Navždy vlkom 2. časť
Posted by Simca | Filed under Fantasy, Horor, Simca
Keď som sa zobudila prvé, čo som zistila bolo, že ležím na niečom mäkkom. Bolo to príliš mäkké na trávu, mech, či lesnú hlinu. Pomaly som otvorila oči. Svojho duchovného vlka som nevidela, takže som vedela, že sa schoval do mňa. Pohla som sa a hneď aj zaskučala, lebo mi do nohy vystrelila ostrá bolesť. Pozrela som si na nohu a uvedomila si, že je obviazaná. Ležala som na posteli to som teraz už vedela. Obzrela som sa po izbe. Oproti posteli stál písací stôl na ktorom bol televízor. V ľavo od postele hneď pod oknom, vedľa balkóna stál ďalší písací stôl a na ňom ležal notebook. V pravo od postele boli dvoje dvere a medzi nimi sa nachádzali skrine s rôznymi knihami, Cdčkami a vežou. Hneď vedľa postele po ľavej strane viedli dvere do kúpelne, čo som odhadla, lebo som počula tiecť vodu. Posteľ bola potiahnutá čiernym saténom a väčšina nábytku a vecí, bola ladená do čierna. Celá miestnosť bola zariadená veľmi luxusne.
Ako som si obzerala izbu otvorili sa dvere do kúpeľne a vyšiel z nich upír z lesa. Bol nahý, až na to, že mal okolo bokov obmotaný tmavomodrý uterák. Usmial sa, akonáhle si uvedomil, že som hore. Ja som znovu zostala ležať ako primrazená. Za ten úsmev by som vraždila. Usmieval sa tak sladko a božsky. Ale aj ten pohľad na vypracované telo bol veľmi príjemný. Prečo ma to tak šokuje. Je to upír a aj upíry aj vlkodlaci sú predsa všetci, tak krásne tvarovaný.
,,Tak čo, ako ti je?” spýtal sa a sadol si ku mne na posteľ. ,,Nepohryzieš ma, že nie?” usmial sa a pomaly ma pohladkal po hlave.
,,Je to upír, zabi ho!” počula som svojho vnútorného vlka vo svojej hlave, ale ja som namiesto toho naklonila hlavu, aby som upírovi naznačila, že sa mi to páči. Zasmial sa a začal ma škrabkať za uchom.
,,Ten upír krásne vonia a mne sa to páči,” odsekla som hlásku vo svojej hlave. Počula som, ako zvrčal, ale ja som ho ignorovala.
,,Ty si Destiny?” spýtala sa a ja som sa na neho šokovane pozrela, ale potom som si všimla, že hľadí na môj biely pletený náramok na mojej prednej packe na ktorej, bolo čiernym vpletené moje meno. Náramok priateľstva. Presne som si pamätala, kedy mi ho Chris dal. Jemne prstom prešiel cez čierne písmenká môjho mena.
,,Ty asi niekomu patríš, však?” spýtal sa, ale bolo jasné, že odpoveď nečaká. Myslel si, že som obyčajný vlk. Keby poznal pravdu, asi by chytil prvý strieborný nôž a prehnal by ho mojim srdcom, kým som spala. Vlastne, keby poznal pravdu nikdy by mi v lese nepomohol, lebo by sa bál ku mne priblížiť.
,,Počkaj tu!” povedal a odišiel späť do kúpeľne. Počula som šumenie vody. Za chvíľu bol späť aj s umelohmotnou miskou plnou studenej vody a položil ju predo mňa.
No, Pepsi ani Cola to nie je, ale smädná som. Zhodnotila som situáciu a z misky sa napila. Upír vošiel do jedných z dverí, ktoré som nevedela kam vedú. Keď sa vrátil bol uterák preč a upír bol oblečený do čiernych teplákov a tmavočerveného trička. Žeby to bola šatňa? Znovu okolo mňa prešiel do kúpeľne a keď sa vrátil mal v ruke mokrý uterák.
,,Keď chceš spať so mnou v posteli musíš byť aspoň trochu čistá,” povedal a začal mi uterákom čistiť srsť. ,,Neosprchujem ťa, lebo tá rana ťa musí bolieť,” skonštatoval a pretrel mi oči uterákom. Zívla som. Za oknom som videla čierne obrysy vrcholkov stromov a inak len čiernu tmu. Takže je buďto neskoro večer alebo už je noc. Síce som bola pred chvíľou v bezvedomí, ale aj tak som bola unavená. Upír ma škrabkal za ušami a mňa to ešte viac uspávalo. V tom sa otvorili vchodové dvere a ja som zdvihla hlavu vrčiac. Upírka, ktorá vošla sa mykla. Mala dlhé hnedé vlasy a hnedé oči.
