Halloween
Posted by Francees | Filed under Francees, Horor
V klube dohrávala posledná pieseň koncertu death rockocej kapely. Bola halloweenová noc a klub bol vyzdobený kostrami a svietiacimi tekvicami.
Martin a Zuzana stáli vzadu, v hľadisku. Cez vlniace sa telá sa pozerali na malé, slabo osvetlené pódium. Frontman kapely sa plazil po zemi, gitarista stál nad ním a kriesil ho. Klávesista sa potuteľne usmieval a vychutnával si atmosféru. Spevák vzlykal do mikrofónu, ale jeho slová zanikali v ozvene. Svetlá osvetlili striedavo speváka a gitaristu a potom klávesistu. Malý klub sa otriasal bicími a hlasnou gitarou. Keď sa pódium naposledy zahalilo do hmly, spevák predstavil kapelu a nastalo hlučné ticho. Hmla sa vyparila a na pódiu zostali len nástroje. DJ spustil hudbu a hluk pokračoval. Svetlá na stenách premietali geometrické obrazce.
- „Musíme ísť za nimi. Chcem CD a autogramy.“
Zuzana vzrušene kričala.
- „Si normálna? Ako sa k nim chceš pretlačiť?“
Martin išiel na koncert len kvôli Zuzane, svojej novej priateľke, inak na koncerty vôbec nechodieval.
- „Poď!“
Zuzana mu schytila ruku a prebíjala sa tancujúcim davom a Martin sa tlačil sa za ňou. Keď vystúpili na pódium, zahli ku schodom, ktoré viedli do backstagu. Zuzana nazrela dovnútra maličkej tmavej miestnosti osvetlenej iba sviečkami. Chlapi popíjali a bavili sa. Frontman zbadal Zuzanu a okamžite sa k nej otočil. Zuzana sa k nemu nahla a prehovorila mu do ucha, lebo v toľkom hluku nebolo nič počuť.
- „Zdravím. Som Zuzana.“
Podala mu ruku. Spevák ju galantne zobral do svojich a pobozkal. Zuzane pomaly tiekli slzy a nevedela ako reagovať. Martin sa na to vyjavene pozeral. Netušil, že zvieratá na scéne poznajú spôsoby.
- „Mala by som záujem kúpiť si vaše CD a poprosila by som vás o autogramy.“
- „Jasné!“
Spevák sa otočil ku zvyšku kapely a tlmočil, čo Zuzana práve povedala. Nato, chalani prikývli. Gitarista otvoril kufrík, ktorý mal položený na sedadle a vybral CD. Otvoril ho a vybral z neho booklet. Keď ho podpísal, podal ho klávesistovi. Spevák sa podpísal ako posledný a CD odovzdal Zuzane, ktorá si vyberala peniaze.
- „Nie, to je grátis, len pre teba.“
- „Ale to nie je možné.“
- „To je OK. Keď budeme mať ďalší koncert, radi ťa na ňom uvidíme.“
- „Samozrejme. Určite prídeme.“
Pozrela sa na Martina. Potom sa rozlúčila a obaja odišli.
- „No, nie sú úžasní?“
Prehovorila na Martina keď sa usadili pri bare.
- „Sú OK.“
Martin musel súhlasiť.
Vypili pár drinkov, chvíľu tancovali a po polnoci vyšli z klubu.
- „Ako sa dostaneme domov?“
Spýtal sa Martin.
- „Ako vždy.“
Nedbalo odpovedala Zuzana.
- „A to je ako?“
- „Nočákom, nie?“
Martinovi sa nočák nepozdával, ale iný nápad nemal.
O chvíľu zbadali za sebou vychádzať kapelu ovešanú nástrojmi.
- „Pomôžeme Vám!“
Zuzana sa okamžite ponúkla.
- „Ďík, to je OK. Zvládneme to. Máme to len pár krokov.
Prehovoril gitarista. Zuzana sa smutne pozerala ako o chvíľu nakladali nástroje do auta.
