Medzi súmrakom a úsvitom
Posted by MMM | Filed under Fantasy, Horor, MMM
Chýlilo sa k noci, keď husté mračná a silnejúci vietor primali Michala a Ester zrýchliť krok. Dedina bola vzdialená ešte hodný kus cesty a v pätách im bola búrka. Potemnenú oblohu pretínali blesky nasledované mohutným burácaním hromu, ktorého sa Ester zakaždým ľakla. Michal ju však držal pevne za ruku. V jeho dlani cítila bezpečie. Vietor, čoraz silnejšie, opieral sa do chrbtov mladých ľudí, akoby ich chcel vziať na svoje krídla a uchrániť ich pred dažďom. V skutočnosti však tlačil pred sebou mračná, ktoré Michala a Ester postupne dostihli a napokon predbehli. Na zem, po ktorej zaľúbenci bežali, začali dopadať prvé kvapky dažďa. Najprv len jemne, zľahka a nariedko. Postupne sa však kvapky stávali čoraz ťažšie a násobili svoj počet. O chvíľu boli obaja celkom premočení.
Zastavili na rázcestí. Jedna cesta viedla do dediny, avšak cez nechránený kopec, na ktorom by sa poľahky mohli stať obeťou energiou nabitých tepien oblohy a nadôvažok by im to do dediny trvalo prinajmenej ešte hodinu. Druhá cesta viedla do hustého lesa, ktorý chránil korunami stromov pred dažďom, vetrom i bleskami. Tam by boli v bezpečí, kým by búrka prestala alebo sa aspoň umiernila. Michal si spomenul na opustenú chatrč v ňom. Rozhodnutie padlo rýchlejšie, ako stihol ďalší blesk preťať oblohu. Ukázal na les a obaja sa k nemu rozbehli. Topánky nasiaknuté dažďovou vodou vydávali pri každom kroku podivné zvuky. Ani jeden z nich si ich však nevšímal. Plne sa sústredili na to, aby čo najskôr boli v bezpečí.
Vbehli do lesa. Držala sa v ňom hmla, ktorá spolu s hustým porastom stromov vytvárala takmer strašidelnú atmosféru. Ester sa k Michalovi pritisla. On ju jednou rukou objal a druhou odkrýval cestu k chatrči. Keď bol ešte malý chlapec, bol tu párkrát so starým otcom a jeho kamarátmi na love divej zvery. Vtedy chatrč slúžila pre lovcov na prenocovanie. Dnes už však zvery v lesoch ubudlo a tým aj lovcov. Preto je chatrč využitá len niekoľkokrát do roka.
Michal odhrnul konár smreka, za ktorým sa skrývala malá čistinka s chatrčou. Obaja sa veľmi potešili. Zrýchlili krok a vošli do chatrče. Na veľké prekvapenie bola chatrč zvnútra omnoho zachovalejšia, ako zvonka. Steny boli z drevenej guľatiny a škáry boli vystlaté machom. Obloky tu neboli žiadne. Priestor vypĺňali obrovský kamenný krb tvoriaci jednu zo stien chatrče, drevený stolík a polica, na ktorej stáli prachom zapadnuté tri kovové hrnčeky, petrolejová lampa a niekoľko poskladaných diek. Stoličky tu neboli žiadne a ani posteľ. Vlastne, tú na takomto mieste ani nikto nečakal.
Michal zobral z police deky. Jednu rozložil na podlahe, dve nechal zložené, poslednú vyprášil a zabalil do nej Ester. Potom pristúpil ku krbu. Uškrnul sa. Pri krbe ležali polená i triesky, papier a dokonca aj kresadlo. Proste všetko na zapálenie ohňa. V priebehu niekoľkých minút sa chatou začalo šíriť teplo. Ester však ešte stále triaslo od zimy.
Michal sa k nej sklonil. „Vyzleč si šaty. Sú premočené, prechladneš. Deka ti postačí.“
Ester sa začervenala. Vedela, že má Michal pravdu, no veľmi sa hanbila. Ako sa môže vyzliecť pred mužom? Doposiaľ si dali len jeden bozk a ona sa teraz má pred ním vyzliecť. „Nie je mi zima,“ zaklamala.
