01 Súdny deň
Posted by Spisos | Filed under Sci-fi, Spisoš, Vesmírne dobdrodružstvá pána Kováča
Pán Kováč sa zobudil na odporné pišťanie budíka. „Dokelu aj s robotou! Nedajú človeku oddýchnuť ani pár dní pred sviatkami!“ Lenivo zdvihnutá ruka pána Kováča udrela po mobile ležiacom na nočnom stolíku a spôsobila vypnutie budíka. Krátko na to sa z postele zdvihol aj zvyšok tela a začal ospalo blúdiť po izbe.
Pri rýchlych raňajkách si pán Kováč zapol televízor, v ktorom práve začínala známa relácia. „Milí diváci, vitajte pri sledovaní piatočného Telerána. Dnešný deň je špecifický svojim dátumom 21. decembra 2012. Na dnešný deň sa totiž vzťahuje niekoľko proroctiev o konci sveta. Či už sa to splní, alebo nie, to je otázne. Každopádne zatiaľ to vyzerá na krásny slnečný zimný deň. A keď už sme pri tom slniečku, moja kolegyňa vás teraz oboznámi s počasím.“ Pán Kováč vnímal túto správu len na pol ucha. Čo sa už o tom všeličo popísalo. Vraj, nevieme čo ale vieme kedy. Blbosti!
Pán Kováč rýchlo dojedol, zobral si aktovku a rýchlym krokom sa pobral na autobusovú zastávku. Keď nastúpil do autobusu, všimol si, že mnohí ľudia sú mierne nervózny. ‚Hlupáci keď takýmto somarinám veria. Koncov sveta bolo už predpovedaných habadej. Je síce pravda že nikdy sa nestretli tri rôzne proroctvá na jednom dátume ale aj tak.‘ S touto myšlienkou si pán Kováč sadol vedľa postaršej panej v huňatom kožuchu, ktorá sa potrebovala vyrozprávať čo si pán Kováč všimol neskoro a tak musel celú cestu počúvať jej problémy a občas prikývnuť.
Po príchode do úradu priam cítil výnimočnú atmosféru tohto dňa. Všetci boli ticho, nikto nereagoval na jeho príchod. Obyčajne mu povedali ahoj, alebo ho aspoň poza chrbát ohovárali ale dnes nič. Sadol si k svojmu stolu a pustil sa do práce.
* * *
„Kapitán, všetky lode sú pripravené.“ oznámil prvý poddôstojník. „Výborne. Ako ďaleko je flotila od tretej obežnice?“ „Päť hodín letu, pane.“ „A čo ich satelity, odhalili nás?“ „Nie pane. Nie sú uspôsobené na zachytávanie objektov vyrobených z našich materiálov. Sú predsa ešte len na treťom stupni.“ odvetil prvý poddôstojník. „To samozrejme viem. Chcel som si iba byť istý. Takto to bude trochu šok. Ale to môže byť skôr výhoda.“
* * *
Pán Kováč úhľadne zarovnal kôpku obálok a vložil ich do pracovného stola. ‚Ešte polhodina,‘ pomyslel si, ‚a čaká má voľno. Ach aká krásna predstava‘. rýchlo ešte skontroloval niekoľko dokumentov, prezrel pár súborov v počítači a potom ho spokojne vypol. Pozrel na hodinky, vstal od stola a pobral sa domov.
Cestou v autobuse si všimol hlúčik ľudí ponáhľajúcich sa do mestského kostola. ‚Celý svet sa zbláznil. Kresťania sa intenzívne modlia, Jehovisti sa intenzívne tešia, ožrani majú dôvod intenzívne sa opíjať. A masmédia buď intenzívne šíria paniku, alebo to majú intenzívne na háku.‘ Pri týchto myšlienkach autobus zastavil na jeho zastávke. Pán Kováč vystúpil a pomalým krokom prišiel ku vchodovým dverám svojho domu.