,,Šššt,” šepol smerom ku mne zeleno oký upír.
,,Je nejaký agresívny,” povedala upírka a radšej zostala stáť vo dverách.
,,Je to ona, mami a volá sa Destiny,” povedal upír a ja som po ňom hodila pohľadom. Mami? Že by tým myslel svoju stvoriteľku?
,,Ako to vieš?” spýtala sa upírka a podišla bližšie. Zvrčala som a ona zase ustúpila.
,,Buď dobrá,” pokarhal ma mladý upír. ,,Má to na náramku.”
,,Asi niekomu patrí,” zamračila sa upírka.
,,Veď uvidíme, či sa po nej niekto nebude zháňať,” odvetil upír.
,,A keď nie?” skrížila upírka ruky na prsiach.
,,Tak by som si ju mohol nechať,” skúsil to mladší upír nesmelo.
,,Darien, je to divoké zviera. Nemôžeš si ju nechať,” namietla upírka.
,,A čo keď je?” vzdoroval teenager. ,,A naviac, až tak divoká nie je, veď pozri,” povedal a znova ma poškrabkal za uchom. Ale mne hlavou letela myšlienka. Darien? To je nádherné meno a ku krásnemu telu a tváričke sa hodí prekrásne meno.
,,Darien, je to vlk nie pes,” odvetila upírka.
,,Mami, prosííím. Chcem si ju nechať, keď nikomu nepatrí,” zaprosil chlapec. Upírka si vzdychla.
,,Vybav si to s otcom,” odvetila, zdalo sa, že ani ona nevie mladému upírovi niečo odoprieť.
No, počkať. Otca? To sa už úplne zbláznili.
,,Dobre,” vzdychol Darien. Zdalo sa, že nie je nadšený z predstavy, že si povolenie musí pýtať od otca. Upírka ešte hodila jeden pohľad na mňa a na Dariena a opustila izbu.
,,Nech povie otec čokoľvek, aj tak si ťa nechám. Páčiš sa mi,” vyhlásil Darien a vliezol pod perinu. Kúsok periny prehodil aj cezo mňa. Blúdil mi rukou v srsti a mňa to uspalo.
Keď som sa ráno zobudila uvedomila som si, že Darien v izbe nie je. Zívla som a vtedy sa otvorili dvere do šatne. Von vyšiel Darien. Mal na sebe tmavomodré rifle a čiernu košeľu s plameňmi. Na ruke a krku mal strieborné retiazky. Dúfala som, že to nie je pravé striebro. Nie že by ma striebro popálilo, ako to býva v Bčkových filmoch. Ale silu mi uberá aj tak. Nemala som striebro rada. Do očí byli drahé značky na jeho oblečení.
,,Dobré ráno,” pozdravil a pohladil ma po hlave. Následne si sadol ku mne na posteľ. Zaskučala som, keď mi začal prehmatávať ranu a nohe. Dal mi dole obväz a ranu mi začal čistiť nejakou dezinfekciou. Niekoľkokrát som nohou bolestivo trhla.
,,Drž chvíľu!” zavelil, ale sám mi nohu zovrel rukou, aby som mu ju nemohla vytrhnúť. Pár krát som ešte zakňučala. Keď mi nohu zase obviazal a pustil oblizla som si ranu cez obväz a vyčítavo som na neho pozrela.
,,No nepozeraj tak. Ja za to nemôžem,” povedal a starý obväz hodil do koša pod písacím stolom.
,,Hneď som späť. Ty tu počkaj!” povedal a odišiel preč z izby.
Vtipné. Ako keby som s tou nohou mohla niekam utiecť.
Darien sa za chvíľu vrátil a v ruke držal misku a papierovú krabicu zo sušienkami. Misku predo mňa položil a mne padol pohľad na kúsky mäsa v nejakej ako keby omáčke. Fuj, čo to je žrádlo pre psov. Pozrela som na Darien, ktorý si kľakol pred posteľ. Ja som vlkodlak, ty trdlo, nie pes toto jesť nebudem. Naštvane som od misky odklonila hlavu.
,,Tak jedz. Je to dobré,” povedal. Jedz to sám. Napadlo ma a znovu som zdvihla nos do vzduchu, akoby mi to smrdelo.
,,Neohrnuj nos a jedz,” povedal znovu Darien a misku ku mne posunul bližšie, zatiaľ čo on si vložil do úst čokoládovú sušienku z krabice.
Položila som ňufák k miske a prevrhla ju na perinu.