Michal sa na ňu pozrel. Pery sa jej jemne chveli, aj keď sa ich snažila ovládať. Pohľad mu skĺzol na jej blúzku. Bola celá premočená, priľnula k telu. Esterine prsia tak teraz odkryli svoju plnú krásu, ktorá bola pred Michalom skrývaná. Opäť sa uškrnul. Zbadal totiž Esterine bradavky. Boli zreteľne viditeľné a celkom stuhnuté. Vedel, že klame. Ona zas vedela, že to poznal. Od hanby sklopila svoje veľké hnedé oči.
Michal si k nej čupol, jemne ju chytil za plece, láskavo sa na ňu pozrel a pokojným hlasom povedal: „Chápem, že sa hanbíš. No, nemusíš. Kým sa nevyzlečieš a neprehodíš na seba deku, otočím sa a nebudem sa na teba dívať. Naozaj môžeš prechladnúť a dostať zápal pľúc.“
Hanblivo prikývla. Michal vstal a otočil sa chrbtom. Zo zeme zodvihol jednu z poskladaných diek. Ester si vyzliekla blúzku, vyzula topánky a stiahla pančušky. Napokon si vyzliekla aj sukňu. Všetko prevesila cez drevený stolík. Zakrútila sa do deky, ako do ochranného obalu. Z deky jej trčala len hlava.
„Už som,“ zašepkala.
Michal sa otočil. Aj on sa medzičasom vyzliekol. Deku mal obkrútenú okolo pása.
Toto bolo po prvýkrát, čo ho Ester videla takmer nahého od čias, keď sa z nich stali dospelí ľudia. Opäť sa začervenala. Uvedomila si, že ju vzrušuje. Takto ho doteraz ešte nevnímala. Doposiaľ jej bol skvelým kamarátom, s ktorým veľmi rada trávila voľné chvíle. Dlhé hodiny sa rozprávali a smiali. Občas sa nechala od neho hladiť, no ona jeho nehladila nikdy. Raz sa nechala od neho pobozkať. No teraz mala nesmiernu chuť vynahradiť mu všetko to hladenie, vrátiť mu jeho bozk – stonásobne. Chcela ho objať a vášnivo pobozkať.
Videl, že sa na neho zvláštne pozerá. „Stalo sa niečo, Ester?“ opýtal sa.
Jej myšlienky boli odhalené, to ju zas zahanbilo. Rýchlo ich teda zahnala. No nie nadlho. Cítila, že vášeň medzi nimi rastie každou sekundou strávenou spoločne a celá noc bola ešte pred nimi.
Dážď za stenami chaty vytváral nitky ťahajúce sa od nebies až po zem. Vietor, ktorý fúkal chvíľu od severu, potom zas chvíľu od juhu, a potom sa jeho smer opäť zmenil, pohrával sa s týmito nitkami. Vrchovce stromov sa nakláňali z jednej strany na druhú, akoby sa kývali do rytmu nejakej svojej pradávnej piesne. Michala s Esterou však dej za stenami už dávno nepútal. Sedeli spolu na dekách a oheň sálal teplo, ktoré zakrátko naplnilo celú miestnosť.
Michal si ľahol, vložil hlavu do Esterinho lona a zatvoril oči. Zhlboka nasával vôňu, ktorá stúpala z jej tela. Ona sa konečne vymanila z objatia chladu a pokožkou prijímala teplo šíriace sa z krbu. Takmer stuhnutá krv jej začala čoraz väčším prúdom pretekať žilami, zrýchľoval sa jej tep. Celé telo, akoby sa prebralo zo spánku. Pery nabrali opäť svoj tmavočervený odtieň, pleť zružovela. Na hladké čelo vystúpili prvé kvapôčky potu.