- „Ako idete domov?“
Zakričal spevák.
- „Nočákom.“
- „A ide vám nejaký?“
- „No, ide, ale asi tak za polhodinu.“
- „Zastávka je ďaleko?“
- „Ani nie, len dvadsať minút pešo.“
- „No, to nie je veľmi blízo. Kde bývate?“
- „V Bratislave.“
- „Aj my, tak čo keby sme vás hodili domov?“
Zuzana bola v tranze. Pozrela sa na Martina, ktorý pokrútil hlavou.
- „To by bolo senzačné.“
Ignorovala ho.
- „Tak si nastúpte“
Ozval sa gitarista.
Spevák a gitarista sa posadili dopredu. Zuzana si sadla dozadu medzi Martina a klávesistu. Nevedela, či v živote zažije lepšiu noc. Pozerala sa z jedného na druhého, nevediac sa rozhodnúc, ktorý sa jej páči viac. Spevák naštartoval a auto prechádzalo Trnavou. Za chvíľu boli na diaľnici. V aute bolo cítiť pokazené mäso. Na prednom zrkadle sa hojdala kostra a tekvicovová hlava a v rádiu hrala rocková hudba. Okná boli zahmlené od zimy, ale vnútri bolo príjemne teplo.
- „Hej, pridaj trochu.“
Gitarista pobádal speváka.
- „Ticho budz! Dlho sme nedostali pokutu, že?“
Ohlásil sa klávesista. Zuzana sa zasmiala.
Spevák sa jej začal vypytovať na vek, ich koncert a nakoniec na školu. Zuzana bola natešená, že ju kapela počúva a Martina si nevšímala.
- „Páčite sa mi.“
Povedal klávesista s úsmevom, pričom sa pozeral Zuzane do tváre. Tá zostala v pomykove, nevediac ako si poznámku vysvetliť.
- „Ste takí milučkí, také dve hrdličky, ktoré si trkocú.“
Vyznelo to čudne a radšej sa odvrátila. Najmenej štvrťhodinu nevideli žiadne auto, len prázdnu diaľnicu.
- „ Aj mne sa páčia. A veľmi.“
Prehovoril gitarista.
- „Tak čo s nimi urobíme?“
Pridal sa spevák. Tón jeho hlasu sa Zuzane nepáčil. Pozrela sa na Martina, ktorý na ňu civel s otvorenými ústami.
- „Snáď z nás, starcov, nemáte strach?“
Prehovoril gitarista a otočil sa dozadu. Nevedela, či to bola otázka, alebo príkaz. Jeho úsmev odhalil zuby, ktoré svietili v tme ako silné reflektory.
- „Šalo, kde zastavíme?“
Pokračoval smerujúc otázku na šoféra.
- „Pred nami je parkovisko. Dúfam, nás nikto nebude vyrušovať.“
Zuzana sa začala potiť. To je vtip? Prečo chcú zastať? A prečo Martin mlčí? Pozerala sa na neho, ale zdalo sa, že má ešte väčší strach ako ona. Gitarista bol stále otočený k nej a jeho desivý úsmev neprezrádzal nič dobré. Všimla si, že rukou lovil vo vačku a keď ju zodvihol, zbadala v nej nôž.
- „Prepáčte, čo to má znamenať?“
Pípla to napätého ticha.
Ostatní okrem Martina sa zasmiali.
- „Nevieš, že dnes je Halloween?“
Zuzana gitaristovi neodpovedala.
- „Zahráme sa takú hru, maličká.“
Gitarista sa náramne zabával. Zuzana mala slzy v očiach, bolo jej zima a nemohla zastaviť triašku. Najradšej by kričala. Prečo do toho zatiahla aj Martina?
Auto odbočilo na tmavé parkovisko. Modlila sa, aby tam bolo aspoň jedno auto, ale nebol to nikto.
- „Čo s nami urobíte?“
Vykríkla.
- „Ale pozrimeže sa. Madame sa rozčuľuje.“
Prehovoril klávesista.
