Ako si po mňa prišla

„Nikdy si nebol dieťa, milované Bohom.“ Tak touto vetou sa začal môj posledný rozhovor zo smrťou.
Stalo sa to, keď môj život už nenapĺňala ani štipka sebaúcty a sebavedomie a dôstojnosť Â išli úplne mimo mňa. Skrátka môj život strácal všetok zmysel, aj keď si myslím, že hlbší zmysel nemal nikdy. Read the rest of this entry »

Navždy vlkom 2. časť

Keď som sa zobudila prvé, čo som zistila bolo, že ležím na niečom mäkkom. Bolo to príliš mäkké na trávu, mech, či lesnú hlinu. Pomaly som otvorila oči. Svojho duchovného vlka som nevidela, takže som vedela, že sa schoval do mňa. Pohla som sa a hneď aj zaskučala, lebo mi do nohy vystrelila ostrá bolesť. Pozrela som si na nohu a uvedomila si, že je obviazaná. Ležala som na posteli to som teraz už vedela. Obzrela som sa po izbe. Oproti posteli stál písací stôl na ktorom bol televízor. Read the rest of this entry »

Navždy vlkom

,,To snáď nie je možné. To sa môže stať len mne,“ vrčala som podráždene.
,,Začínaš sa ľutovať,“ ozval sa pobavene môj vnútorný vlk.
,,Pýtala som sa niečo?“ zvrčala som. Šla som naštvane vo svojej vlčej podobe po lese.
,,Keby si dávala pozor nič by sa nestalo,“ poúčal ma môj duchovný vlk.
,,Sklapni! No bože, tak som raz nedala pozor, kto mal vedieť, že akurát vtedy na mňa tá krava vyšle kliatbu,“ odsekla som.
,,Ale keby si dávala pozor…“ Read the rest of this entry »

Napospas osudu

Všetko mi hovorilo, aby som do toho lesa nešiel, pretože sa odtiaľ nikto nikdy nevrátil. No ja som cítil, že tam ísť musím.
Nevedel som prečo, ale musel som, asi to bola zvedavosť, ktorá mi hovorila, aby som tam šiel.
Celý život som hľadal pokoj, samotu a ticho, ach to ticho. Bol to môj jediný sen, ktorý sa asi nikdy nestane aspoň nie na tomto svete, ale aj tak som v hĺbke duše dúfal, že to nájdem.
Chcel som až tak veľa? Read the rest of this entry »

Princezná

Opustené ulice, mestá, stromy, ktoré my nič nevravia. Odrazu nechápem zvuku vetra ani tej pálivej bolesti v hlave. Tma my preráža pľúca a zarýva sa mi hlboko do kostí, akoby to už nebolo doma. A možno ani nie je. Ocitla som sa na asfalte pred našim domom. Len tak som tam ležala. Pred našim domom, ale stále niekde inde. Nie toto nie je doma. Spotené dlane som si utrela do šiat a ponáhľala som sa zistiť, kde to som. Kým som bežala k dverám ofina mi padla úplne do očí. Vošla som do kuchyne a predo mnou stála mama. Read the rest of this entry »

Cesta z práce

Bolo to jedného novembrového večera keď som sa vracal späť domov z práce. Išiel som po starej známej ceste, teda tou ktorou chodievam zvyčajne. Dnes som nešiel domov ako vždy o deviatej večer ale až o jedenastej. Moja cesta domov nevedie priamo cez mesto ale cez uličky kde sotva niekoho stretnete a to ešte v dnešnej dobe normálneho. Lenže dnes bolo všetko akési iné, možno aj troška čudné. Tieto uličky sú síce trocha tmavé a málo osvetlene ale chodievam tadeto už nejaký ten rok, takže nemám dôvod na žiadne obavy. Mesiac ani moc nesvietil a bolo dosť chladno a zamračené, vyzeralo ako keby sa každú chvíľu mala spustiť poriadna metelica. Read the rest of this entry »

Krysy

Lúč pouličnej lampy pred bytovkou dopadal na krátky výsek chodníka. Zvyšok sa skrýval v nočnej tme. Marek mlčky kráčal za Petrom. Chcel si vložiť kľúče do vrecka bundy, keď zrazu ucítil prudký náraz. Ktosi ho schytil zozadu pod krk a pred očami zamával nožom.
- Peniaze! – neznámy chlap zareval priduseným hlasom na Petra. Read the rest of this entry »

Šek

Marek Mlynarovič bol bohatý a znudený muž. Peniaze mu brali sny a predstavivosť.

Stál opretý o stôl vo svojej prepychovej pracovni a v ruke držal pohár s whisky. Karol, sediaci oproti, v luxusnom kresle mohol o takom živote len snívať. Marek nebol jeho priateľom, len dlžníkom. Pred týždňom mu zachránil život.
- „Ani si neviete predstaviť aké som mal šťastie, že ste tam boli.“ Read the rest of this entry »

Halloween

V klube dohrávala posledná pieseň koncertu death rockocej kapely. Bola halloweenová noc a klub bol vyzdobený kostrami a svietiacimi tekvicami.

Martin a Zuzana stáli vzadu, v hľadisku. Cez vlniace sa telá sa pozerali na malé, slabo osvetlené pódium. Frontman kapely sa plazil po zemi, gitarista stál nad ním a kriesil ho. Klávesista sa potuteľne usmieval a vychutnával si atmosféru. Spevák vzlykal do mikrofónu, ale jeho slová zanikali v ozvene. Svetlá osvetlili striedavo speváka a gitaristu a potom klávesistu. Malý klub sa otriasal bicími a hlasnou gitarou. Keď sa pódium naposledy zahalilo do hmly, spevák predstavil kapelu a nastalo hlučné ticho. Hmla sa vyparila a na pódiu zostali len nástroje. DJ spustil hudbu a hluk pokračoval. Svetlá na stenách premietali geometrické obrazce. Read the rest of this entry »

Koleda

- „Nie, nechoď do toho domu! Nesmieš tam ísť. Už nikdy sa nevrátiš.“
Martin ignoroval hlas, ktorý ho neustále varoval. Nevidel dôvod, prečo by ho mal počúval. Nikdy sa mu nič nestalo.

Ruky pokojne držali volant a auto sa pomaly kĺzalo po mokrej ceste. V spätnom zrkadle videl hustú tmu. Cestu vpredu osvetľovali svetlá jeho auta. Po oboch stranách sa ťahal les. V aute nebol žiadny signál, hudba postupne zanikala v šušťaní. Vypol rádio a sledoval cestu. Po chvíli ho bralo na spánok, tak si radšej pustil CD. Hudba ho zobudila a auto sa rútilo vpred po ceste, po ktorej išiel predtým iba raz. Read the rest of this entry »