Zviera – 4.časť: Kolt
Posted by Phil | Filed under Fantasy, Phil, Zviera
„A ešte niečo, na ruke sa našli odtlačky ľudských zubov a sliny.“
„Sliny?“
„Áno a je tu niečo, čo je ešte zvláštne, Timmy… tie sliny… jaksi… nie sú ľudské…“
„Čože nie sú?“
„Poslala som vzorky do labáku ale môže trvať týždne než nám pošlú výsledky.“
„Spoločný večer“ bolo stretnutie na ktoré sme prišli celá partia kamarátov z práce. Netuším prečo sme to nazvali takýmto stupídnym názvom ale ujal sa. Otvorilo sa pivo, niekedy sa niečo grilovalo. Sadli sme si a vždy sa nejako zabavili. Zahrali sme si poker, pozreli film alebo niečo iné.
Raz v noci som prišiel domov po „spoločnom večeri“. Ten večer sme toho popili trochu viac všetci až na Franka a tak sa ponúkol, že nás odvezie domov. Mňa odvážal ako posledného.
„Pšsst, Elen spí.“ Zašepkal som Frankovi.
Vošiel som dnu a vyzul sa. Vošiel som do kuchyne. Frank za sebou potichu zavrel dvere, tiež sa vyzul a dal si kabát na vešiak.
Vošli sme do kuchyne. Ponúkol som mu stoličku, vybral som z chladničky dve pivá, otvoril ich a jedno mu podal. Protestoval, ale nakoniec sa nechal prehovoriť na jedno. Tiež som si sadol.
„Minule som tu sedel večer a prišla ku mne zozadu Elen. Tak som sa zľakol, že som takmer siahol po pištoli.“
„To fakt?“ zasmial sa. „Ukáž mi ju.“
Rukou som zospodku stola nahmatal puzdro a vytiahol z neho miniatúrny kolt. Vytiahol som ho a podal Frankovi. Ten si ho skúmavo prezrel. Bol nabitý. Tri náboje. Vrátil mi ho. Zobral som ho a zasunul do puzdra pripevneného pod stolom.
„Načo ho vlastne máš?“
„Pre istotu.“
„Pre istotu?“
„Je ako kondóm, nepotrebuješ ho, ale pre istotu ho máš radšej stále so sebou.“
Frank sa zasmial.
„Vieš že sa Kopecký rozišiel?“ nadhodil tému. Vždy vedel takto nadhodiť tému. Niekedy mi to prišlo, akoby bol nejaká klebetná babička, ktorá všetkých susedov ohovára a hrabe na nich špinu, veď to poznáte… Ale Frank nemal nikdy nič zlé za lubom, len proste vycítil, keď sa blížil moment, kedy bude stáť reč.
Ale na druhej strane, Kopecký…? to meno mi niečo hovorilo.
Zdvihol som jedno obočie. Kopecký bol náš bývalý šéf. Nie že by ma to extrémne zaujímalo ale prekvapilo ma to.
„Podvádzal ženu.“ Pokračoval Frank. „Prišla mu na to. Neodporoval a podpísal papiere o rozvode. Zaujímavé je, že keď prišiel za milenkou, tá ho vyhodila na ulicu.“
„Zaujímavé? Ty sa čuduješ“
„Nie.“
„V každom prípade, mne s Elen by sa to nikdy stať nemohlo. Mám ju neskutočne rád, nikdy by som ju nepodviedol. A ona mňa tiež nie.“
Vážne by sa to nemohlo stať. Elen som miloval ako nikoho na svete.
Naživo si pamätám každý moment s ňou. Keď som ju stretol, veľmi sa mi zapáčila a čím som s ňou bol dlhšie, tým viac som spoznával cit, ktorý bol dovtedy pre mňa záhadou. Cítil som, že ona bola tá pravá, nech sa deje čokoľvek…
Opieram sa o auto. Frank vytiahne krabičku cigariet, jednu cigaretu zoberie a strčí si ju do úst. Ďalšiu povytiahne a ponúkne mi ju.
„ Nie, ďakujem.“ Poviem a zdvíham ruku aby som urobil gesto odmietnutia.
„ Ale no taáák, teraz to potrebuješ. Vidím to na tebe.“
Pozriem naňho. Nakoniec si jednu beriem. Trasúcimi rukami si ju zapálim. Potiahnem a vyfúknem dym.
Frank urobí to isté. Po chvíli ticha sa ozve.
„ Vieš o tom, že Robbovi zakázal doktor fajčiť? Kompenzuje si to tým, že si do úst dáva nezapálenú…“
„ Prečo? Povedz mi, ako to, že po dvoch rokoch ničoho sa zrazu zjaví mŕtvola, ktorá sa zraneniami takmer identicky podobá mojej žene?“ vravím, ako keby som ho ani nepočul.
„ To neviem ale na niečo som prišiel. Neboli to dva roky „ničoho“.“ Povedal a podal mi do ruky dve zložky spisov.
„ Nebola jediná za dva roky. Jedna žena, jeden muž, obidvaja zavraždení týmto spôsobom.“ Vraví.
„ Kedy?“
„ Počas posledného roka.“
Otvoril som zložky. Prezrel som si fotky pri oboch spisoch. Bola to nepochybne smrť takým istým spôsobom.
„ Takže ten muž, ktorého som tam práve videl, bol v celkovom poradí štvrtý?“
„ Áno. Prípad vraždy tých dvoch bol tiež odložený, na nič sa neprišlo.“
„Ale teraz tu máme predsa novú mŕtvolu, prípad sa môže znovu otvoriť.
