Na počiatku Dávnoveku

Vody opadli a uprostred nich sa odkryla súš, ktorej povrch sa zazelenal množstvom nových rastlín. Uprostred súše vyrástli tri mocné a vysoké stromy. Stvoriteľkina myšlienka vsiakla cez ich korene do ich kmeňov a splynula s ich miazgou. Stromy sa zaodiali do krištáľových listov a zakvitli perleťovými kvetmi. Zažiarili ostrým svetlom a ožili. Ich koruny sa navzájom preplietli, ich kmene sa objali, ich korene zrástli. Read the rest of this entry »

Medzi súmrakom a úsvitom

Chýlilo sa k noci, keď husté mračná a silnejúci vietor primali Michala a Ester zrýchliť krok. Dedina bola vzdialená ešte hodný kus cesty a v pätách im bola búrka. Potemnenú oblohu pretínali blesky nasledované mohutným burácaním hromu, ktorého sa Ester zakaždým ľakla. Michal ju však držal pevne za ruku. V jeho dlani cítila bezpečie. Vietor, čoraz silnejšie, opieral sa do chrbtov mladých ľudí, akoby ich chcel vziať na svoje krídla a uchrániť ich pred dažďom. V skutočnosti však tlačil pred sebou mračná, ktoré Michala a Ester postupne dostihli a napokon predbehli. Na zem, po ktorej zaľúbenci bežali, začali dopadať prvé kvapky dažďa. Najprv len jemne, zľahka a nariedko. Postupne sa však kvapky stávali čoraz ťažšie a násobili svoj počet. O chvíľu boli obaja celkom premočení. Read the rest of this entry »

Kroky nocou

Venované Kike, múdrej ako noc, krásnej ako ulica, prekypujúca nevinnosťou…

Kroky nocou. Ticho, tma. Je to tu prekrásne. Prechádzam sa po inak plných uliciach nočného mesta. Lampy svietia, odrážajú sa v oknách a mlákach, po ktorých čaptajú moje staré topánky. Hlavou sa mi začínajú víriť myšlienky. Ako prvé ma napadne otázka: Kam vlastne idem? Prečo som vôbec vyšiel z domu o takomto čase? Neviem odpovede na tieto otázky, no hneď ako sa mi vynoria z mysli, tak sa v nej aj stratia z odpoveďou: však to je vlastne úplne jedno… Read the rest of this entry »

Zviera – 5.časť: Môj šéf

„Ale teraz tu máme predsa novú mŕtvolu, prípad sa môže znovu otvoriť.“

„Šéf ti to nedovolí. Odkedy si to prepískol sa ťa snaží držať pod kontrolou dole v sklade.“
„Lenže tento krát za ním pôjdem a nedám sa odbiť!“ Read the rest of this entry »

Zviera – 4.časť: Kolt

„A ešte niečo, na ruke sa našli odtlačky ľudských zubov a sliny.“

„Sliny?“
„Áno a je tu niečo, čo je ešte zvláštne, Timmy… tie sliny… jaksi… nie sú ľudské…“
„Čože nie sú?“
„Poslala som vzorky do labáku ale môže trvať týždne než nám pošlú výsledky.“ Read the rest of this entry »

Zviera – 3.časť: Elen

;„K veci, o čo ide?“ pýtam sa.

Frank mi otvára dvere do miestnosti. „Poď sa pozrieť sám.“
Vchádzam do miestnosti lôžok s telami prikrytými bielymi plachtami. Prichádzame k poslednému lôžku, doktorka odkrýva plachtu. Na prvý pohľad mi nepríde známy, nikdy som ho nevidel, tak prečo ma volali? Najprv sa zameriam na tvár, no potom sa pozriem na zbytok tela…
„Preboha, veď to je…“ nenachádzam slov…. úplne stratím reč… tak ako vtedy… to telo… ten chlap…
…bol zavraždený rovnako, ako moja žena pred dvoma rokmi!!! Read the rest of this entry »

Zviera – 2.časť: Márnica

Vstávam zo stoličky, uhýnam sa. Vystrelil, presne ako som čakal. Strela zasiahla poličku za mnou. Chytám ho za rameno a zápestie. V okamihu mu lámem ruku, pritláčam mu ju za chrbát a jeho pritláčam k zemi. V bolesti púšťa zbraň, ktorá padá vedľa neho. Read the rest of this entry »

Zviera – 1.časť: Zlodej

To ešte spím? Je ťažké rozoznať či už som hore. Hlavne keď v realite vidím skoro také nočné mory ako v snoch. V hlave mám nepríjemnú bodavú no zároveň tupú bolesť, ktorá akoby sa chcela vyslobodiť z mojej hlavy a razí si cestu von všetkými možnými smermi. Read the rest of this entry »

Denní dlaci – Denný dlak Julieanne

Preberiem sa na vlastné odgrgnutie a následný smrad. Nekvalitné víno, borovička, hostinského podpultová pálenka a pivo na smäd. A opäť raz si skoro všetko pamätám. Jediné čo mi nesedí je mäkkosť mojej postele. Viem že som líhala s tým kočišom od Fritvoldu do komory v krčme a nie u seba. Pracne si podopriem hlavu aby mi kyselina netiekla do hrdla. Read the rest of this entry »

Denní dlaci – Mŕtva novicka

Prižmúr tie oči . Prižmúr tie oči! Slová Bezmennej sa jej striedali s extrémne hlasnými udermi srdca. Bolo ho počuť cez pár uličiek až k Starému mostu. A ona to vedela. Noc, spln, mráz. Obväzovala si chaoticky krk s najvýraznejšími tepnami na tele a kovové srdce opätovne sťahovala okolo hrudnika, aby sa tep odrážal nazad do tela. Nič to však nepomôže..teraz. Už je príliš neskoro na núdzové opatrenia, ked cíti že sa stala korisťou. Mladá sedemnástka, Novicka Rádu Bezmenných sa stala korisťou a nie lovcom. Read the rest of this entry »