Ester sa zahľadela na Michalove husté vlasy. Takmer už vyschli. Dostala neodolateľnú túžbu dotknúť sa ich. Ostych jej v tom hodnú chvíľu bránil, ale napokon túžbe podľahla. Vynorila ruku spod deky a prstami sa zľahka dotkla jeho vlasov. On pri dotyku pohol viečkami, oči však nechal zatvorené. Blažený úsmev mu nezmizol, a to bolo pre Ester dobré znamenie. Ponorila teda svoje štíhle prsty do jeho hrivy a pomaly mu kopírovala krivku lebky. Michal sa úplne uvolnil, takmer zaspal. Potom sa zahľadela na jeho hruď. Dostala chuť pohladiť mu ju. Akoby jej naozaj dokázal čítať myšlienky, jej práve v tej chvíli nežne chytil ruku a položil si ju na prsia. Trošku sa zľakla, ale nedala nič najavo. Jemne prechádzala prstami pomedzi chĺpky a pre oboch to bolo veľmi príjemné. Chĺpky ich šteklili. Ester spod deky vykuklo ňadro. Bolo žiarivé, ako mesiac v splne. Jeho krivky akoby vytvoril jeden z renesančných umelcov.
Michal zrazu otvoril oči. Už sa blažene neusmieval. Ester zneistela. Pozerali sa jeden druhému do očí a ani sa nepohli.
Urobila som niečo zlé? Preblesklo jej hlavou.
Za okamih bola táto myšlienka preč. Michal zodvihol ruku a nežne, pomaly si ju k sebe pritiahol. Nezdráhala sa. Zadívala sa na jeho krásne krojené pery. Jej chuť pobozkať ich vzrastala. Keď sa ich ústa dotkli, bolo to úžasné. Sladkasté opojenie preniklo oboma telami. Obaja cítili tlkot srdca v perách toho druhého. Jemné pohyby úst spôsobovali, že bozk nemal konca. Každým pohybom začínal od začiatku. Nosné dierky sa im obom rozšírili, len aby pojali viac vzduchu a nemuseli prerušiť ústam rozkoš.
Michal sa pomaly otočil a kľakol si pred Ester. Celý čas sa im pery od seba neoddelili. Pretekal nimi prúd lásky. Zložil jej z tela deku a ona, akoby si to ani nevšimla. Objal ju svojimi mocnými pažami a v tomto mocnom objatí spolu klesli na podlahu. V chate už nebolo počuť ani dážď dopadajúci na strechu, ani oheň praskajúci v krbe, ani nič iné, len dýchanie dvoch milujúcich sa mladých ľudí.
„Milujem ťa, Ester. Milujem ťa tak, ako som ešte nikoho neľúbil,“ zašepkal, keď sa ich sladko-vlhké pery oddelili.
„Aj ja ťa milujem, Michal,“ opätovala mu vyznanie. „Chcem byť tvojou ženou.“
Michal na to nepovedal ani slovo. Prisal svoje pery k jej krku, k jej labutej šiji. Zasypával jej pokožku tisícami horúcich bozkov a postupoval stále nižšie a nižšie. Ester bola do krásy vyvinutá žena. Aj keď bola ešte mladá, bola to už žena. Žena, ktorá sa svojimi krivkami mohla poľahky vyrovnať dielam umelcov antiky i renesancie. Jej zamatovojemná pokožka, akoby pod Michalovými mocnými a zároveň nežnými rukami vzdychala od rozkoše. Perami okúsil chuť jej bradaviek. Na ňadrá jej pritisol svoje veľké dlane, v ktorých všetko vyzeralo o niečo menšie, ako v skutočnosti bolo. Esterine prsia však s nimi vytvorili dokonalú harmóniu. Akoby už pri stvorení Boh vedel, že budú patriť k sebe. Ich telami prebleskovali výboje rozkoše. Sopka vzrušenia začala pomaly hromadiť magmu lásky vo svojich útrobách a tlak v nej narastal.