,,Čo vyvádzaš!” hneval sa Darien. ,,Tak budeš hladná. Tvoj problém,” povedal podráždene a chcel vstať, keď ja som sa k nemu bleskurýchle naklonila a vyrazila som mu krabicu z ruky. Krabica padla na posteľ a pár sušienok sa rozsypalo okolo.
,,Hej,” vykríkol Darien prekvapene a po krabici sa natiahol, ale ja som ju rýchlo prikryla labkou strčila do krabice papuľu a začala vrčať tak podráždene, až Darien odskočil a pritom ako som vrčala sušienky som vyjedala.
,,Takže mäso nie, ale moje kekse hej?” spýtal sa ruky v bok. Vtedy sa otvorili dvere.
,,Čo to tu vyvádzaš?” vošla dnu hnedovlasá, dlhovlasá upírka so zelenými očami a za ňou vošiel čiernovlasý nakrátko ostrihaný upír.
,,Hrá sa na krotiteľa vlkov,” zasmial sa upír.
,,Stíchni, Sam,” zvrčal Darien. Ja som zdvihla hlavu a dvoch nových upírov som si obzerala. Darien si myslel, že som nepozorná a tak sa mi pokúsil krabicu vziať, ale keď rukou krabicu chytil zahnala som sa po ňom tak zúrivo, že skoro spadol na zem, ako rýchlo ustupoval. Upír menom Sam sa rozosmial a ja som krabicu strčila viac pod seba.
,,Zdá sa, že tie sušienky chce,” skonštatovala upírka.
,,Sušienky hej,” prikývol jej Darien. ,,Ale to mäso rozsypala. Celá posteľ je od toho.”
,,Zdá sa, že nemá rada žrádlo pre psov,” povedal Sam so smiechom.
,,A ja budem musieť prezliecť periny,” odvetil Darien mrzuto a ukázal na mňa prstom. ,,Ale prerátala si sa, drahá moja, rana nerana, keď prezlečiem periny, tak ťa vykúpem. V čistých perinách spať špinavá nebudeš.”
Keď to povedal vycerila som na neho zuby v nemom vrčaní.
,,Ale je krásna,” povedala upírka a podišla ku mne a sadla si na posteľ. Oblizla som si nos a nechala upírku nech ma pohladí.
,,Je, ale Larissa nenechaj sa jej milým výrazom oklamať je to mrška, ako som ja už stihol zistiť,” odvetil Darien.
,,Tak jej nedávaj žrádlo pre psov, ale niečo iné a bude to v pohode, že?” otočila sa na mňa s úsmevom a ja som jej oblizla ruku. ,,Náhodou je milá.”
,,Larissa poď. Chcem sa vrátiť ešte dnes,” povedal Sam.
,,Kam idete?” otočil sa na Sama primračene Darien.
,,Do mesta,” odvetila Larissa a vstala odo mňa.
,,Chceš škvŕňa niečo z mesta?” spýtal sa Sam a postrapatil Darienovi vlasy. Darien Sama okamžite odstrčil a zamračil sa na neho. Ja som zvrčala na Sama.
,,Ale je zúrivá,” zasmial sa Sam. ,,Veď ja ti ho nevezmem,” otočil sa na mňa. ,,Máš ctiteľku,” otočil sa zase späť na Dariena.
,,Už mlč,” prerušila ho Larissa a tlačila Sama von z izby.
,,Kretén,” zvrčal Darien, podišiel ku mne a vzal mi už prázdnu krabicu. Vedela som, že sušienky ma na dlho nezasýtia, ale aspoň, že tak.
Darien po väčšinu dňa vylihoval v izbe a pozeral televízor. Na obed ma čakalo príjemné prekvapenie.
,,Tak dúfam, že týmto nepohrdneš,” povedal a položil predo mňa pečené kurča. Mňam.
Som hladný. Konečne niečo požívateľné.
Ty si tu? Myslela som si, že si sa na mňa urazil, keď som Dariena odmietla zabiť.
Koho?
No Dariena tohto upíra, povedala som duchovnému vlkovi a pozrela som sa na Dariena.
To tvoje domáce zvieratko má aj meno? spýtal sa pohrdlivo on.
Vtipné, odsekla som. Vieš čo, radšej zas zalez nemá chuť ťa počúvať.
,,Nehovor, že ti nechutí ani toto?” spýtal sa zamračene Darien, keď si všimol, že nejem. Ja som sa radšej rýchlo z duchovnej hádky vrátila späť na zem a pustila som sa do kuraciny.
