Svet fantasy
Posted by Phil | Filed under Fantasy, Phil
„ …a potom… „
„ …sa to nepodarilo, tak žili šťastne až do smrti…“
„ Nie, potom vytiahol meč Excalibur zo skaly a Merlin mu povedal:…“
„ …že s tým mečom dosiahne svetový mier a bude žiť šťastne až do smrti…“
„ Nie, povedal…“
„ V podstate mu to povedal, nie?“
„ Lenže nemôžeš to povedať v podstate.“
„ Prečo nie?“
„ Proste lebo. Lebo nie, lebo… proste nemôžeš.“
„ „Milujem“ keď mi niekto na otázku odpovedá: „proste lebo.“ . Podľa výzkumov to robia len primitívni ľudia.“
„ Takže chceš povedať, že som primitív?“
„ Nie, to by som si nedovolil, starý otec, len chcem povedať, že sa primitívne vyjadruješ.“
„ To, že ti rozprávam ten príbeh je primitívne?“
„ Vážne chceš, aby som ti odpovedal?“
„ Áach, že sa ja vôbec snažím… za našich čias sme čítali fantasy a sci-fi a nikto nám nemusel vysvetľovať, čo to je, o čom to vlastne je a prečo to tak je. A nás to bavilo. A čítali sme si ich sami.“
„ Z toaleťákov?“
„ Nie, veď už som ti vysvetľoval…“
„ …že kedysi sa papier používal aj na iné veci, áno.“
„ …a že sa zväzoval dokopy a…“
„ …a nazývalo sa to knihy.“
„ …a nebol to toaleťák!“
„ Keď myslíš…“
„ Aach… prečo si taký znechutený?“
„ Vieš, ja len… nevidím v tom zmysel, dobre, niektorí vedci aj dnes predpokladajú, aký bude vývoj technológií a spoločnosti v budúcnosti, aj keď síce mylne a nepíšu o tom romány, ale dobre… Ale čarodejníci, meče, rytieri, draky a iné mytologické postavy… čo ja ti viem… je to hlúposť… a aj keby, za tvojich čias? tvoje časy už dávno nie sú, starý otec…“
„ A… To ťa ani trocha neláka tá predstava? Predstava kúzelného sveta?“
„ Úprimne? Nie. Neláka ma to ani trochu, ja najradšej robím pokusy v genetike… v genetike, ktorá má jasné pravidlá a vzorce… a tými je možne dosiahnuť veľmi veľa…“
„ Si zvláštny.“
„ Prečo?“
„ Väčšina tvojich rovesníkov je schovaných za virtuálnymi brýlami v nejakej on-line hre, kde si navzájom zabíjajú digitálne vytvorené postavy ale ty…“
„ To sú podľa mňa magori.“
„ Vážne? Prečo sa ty nehráš počítačové hry?“
„ Pretože všetky počítačové hry sú o strieľaní. Nevidím v tej činnosti žiaden zmysel.“
„ Čo myslíš, kde v tom vidia zmysel tvoji rovesníci?“
„ Tí? Tí si iba potrebujú vybiť niekde svoju hormonálnu agresivitu. Hulváti…“
„ Za mojich čias boli počítačové hry z veľkej väčšiny o fantasy.“
„ No a?“
„ Myslíš si, že také by ťa bavili?“
„ Myslíš z čias, kedy si ešte musel ťukať do farebných tlačítok na ovládači a obraz si videl premietaný na plátne?“
„ Na telke.“
„ To je jedno, z takých hier vraj museli neskutočne bolieť prsty. A aj… prečo sa vlastne rozprávame o takých stupiditách?“
„ Stupiditách?“
„ Áno, prečo sa napríklad nerozprávame o tvojej práci, ktorú zajtra prezentuješ?“
„ Prečo by sme sa mali o tom rozprávať?“
„ Pretože zajtra buď potvrdíš alebo vyvrátiš niekoľko teórií uznávaných vedcov a zistíš, čo…“
„ A čo keď to nepovažujem za vhodnú tému na rozhovor s tebou?“
„ Čo?!! Myslíš, že tomu nerozumiem?!“
„ Práve naopak.“
„ Nechápem, dedo.“
„ Rozumieš tomu až príliš dobre ale celkom dosť ma mrzí, že sa radšej nevenuješ niečomu inému.“
„ Napríklad čítaniu románov z toaleťákov ako ty?“
„ Nemáš pocit, že sa k niečomu vraciame?“
„ Prepáč. Hej, počkaj, kam ideš?“
„ Spať, zistil som, že ty už nemáš žiadnu nádej.“
„ To si ma fakt nezavolal, aby sme sa porozprávali o tom… portáli?“
Stál v laboratóriu svojho starého otca. Pred ním bol obrovský mechanický kruh, týčiaci sa do výšky. Bol mohutný, gigantický a majestátny, ale nespĺňal svoj účel. Mal to byť portál, brána do iného sveta, do inej dimenzie. Jeho starý otec mu venoval posledných pár rokov a dnes, pred obrovským publikom ho spustil…
No prístroj nefungoval. Nikto to nechápal. Jeho starý otec nikdy predtým nerobil chyby. Je síce trochu čudný ale nemýli sa. Bolo to zvláštne.