Michal pokračoval v bozkávaní Esterinho rozpáleného tela stále nižšie a nižšie. Dostal sa k brušku. Nedočiahla už na jeho hlavu, a tak sa lakťami podopierala o zem. Jej vzrušenie bolo očividné. Michal od bruška nepokračoval nižšie, ale vrátil sa späť. Vtedy Ester pocítila po prvýkrát aj jeho vzrušenie. Bolo tvrdé, horúce a pulzoval v ňom život. Tlačilo jej na stehno. V tej chvíli však bolo nepodstatné, pretože sa zas začali bozkávať. Na telách sa im zaligotali kvapôčky potu a postupne sa zlievali do pramienkov, ktoré stekali na deky. Nevedno koľko času prešlo, ale pre mladých zaľúbencov to bolo pár sekúnd i tisíce rokov, tisíce rokov i pár sekúnd. Magma lásky sa predierala sopkou vzrušenia k jej kráteru, aby mohla vytrysknúť na povrch a zaplaviť celú zem.
Prišla chvíľa, keď sa Ester rozhodla otvoriť svoje telo Michalovi. Bol to okamih, o ktorom sa už nespočetne veľakrát rozprávala so svojimi priateľkami, keď si ho plánovali a snívali o ňom, a teraz bol ten okamih tu. Všetky plány sú však zbytočné. Splynutie dvoch tiel je zázrak, ktorý prebieha zakaždým rovnako a zároveň inak, takže aj pocity sú zväčša stále nové a len ťažko plánovateľné.
Ester rozkročila nohy. Nohy, ktoré Michal tak často prirovnával k nohám divej lani. Otvorila svoj mladý neporušený lotosový kvet, ktorého vôňa razom prenikla k Michalovým čuchovým bunkám a spôsobila mu v krvi explóziu. Obaja sa na seba láskyplne pozerali a vášnivo sa pobozkali. Michal jej ponúkol svoju silu a ona ju prijala. Vnikol do jej panenského kvetu pomaly a nežne, tak, ako robil všetko počas tej noci. Stal sa zraniteľným. Vylial sa v nej, pre ňu; ona ho vtiahla do vnútra, objala a obalila. Tak splynuli v jedno telo, i v jednu dušu. Naplnili svoje sny a započali novú cestu svojich životov. Pre oboch to bola prísaha vernosti a večného spolužitia. Spečatili svoje osudy, ktoré si obaja tak dávno vysnívali. Prešli obrodou, zmenili sa.
Zo sopky vzrušenia vytryskla magma lásky a zaplavila celý svet presne tak, ako si to obaja predstavovali. Pri každom jej orgazme zadunel hrom, akoby ju chcel sprevádzať. Hrom v tú noc udrel mnohokrát.
Svitlo ráno, s ním nový deň a pre mladých zaľúbencov i nový život. Zobudili sa naraz, ležali pri sebe zabalení v dekách. Oheň bol už vyhasnutý a chatrčou sa šíril ranný chlad. Ich však pre ním chránil plameň lásky. Jeden na druhého sa usmiali milujúcimi úsmevmi. Pritisli sa k sebe a pobozkali sa. Pozerali sa na seba a videli sa inými očami. Ich oči boli plné lásky. Svietili v nich iskierky, o ktorých vedeli, že vyhasnú len smrťou. Lenže tá si musí ešte počkať, pretože sú mladí, a mladosť pokorí aj smrť.
Keď vyšli z chaty, na oblohe už nebolo po búrke ani stopy. Žiarila azúrovou modrou. Tráva bola ešte mokrá a na stromoch sa držali kvapôčky dažďovej vody. Zaľúbenci sa predrali cez les.
Za lesom bolo všetko iné. Slnko tu už vysušilo trávu, pofukoval slabý vetrík. Na lúkach svietili rôznymi farbami kvety oslavujúce nový deň. Držiac sa za ruky vykročili mladí zaľúbenci sviežim krokom na cestu do dediny. Čakal ich hodný kus cesty, ale to bolo nepodstatné. Spolu by mohli ísť aj na kraj sveta.
Medzi Esterou a Michalom zakvitla láska, ktorej puky vyrástli už dávno, no len teraz vykvitli naplno. Od tohto dňa nastali pre zaľúbencov najkrajšie časy ich života – časy zakvitnuté láskou.
