Harry. „Čo tam je?“ čudujem sa. „Neveril by si my.“ povie. Čo tam asi bude? „Mŕtvola?“ „Áno.“ „Som na ceste.“ poviem, zložím mobil a dám do vačku. Kde sú tie kľúče? Siahnem do zadného vačku. A tu sú! No dobre. Broker je opačným smerom ako policajná stanica.

21 Jún, 12:04 Pred dokoch na 1 ulici, Broker

Už som prišiel v aute pred dokoch. Dve policajné autá tam parkujú a stoja tam traja policajti. Zaparkujem o kus ďalej a vypnem motor. Vystúpim s auta a idem k žltej páske. Policajt ma zastaví. „Tu nesmú normálny ľudia. Opustite to tu.“ povedal jeden z policajtov. Aký nafúkanec. „Pustite ho. Je od polície.“ povie druhý, ktorý stojí pri bráne. Vyzerá na poručíka. Zdvihnem do vzduchu tu žltú pásku a podleziem ju. „Ty si Seigei, že? Harry o tebe rozprával. Volám sa poručík Greg.“ oslovil ma a aj sa predstavil. Takýchto ľudí nestretávam veľa. „Harry toho narozpráva. Je vo vnútri?“ pýtam sa. „Áno. Poďte so mnou. Toto je zaujímavé.“ povie, otočí sa a ide k bráne. Idem za ním. Čo sa tu deje? Je to mŕtvola, ktorú niekto zabil. Vyriešime prípad a máme pokoj. Vstupujeme do vnútra. Veľká miestnosť v ktorej sú Harry, nejaký fotograf a naša mŕtvola. „Seigei, si tu.“ ide ku mne Harry. „Tomuto neuveríš.“ „Prekvapilo ma veľa vecí, tak toto bude v pohode.“ preruším ho. „Tak sa na to pozri.“ povie Harry a ukáže na mŕtvolu. Idem k mŕtvole. Celá od krvi. Ale toľko som ešte nevidel. Krvavé stopy pri nej. Žeby vrah nedával pozor na takýto detail? Ale aké zvláštne stopy. Vyzerajú, že ten človek nevedel držať rovnováhu. Opilec? Na tej mŕtvole. Na krku to vyzerá ako keby mu tam niekto hryzol. Vyzerá to na ľudské zuby. Kanibal? Ale tie oči. Otvorené. Zabil ho vo vedomí. Ale také oči som nevidel. Do biela ale tiež trocha do žlta. Hmmmm. Neviem prečo. Spýtam sa Harryho čo vie. „Pardon, môžem to už vyfotiť?“ pýta sa ma ten fotograf. „Ale áno. Práve idem.“ poviem, otočím sa a idem za Harrym. „Zistil si niečo?“ pýta sa ma hneď. Je zvedavý, asi vie niečo o tých očiach. „Má otvorené oči. To znamená, že zomrel za vedomia.“ poviem. Harry sa chitá za bradu. „To je pravdepodobné. Ale tie oči. Čo to asi je?“ „Neviem ale je vtom viac.“ poviem. Je vtom oveľa viac. „Hej, on je živí!“ kričí fotograf ktorý je zohnutý nad mŕtvolou. „Čo? Nemožné. Merali sme mu tep. Nič. Je mŕtvi.“ vykríkne prekvapene Harry. „Ale on žije. Divno chrčí. Hej, pusť my ruku!“ vykríkne fotograf od strachu. Vtom sa zrazu mŕtvola zvalí na fotografa. „Hoď zo mňa dole! Aaaaaaaa…“ vykríkne fotograf. Ta mŕtvola ho…. hryzie do krku?! Vytreskne krv. Vtom Harry vyťahuje zbraň a mieri na mŕtvolu. „Hej! Prestaň alebo vystrelím!“ varuje Harry. „Nestrieľaj! Trafíš fotografa!