Túto noc pre to jeho vnuk nemohol spať. A teraz tam stál. Díval sa chvíľu na prístroj ale jeho myšlienky neviedli nikam. Otočil sa a podišiel k obrovským zapísaným tabuliam zaberajúcim celú jednu obrovskú stenu. Prechádzal ich očami.
Kde len mohol spraviť chybu, kde?
Sedel tam a prezeral si tabule. Jednu za druhou, prebehoval po nich očami. Každú jednu. Starostlivo ale rýchlo, nervózne, nedočkavo. Prešiel ich všetky, a keď žiadnu chybu vo výpočtoch nevidel, tak sa vrátil na začiatok a prechídzal ich znova. A zrazu to tam bolo. Nič vážne, nič, čo by sa nemohlo stať hocikomu inému. Len jedno číslo, ktoré bolo pôvodne napísané ako páť, no veľmi nápadne pripomínalo šestku. A tak bolo aj v danom vzorci odvtedy dané, ako keby tam naozaj bola šestka. Také neskutočne banálne.
Chlapec sa postavil a podišiel k tabuli. Zobral kriedu a špongiu a začal prepisovať. Neskončil, až kým neprepísal celý vzorec. A vtedy to tam bolo. Úplne jasný a možno aj fungujúci vzorec.
Nemohol sa toho dočkať, kedy to urobí a tak bez toho, aby kohokoľvek zavolal, pristúpil ku obrovskému kruhu a na jeho boku odskrutkoval kryt. Potom chytil ciferník, ktorý sa odokryl a posunul ho o pätnásť stupňov. Následne zoskočil z podstavca, na ktorom bol kruh a pristúpil ku zástrčke a zapojil ju. Kruh ožil. Najprv zasvietil na zeleno a potom sa začal vyplňovať. Pomaly sa uprostred kruhu zjavila modrasto-fialová kruhovitá brána so zelenými koncami. Brána do iného sveta. Sterý otec mal pravdu. Vždy mal pravdu, iné dimenzie existujú a dokážu sa navzájom ovplyvniť.
Tušil, že sa teraz má ponáhlať so skvelou správou sa svojím dedom, no nedokázal to. Niečo neidentifikovateľné ho lákalo do toho sveta, priťahovalo ho to. Pristúpil dvoma krokmi k nej a načiahol ruku. Keď sa jej dotkol prstom, zčerila sa, ako vodná hladina. Chlapcovi to nedalo neskúsiť to. Proste ho lákala túžba po poznaní, po dobrodružstve, po vzrušení, ktoré teraz cítil. Akoby ho dnu lákala nejaká neoblomiteľná sila, ktorej sa nedá odolať.
Kdesi v hĺbke duše cítili, že ho to kľudne môže roztrhať na atómy a nie preniesť do iného sveta, no neveril tomu. Skrátka sa odhodlane vrhol priamo dnu.
3 Responses to “Svet fantasy”
-
Spisos Says:
November 26th, 2011 at 15:03Dobrý nápad. Trochu som sa stratil v počiatočných dialógoch, nevedel som, ktorá postava čo povedala(občas je fajn na ne ukázať, aj keď to pôsobí trochu retardačne na dej, no pri viacerých riadkoch dialógov je to nutné)
Ale inak sa mi to páčilo, hoci záver sa dal očakávať. Lenže to ja kritizovať nemôžem, keďže tiež nerobím nejaké prekvapivé závery, na to je tu expert skôr Francess. -
Mirabi Says:
November 29th, 2011 at 10:25Pekné, vyzerá to ako úvod do dlhšieho príbehu. Predpokladám, že sa hrdina teraz dostane do sveta fantasy a tam to bude pokračovať. Celkom ma pobavilo ma, že starý otec nahovára vnuka na hry, no pravda je, že nie sú hry ako hry
Tiež mi v dialógu chýbajú nejaké tie popisy, aspoň miestami, ani nie kvôli tomu, že kto čo povedal, ale… neviem, v takom dlhom dialógu mi to akosi chýba. Inak dosť dobrý dialóg. -
Phil Says:
December 1st, 2011 at 21:07no hej, nechať tam len priamu reč bol zámer a prišlo mi to zaujímavé, keď som si to po sebe prečítal, tak mi došlo, že tam ešte musím doplniť aspoň nejaké oslovenie, aby sa v tom hneď každý nestratil, a už takto som pochyboval nad tým, či tam to “starý otec” mám dať, ale ďakujem za komentár, nabudúce sa to budem snažiť urobiť ešte priehľadnejšie