Večer strávil pokojne pri čítaní napínavej detektívky od Agathy Christie. Práve keď dočítal poslednú stranu, odbili jeho nové nástenné hodiny deväť. ‚O dva dni sú Vianoce. Zase sa stretneme celá rodina pohromade. Hoci ktovie či prídu všetci.‘ zmysel sa pán Kovač keď zavrel knihu a šiel do vedľajšej izby baliť darčeky. Vždy tvrdil, že darčeky sa nesmú zháňať na poslednú chvíľu a pri ich balení by človek mal stráviť dostatok času. A vždy to aj dodržiaval. Pobalené darčeky odložil a pobral sa spať. A netrvalo to ani päť minút, a už spokojne odfukoval.
* * *
„Kapitán, dorazili sme ku Tretej obežnici.“ „Výborne. nech sa celá flotila pripraví. O niekoľko hodín to prepukne.“ „Áno pane. Ale myslíte si že…?“ prvý poddôstojník sa nachvíľu odmlčal. „Viete študovali sme množstvo ich textov, a zdá sa že to predpokladali už dávno. Mali zrejme dosť času sa pripraviť.“ Kapitán sa zamyslel. „Je to možné, ale určite teraz nemajú prostriedky, aby tomu mohli čeliť. Ako som povedal, nech sa flotila pripraví! Musíme splniť misiu.“ „Áno pane!“
* * *
Na druhý deň ráno začal blázinec. Pána Kováča najskôr zobudil zvláštny hukot. Krátko na to sa začal celý dom triasť. Rýchlo vybehol z postele a pozrel sa von oknom. Celá ulica bola hore nohami. Rýchlo sa obliekol a zapol televízor. Elektrina našťastie šla. „…a to je dôvod týchto náhlych zmien.“ ukončil svoj výklad zrejme akýsi doktor vied. „No, ale si mi toho povedal.“ zahundral pán Kováč a vtom zo steny spadla fotografia jeho tety Albíny. „Samozrejme. Vždy musela byť všade prvá.“ Len čo to povedal, popadali rad radom všetky fotografie a obrazy, ktoré mal zavesené na stenách.
Rýchlo vybehol na ulici, kde sa stretol so susedom. „Dobré ránko sused. Tak ako?“ opýtal sa pán Kováč staršieho suseda. „Ale celkom to ujde. Len tá reuma.“ Starý pán si zrejme neuvedomoval čo sa okolo deje. „Počujte pán Lopúch. Prečo je tu taká trma-vrma?“ opýtal sa pán Krátky po tom, čo spozoroval, že všetci susedia nasadajú do áut. „Ale v televízií hlásili niečo o nejakej gravitácií či čo. Že vraj sa zbláznilo nejaké jadro a preto je to zemetrasenie. A vraj to má byť horšie. Ale veľa som z toho nepochopil.“ „No z vášho výkladu ani ja.“ odvetil pán Kováč a zamyslel sa: ‚Jadro. To bude asi zemské jadro a gravitácia, asi nejaké pôsobenie Slnka a… samozrejme stred galaxie. Podľa Mayov sa predsa 21. decembra 2012 ukončil cyklus obehu Zeme okolo stredu galaxie, v ktorom sa podľa najnovších zistení nachádza supermasívna čierna diera. Takže zrejme sa nejakým spôsobom poskladala gravitácia tejto čiernej diery a Slnka a všetko to pôsobí na Zem. A to bolo zrejme dôvodom, prečo sa zbláznilo Zemské jadro. Aspoň dúfam že tak nejako to vysvetľovali v televízií, z toho rozprávania pána Lopúcha si to môžem iba domýšľať.‘
Zemetrasenie na chvíľu ustalo, na po niekoľkých sekundách sa opäť roztriasla zem. A čo bolo horšie, začal fúkať silný vietor a prihnal búrkové mračná. „No skvelé. Tie obavy o konci sveta zrejme neboli až také neopodstatnené.