Zviera – 1.časť: Zlodej
Posted by Phil | Filed under Fantasy, Phil, Zviera
To ešte spím? Je ťažké rozoznať či už som hore. Hlavne keď v realite vidím skoro také nočné mory ako v snoch. V hlave mám nepríjemnú bodavú no zároveň tupú bolesť, ktorá akoby sa chcela vyslobodiť z mojej hlavy a razí si cestu von všetkými možnými smermi. Read the rest of this entry »
Denní dlaci – Denný dlak Julieanne
Posted by Savitri | Filed under Denní dlaci, Fantasy, Horor, Savitri
Preberiem sa na vlastné odgrgnutie a následný smrad. Nekvalitné víno, borovička, hostinského podpultová pálenka a pivo na smäd. A opäť raz si skoro všetko pamätám. Jediné čo mi nesedí je mäkkosť mojej postele. Viem že som líhala s tým kočišom od Fritvoldu do komory v krčme a nie u seba. Pracne si podopriem hlavu aby mi kyselina netiekla do hrdla. Read the rest of this entry »
Denní dlaci – Mŕtva novicka
Posted by Savitri | Filed under Denní dlaci, Fantasy, Horor, Savitri
Prižmúr tie oči . Prižmúr tie oči! Slová Bezmennej sa jej striedali s extrémne hlasnými udermi srdca. Bolo ho počuť cez pár uličiek až k Starému mostu. A ona to vedela. Noc, spln, mráz. Obväzovala si chaoticky krk s najvýraznejšími tepnami na tele a kovové srdce opätovne sťahovala okolo hrudnika, aby sa tep odrážal nazad do tela. Nič to však nepomôže..teraz. Už je príliš neskoro na núdzové opatrenia, ked cíti že sa stala korisťou. Mladá sedemnástka, Novicka Rádu Bezmenných sa stala korisťou a nie lovcom. Read the rest of this entry »
Svetlonoš: Ako som sa stala ženou
Posted by Savitri | Filed under Savitri, Svetlonoš
Neznasam to. Absolutne to neznasam. Mierne roztrasena od hnevu smatram po vreckach bundy hladajuc kluce od domu. Trasiem sa od kosti cela, nie zeby uz mrzlo, aj ked zacal uz advent. Som vytocena! Maximalne vytocena. Neviem koho napalo nam dat sexualnu vychovu pred Vianocami? A riesit, ktora „to“ uz dostala a ktora nie?! Read the rest of this entry »
Ako som sa zabil sám
Posted by Savitri | Filed under Nezaradené, Savitri
Ah…nebolo to tak dávno čo som si vymyslel dokonalý plán na pomstu tomuto ľudstvu, ktoré mi ublížilo snáď viac ako matka, keď ma sem vrhla..Ah..Narodil som sa do priemernej rodiny s istou genetickou vadou a ona si povedala, že to riskne a vychová ma..Vraj potrat nepripadá v úvahu.. Read the rest of this entry »
Vyvolená…
Posted by Savitri | Filed under Horor, Savitri
Jemne sa dotkla svojej pokožky a pousmiala sa. Pod jej prstami rástla husia koža a chĺpky vstávali dupkom. Bruškami prstov jemne poklepkávala po svojom predlaktí. Sústreďovala sa na vlastné pocity. Na hranicu medzi jej prstami a rukou. Prsty na chvíľu oddialila a pozorovala ako jej vlastná ruka baží po dotyku. Privrela unavené viečka a vytvorila si pred očami čistú tmu. Tma je najlepší spôsob harmónie. Tma pohltí všetky rušiace prvky spôsobujúce ruch a chaos. Tma pohlcuje farby a pocity. Tma vytvára chladné ticho. Tma kontrastuje s bielymi stenami na okolo. Tma dodáva bezpečie. Ale len vtom prípade, ak nemáte z tmy strach. Tma môže byť zdroj energie a úkryt. Udržať zatvorené viečka a vyhnať okolitý svet. Jedine takto môže prežiť. Alebo časom umrieť. V tomto kľude a tichu sa dá nájsť odpoveď na smrť a život. Ak ste v tejto harmónii dlhší čas. Pochopíte a môžete odísť… Read the rest of this entry »
Umri !
Posted by Savitri | Filed under Horor, Savitri
-Umri, umri, umri!!! Umri, umri, umri!!! Umri, umri, umri!!!-
V bežných domácnostiach majú budenie na starosti budíky, či zastaralé kohúty. Ale u nás musí budiť moriak! Z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé; uštval k smrti nášho kohúta. Po druhé; je babičkin miláčik.
-Udri, udri, udri!!! Udri, udri, udri!!!- Read the rest of this entry »
Cesta do pekla
Posted by Marcus | Filed under Marcus, Ostatné
Jakub kráčal, s ťažkým batohom, po asfaltke a vedel, že spravil chybu. Ďalšiu a rozhodne nie poslednú vo svojom krátkom živote.
Slnko pomaly, ale o to istejšie, končilo svoju púť a hrozivé šedé mraky ho akoby ešte viac zaháňali za obzor.
Jakubovi bolo jasné, že ak rýchlo nestopne nejaké auto bude to veľmi ťažká noc. Nadhodil si veľký batoh a pokračoval. Popruhy ho už pálili na ramenách a lýtka mal ako zo železa. Bolesť v nich už síce necítil, ale netušil či je to dobre alebo nie. Mávnutím ruky by ju ale prijal späť, ak by to umlčalo bolesť, ktorú cítil vo svojom vnútri. Tá však nebola z únavy a Jakub vedel, že tá potvora len tak ľahko neodíde. Read the rest of this entry »
Jediná láska
Posted by Marcus | Filed under Marcus, Ostatné
Kráčal som tou chodbou ako už stokrát predtým. Tiene splašene uskakovali z pred jasu sviečky, na ktorej hrote sa poplašene zatriasol malý plamienok. Kroky odbíjali vzdialenosť, ako hodiny oznamujúce polnoc. Šiel som tou chodbou už stokrát. A tak ako už toľkokrát predtým, aj teraz sa mi zdala byť nekonečnou.
Tmavá silueta dverí sa predo mnou objavila tak náhle až som zavrávoral.
Tak som opäť tu. Príde? Musí! Dnes jednoducho musí prísť. Read the rest of this entry »
Šťastkár
Posted by Spisos | Filed under Sci-fi, Spisoš
„Hlavu hore, kamarát, svet je predsa plný dievčat,“ povzbudzoval Ivan pri pohári orosenej dvanástky svojho priateľa.
„Nie, ja už na to vážne kašlem, toto nemá zmysel,“ odvetil Mišo s hlavou na stole.
„Hádam sa len tak skoro nevzdáš?“
„Nejde o to, že by som bol znechutený. Ja sa len reálne bojím. Prvé dievča, do ktorého som sa zahľadel, fičalo na pervitíne. Z druhej sa neskôr vykľula prostitúka, tá tretia nebola snáď jediný krát v živote triezva, no a teraz som práve ja narazil na lesbičku. Vidím to tak, že pri tej ďalšej už nebudem riešiť, či sa dotyčná bude sťahovať späť do Košíc, ale či náhodou nebude letieť späť na svoju rodnú planétu.“ Read the rest of this entry »