Auto zaparkovalo v najhlbšej tme. Klávesista otvoril dvere a vytiahol Zuzanu z auta. Gitarista zdrapil Martina. Klávesista vytiahol nôž.
- „Pekne pôjdeš so mnou, maličká.“
Klávesista si mocne držal svoj úlovok a pobral sa k toaletám. Zuzana sa nestačila ohliadnuť za Martinom, keď vošli do toalety. Nôž jej priložil ku kroku a dotkol sa jej pokožky. Cítila aká je čepeľ studená a predstavila si ako ľahko prereže jej hrdlo. Triasla sa, plakala, ale nedokázala kričať. Počula ako ostatní z kapely kričali na Martina, aby si ľahol na zem. Asi ho chceli zabiť priamo na parkovisko. Bože! Načo ju vliekol až sem, keď mohla zomrieť pri Martinovi?
- „Prosím, neubližujte mu. Radšej zabite mňa.“
Započula Martinov krik, nato ston, akoby sa dusil. Klávesák si začala vyzliekať nohavice. Len to nie! Zuzana sa začala trhať, ale bolo to ešte horšie. Spadla na zem. Klávesista vytiahol penis a nasilu jej ho pchal do úst. Začala sa dusiť. Vtom počula, ako auto naštartovalo a hneď nato zabrzdilo. Klávesista sa vyrútil z toalety.
- „Chalani! Čo vám jebe? Prečo ste ma tu nechali?“
Využila situáciu a vyletela na parkovisko. Uvidela kamión a kričala o pomoc. Potom sa rozbehla k Martinovi, ktorý ležal na zemi. Stonajúc, otočila ho na chrbát. Nedýchal. Kláveista utekal k nej. Okamžite sa postavila. Rozbehla sa k nákladiaku a zabúchala na dvere.
- „Prosím vás. Pomôžte mi. Chce ma zabiť.“
Šofér otvoril dvere.
- „Len pokojne. Kto vás chce zabiť?“
Cítila ako ju zozadu niekto chytil. Začala kričať. Vodič vystúpil z auta. Bol tri krát väčší ako klávesák a v ruke držal zbraň. Klávesista pustil Zuzana a vyrútil sa na vodiča. Jedným kopancom mu vytrhol zbraň a zarezal mu nôž do ruky. Vodič cukol. Zohol sa po zbraň, ale dostal silný úder do chrbta a prevrátil sa. Klávesák využil situáciu a nôž mu vrazil hlboko do srdca. Šofér stačil naposledy vystreliť. Guľka zasiahla klávesistu do hrude. Okamžite padol k zemi. Zuzana si trhala vlasy vrieskajúc na prázdne parkovisko. Pozerala sa na tri mŕtve telá na zemi. Vybehla na cestu. Všade bolo pusto, tma a ticho. Kričala, až strácala hlas. Parkovisko bolo už ďaleko za ňou. Utekala ako splašená. Cesta bola prázdna, ani na jednej strane nešlo žiadne auto. Bežala aspoň polhodinu, a stále nič. Utekala popri lese a stále žiadne auto nešlo. Vyčerpaná, sadla si doprostred cesty. Bolo jej jedno, že ju prejde auto, chcela odtiaľto vypadnúť a bolo jej ukradnuté, či živá, či mŕtva. Spotené vlasy sa jej lepili na kabát, tvár jej plávala v slzách a pote. Zrazu zodvihla hlavu. V diaľke, pred sebou zbadala svetlá. Ešte sa dokázala postaviť a začal mávať. Svetlá sa približovali veľmi pomaly. Chcela kričať, ale nešlo to. O chvíľu stála v reflektoroch. Auto zabrzdilo. Pustila sa do behu. Videla, ako sa na aute otvorili predné dvere. Dobehla k autu a chcela nasadnúť. Vtom ju vodič stiahol dovnútra.
- „Kde si nechala klávesistu, ty kurva!“
Ešte raz sa nadýchla a nôž jej preťal hrdlo.