“ Len čo to dopovedal, neďaleko udrel do zeme blesk. Rýchlo vbehol späť do domu a pozrel na prerušovaný obraz v televízií. „Vysoké vlny tsunami zaliali takmer všetky svetové pobrežia. Holandsko sa celé ocitlo pod vodou. Našťastie sa mnoho ľudí stihlo ešte včera zachrániť. Na mnohých miestach sveta máme takisto hlásené silné zemetrasenia a silnú vulkanickú činnosť aj takých sopiek, ktoré sa považovali za vyhasnuté. Zdá sa, že predpovede neklamali a skutočne ide o…“ zvyšok vety pán Kováč nepočul, keďže náhle vypadol prúd. Pán Kováč znova vybehol na ulicu. Ľudia sa snažili odísť čo najrýchlejšie z mesta a neveľmi sa starali o to že nie je kam. Pán Kováč sa zahľadel na nebo, odkiaľ sa neprestajne valili husté prúdy vody. V tom sa mu zazdalo akoby sa husté oblaky trhali. Po chvíľke pochopil že sa mi to nezdá, keď s hrôzou zbadal obrovský okrúhly predmet vznášajúci sa vo vzduchu. Hlavou mu prebehli všetky sci-fi knihy a filmy, v ktorých mimozemšťania útočili na Zem a z úst sa mu vydral povzdych: „No zbohom. Ešte toto nám tu chýbalo.“
Na jeho prekvapenie sa však akoby z ampliónu ozval sýti hlas: „Obyvatelia tejto planéty. Sme inteligentné bytosti z planéty, ktorá obieha okolo hviezdy vám známej ako Betelgeuze. Vaša planéta momentálne prechádza štádiom takzvanej obnovy, čo ale znamená že bude takmer dvesto jej obehov okolo vašej hviezdy neobývateľnou pre organizmy vášho typu. Táto obnova sa deje na takmer každej planéte a preto vznikla naša flotila záchranárov. Máme prostriedky, pomocou ktorých môžeme zachrániť každého jedného z vás. Bude vám poskytnuté všetko, čo budete potrebovať a po tom, čo sa vaša planéta obnoví, budete sa vy a vaši potomkovia môcť opäť vrátiť späť na túto planétu. Jedinou podmienkou je, že na palubu našich lodí nezoberiete nič okrem vašich historických a kultúrnych pamiatok. O všetky ostatné veci nutné pre vašu existenciu je už postarané. O niekoľko sekúnd začneme na povrch vašej planéty posielať naše tými špecialistov, ktorí vám pomôžu so všetkými potrebnými prípravami.“
Hlas sa odmlčal a o niekoľko sekúnd sa na ulici objavili tvory. Neboli až také odlišné od ľudí, ak odhliadneme od ich farby a mierne odlišných proporcií. Žiadne veľké hlavy a hmyzie oči, ani tenké nohy či ruky. Dokonca na sebe nemali ani skafandre čo svedčilo o tom, že sú zrejme postavené na báze uhlíka, rovnako ako ľudia. Jeden z cudzincov podišiel k pánu Kováčovi. „Ste pripravený na odchod?“ opýtal sa ho rýdzou slovenčinou. Pán Kováč chcel prisvedčiť ale vtom si spomenul na knihy. „Musím so sebou zobrať niekoľko dôležitých kultúrnych pamiatok nášho národa.“ „Odkiaľ?“ opýtal sa cudzinec. „Z knižnice.“ „Nebojte sa. niekoľko exemplárov všetkých vašich autorov už bolo prenesených na naše lode. Rovnako aj maľby, filmy a všetky vaše historické pamiatky.“ „Tak potom je to v poriadku.“ vydýchol si pán Kováč. Cudzinec to pochopil ako zvolenie a preniesol sa s ním na palubu lode.
* * *
Po niekoľkých dňoch strávených v kozme si pán Kováč na súčasný stav zvykol. V lodi mali podmienky prispôsobené ich spôsobu života. On bol totiž ten spôsob života zrejme všade rovnaký. Najlepšie bolo, keď sedel v spoločnom bare a prisadol si k nemu jeden z cudzincov. Najskôr sa na seba pozreli, potom mu pán Kováč nalial slivovicu, z ktorej cudzinec takmer odpadol a dali sa do reči. Odvtedy vždy sedávali spolu pri jednom stole a pán Kováč sa dozvedal množstvo nových informácií či už o vesmíre, o galaxií, o tom že nápoje s vysokým obsahom liehu sa pijú na 98% známych planét, alebo že takmer všade vždy existovali peniaze a takmer všade vždy boli vojny a vôbec, v podstate sa takmer všetky planéty podobali Zemi. A že kvôli zákazu zobrať si peniaze, zlato či iné hodnoty na palubu lodí zostalo na planétach takmer 75% obyvateľstva. Rovnako ako na Zemi.
Marek Čabák
10. januára 2009