Po tom čo som sa najedla a trochu si oddýchla rozhodla som sa skúšať tú svoju nohu. Postavila som sa na tri nohy poranenú držiac hore, urobila som na posteli krok dopredu pokladajúc na zem aj boľavú nohu, ale jediné, čo som dosiahla, bola bolesť a hneď na to pád na posteľ. Zostávala som po každom pokuse ležať, lebo som si zranenie po každé rozdráždila.
,,Nerob to,” zamračil sa na mňa Darien od písacieho stola. ,,Lebo si ublížiš.” Ale keď som ho ignorovala, len si rezignovane vzdychol a nechal ma nech si robím čo chcem. Znovu som sa postavila už ani neviem pokoľký krát a ako som bola naštvaná, že ma noha nechce udržať poskočila som dopredu a tým som na nohu preniesla celú váhu. Neskutočne nahlas som zaskučala a zostala som pišťať, aj keď som už ležala. Darien bol skokom pri mne.
,,Vidíš čo robíš, ty hlúpa,” povedal Darien naštvane a pomaly, upokojujúco mi hladil ranu cez obväz. Naklonila som hlavu a začala mu oblizovať ruku, ktorou ma hladil.
,,Tvrdohlavé zviera,” povedal nežne a druhou rukou ma začal pomaly hladiť po hlave. ,,Neoblizuj ma. Ja sa umyjem aj sám,” povedal, lebo ja som mu stihla pooblizovať už celú ruku.
Zbytok dňa zostal sedieť pri mne, aby sa uistil, že už sa nebudem dnes pokúšať vstať. Keď padol večer zobral ma na ruky a položil ma do vane. Ukrivdene som na neho pozrela.
,,No nepozeraj tak, nemala si urobiť neporiadok,” povedal a zmizol v izbe, keď sa vrátil mal v rukách obliečky z postele, ktoré napchal do koša na prádlo.
,,Tak postele sú prezlečené teraz ty,” vyhlásil a ja som prosebne zaskučala.
,,Nie, povedal som ti, že ťa dnes umyjem, môžeš si za to aj tak sama,” povedal a zapol vodu. Ja som sa vo vani schúlila ďalej od tečúcej vody. Sprcha by mi bodla a umývala by som sa rada, ale hrozne som sa bála tej rany. Darien mi nedal dolu obväz . Miesto toho si ma pritiahol bližšie a začal ma sprchovať. Keď som zistila, že vďaka hrubej vrstve obväzu ma rana nebolí, lebo sa k nej voda nedostane, sadla som si vo vani a nechala sa umývať. Darien na mňa nalial šampón a poriadne ho rozpenil. Keď som bola od peny skoro biela a Darien sa znovu natiahol po sprchu a šampón zo mňa zmyl.
Vedela som, že ma našampónuje ešte raz, lebo keď ma sprchoval tiekla zo mňa skoro čierna voda.
,,Čo si prosím ťa robila?” spýtal sa a znovu ma našampónoval, ale keď sa tentoraz nakláňal po sprchu, oklepala som sa, ako pes a už som začula výkrik.
,,Destiny!” pozrela som sa na Dariena, on aj kúpeľňa boli od bielej peny. Darien niečo si frflajúc zo mňa penu zmyl. Potom ma vytiahol z vane a posadil ma na uterák vedľa. Sklonil sa ku mne s ďalším uterákom a začal mi sušiť srsť. Zase som sa oklepala.
,,To už ani nekomentujem,” pozrel na mňa naštvane Darien. Miesto odpovedi som sa nahla a olizla mu nos. ,,Hej,” odtiahol sa, ale už so smiechom. Vedela som, že sa na mňa nedokáže hnevať dlho. Ešte mi trochu usušil srsť uterákom a potom ma zase zobral na ruky nesúc ma do izby. Tam ma položil na posteľ a vytiahol sušič. Teplý vzduch bol príjemný a tak som sa pod ním rozvaľovala. Darien sa smial a občas mi zahrabol rukou do srsti. Neskôr sušič odložil sám sa odišiel osprchovať. Keď sa vrátil mal okolo bokou iba uterák. Myslela som si, že odíde vedľa sa obliecť, ako to bolo včera. Ale on si tepláky vytiahol spod vankúša a uterák zhodil. Toto dokazovalo fakt, že ani len netuší, že nie som zviera. Napadlo my, že by bolo príjemné sa pozrieť, ale diskrétne som odvrátila zrak a Darienovi pohľad venovala, až keď už ležal v posteli. Ľahol si hneď vedľa mňa a presne ako včera, tak aj dnes mi blúdil rukou v srsti, kým som nezaspala.