“ vykríknem. Vtom sa ako keby všetko zastavilo. Fotograf sa prestal hýbať. Je asi mŕtvi. Vtom sa mŕtvola postavila a pomaly ide ku nám. Harry stále mieri na mŕtvolu. „Stoj alebo strelím!“ varuje Harry. Siahnem za opasok. Jaj, zabudol som, že nenosím zbraň od bankovej lúpeže. „Harry, vystrel!“ vykríknem. Harry vystrelí dvakrát. Mŕtvola padá na zem. „Čo sa to tu deje?!“ pýta sa ma Harry. „Neviem.“ odpoviem. Čo to? Búchanie na dvere neďaleko miestnosti. Z tých dverí zrazu vyjdú ďalší ľudia. Ale sú od krvi. Tie oči. Žlté. Otočím sa na fotografa. On pomaly vstáva?! Do háje! Idú pomaly ku nám. Z vonku zrazu počujem výstrel z pištoliek. „Harry, ideme preč!“ vykríknem. Harry sa otočí a ide ku bráne. Ja idem hneď za ním. Čo sa to tu deje? Mŕtvi vstávajú? Musíme odtiaľto vypadnúť a varovať všetkých. Už sme vonku. Harry hneď za nami zatvára bránu. Čo to do pekla? Je ich viac! Policajti strieľajú po ďalších. Polícia sa tu len tak drží. „Chlapci, držte sa!“ vykríkne Greg a otočí sa na nás: „Seigei, Harry, toto je peklo. Z vysielačky sa ozýva že je to všade po meste. Policajná stanica je pod ťažkým útokom tých….. vecí. Seigei, prečo nemáš zbraň?! Okamžite choď do auta tam je brokovnica. Harry, pomôž nám.“ rozkazuje Greg. Harry beží k jednému policajtovi. Lepšie bude keď pôjdem pre tu brokovnicu. Rýchlo k autu a otváram predné dvere. Stále tu je počuť streľbu a paniku. Hneď beriem brokovnicu, ktorá je položená vedľa sedadla. Beriem ju a hneď nabíjam. Toto ale nevydrží do nekonečna. „Harry, Greg, choďte do auta a choďte preč!“ kričím. „Nenechám ťa tu!“ protestuje Harry. Ja som to vedel. „Choďte! Budem vás kryť! Teraz!“ kričím. Harry na mňa pozerá a nevie čo robiť. Ale na jeho očiach vidím že my rozumie. „Dobre. Všetci do auta. Hneď!“ kričí Harry. Všetci nastúpia do policajného auta. Štartujú motor a hneď aj idú preč. Otočím sa. Jeden tu skoro je. Vystrelím. Po zásahu padá na zem. Je ich veľa to neudržím. Teraz ja idem preč. Nastupujem do auta z ktorého som zobral brokovnicu. Otáčam kľúčom a preraďujem páku. Vypínam brzdy a dupnem na plyn. Prakticky preletím cez dav tých vecí. Harry, Greg a ty dvaja policajti išli smerom na Times Qvare. Ja pôjdem na policajnú stanicu. Lepšie bude isť cez Rosental.

21 Jún, 18:04 Na 25 ulici, Rosental

Táto ulica je jediná cesta ako isť na policajnú stanicu ľahko. Odbočím doľava. Do háje. Dupnem na brzdu. Cesta je zapchaná autami. A sú tu tie veci. Beriem brokovnicu a vystupujem z auta. Čo teraz? Chcem šetriť s muníciu. Obzriem sa okolo. Budova. 25 ulica. Pôjdem na strechu tam asi bude pokoj.

21 Jún, 18:07 Strecha na 25 ulici, Rosental

Ja som tu. A žijem. Nie ako dole. Ale ja sa nenechám zabiť. Ja budem žiť. A nájdem Harryho. Potom odídeme. Som si istí že sú v meste ďalší preživší. A ja ich nájdem. Nájdem a dostanem preč z tohto mesta.

Leave a Reply