Medzi súmrakom a úsvitom

Chýlilo sa k noci, keď husté mračná a silnejúci vietor primali Michala a Ester zrýchliť krok. Dedina bola vzdialená ešte hodný kus cesty a v pätách im bola búrka. Potemnenú oblohu pretínali blesky nasledované mohutným burácaním hromu, ktorého sa Ester zakaždým ľakla. Michal ju však držal pevne za ruku. V jeho dlani cítila bezpečie. Vietor, čoraz silnejšie, opieral sa do chrbtov mladých ľudí, akoby ich chcel vziať na svoje krídla a uchrániť ich pred dažďom. V skutočnosti však tlačil pred sebou mračná, ktoré Michala a Ester postupne dostihli a napokon predbehli. Na zem, po ktorej zaľúbenci bežali, začali dopadať prvé kvapky dažďa. Najprv len jemne, zľahka a nariedko. Postupne sa však kvapky stávali čoraz ťažšie a násobili svoj počet. O chvíľu boli obaja celkom premočení. Read the rest of this entry »

Kroky nocou

Venované Kike, múdrej ako noc, krásnej ako ulica, prekypujúca nevinnosťou…

Kroky nocou. Ticho, tma. Je to tu prekrásne. Prechádzam sa po inak plných uliciach nočného mesta. Lampy svietia, odrážajú sa v oknách a mlákach, po ktorých čaptajú moje staré topánky. Hlavou sa mi začínajú víriť myšlienky. Ako prvé ma napadne otázka: Kam vlastne idem? Prečo som vôbec vyšiel z domu o takomto čase? Neviem odpovede na tieto otázky, no hneď ako sa mi vynoria z mysli, tak sa v nej aj stratia z odpoveďou: však to je vlastne úplne jedno… Read the rest of this entry »

Safe Cage

Bežal ako o život. A zrejme naozaj o život. Ale bol ešte príliš mladý aby ho chytili a zomrel. Zahol za roh ulice. Tesne za ním preletela guľka. Náhlil sa slepou uličkou priamo ku kontajneru. V behu po ňom buchol rukou dosť silne, aby to bolo počuť a zavrel ho. Dobehol ku neďalekému bezdomovcovi, sadol si k nemu, dal si dole čiapku, zobliekol si bundu a prikryl sa ňou spredu. Dal si kolená k brade a tvár sklonil dole, aby vyzeral tak isto alebo aspoň podobne ako ten bezdomovec a oprel sa oňho. Read the rest of this entry »

Denní dlaci – Denný dlak Julieanne

Preberiem sa na vlastné odgrgnutie a následný smrad. Nekvalitné víno, borovička, hostinského podpultová pálenka a pivo na smäd. A opäť raz si skoro všetko pamätám. Jediné čo mi nesedí je mäkkosť mojej postele. Viem že som líhala s tým kočišom od Fritvoldu do komory v krčme a nie u seba. Pracne si podopriem hlavu aby mi kyselina netiekla do hrdla. Read the rest of this entry »

Denní dlaci – Mŕtva novicka

Prižmúr tie oči . Prižmúr tie oči! Slová Bezmennej sa jej striedali s extrémne hlasnými udermi srdca. Bolo ho počuť cez pár uličiek až k Starému mostu. A ona to vedela. Noc, spln, mráz. Obväzovala si chaoticky krk s najvýraznejšími tepnami na tele a kovové srdce opätovne sťahovala okolo hrudnika, aby sa tep odrážal nazad do tela. Nič to však nepomôže..teraz. Už je príliš neskoro na núdzové opatrenia, ked cíti že sa stala korisťou. Mladá sedemnástka, Novicka Rádu Bezmenných sa stala korisťou a nie lovcom. Read the rest of this entry »

Vyvolená…

Jemne sa dotkla svojej pokožky a pousmiala sa. Pod jej prstami rástla husia koža a chĺpky vstávali dupkom. Bruškami prstov jemne poklepkávala po svojom predlaktí. Sústreďovala sa na vlastné pocity. Na hranicu medzi jej prstami a rukou. Prsty na chvíľu oddialila a pozorovala ako jej vlastná ruka baží po dotyku. Privrela unavené viečka a vytvorila si pred očami čistú tmu. Tma je najlepší spôsob harmónie. Tma pohltí všetky rušiace prvky spôsobujúce ruch a chaos. Tma pohlcuje farby a pocity. Tma vytvára chladné ticho. Tma kontrastuje s bielymi stenami na okolo. Tma dodáva bezpečie. Ale len vtom prípade, ak nemáte z tmy strach. Tma môže byť zdroj energie a úkryt. Udržať zatvorené viečka a vyhnať okolitý svet. Jedine takto môže prežiť. Alebo časom umrieť. V tomto kľude a tichu sa dá nájsť odpoveď na smrť a život. Ak ste v tejto harmónii dlhší čas. Pochopíte a môžete odísť… Read the rest of this entry »

Umri !

-Umri, umri, umri!!! Umri, umri, umri!!! Umri, umri, umri!!!-
V bežných domácnostiach majú budenie na starosti budíky, či zastaralé kohúty. Ale u nás musí budiť moriak! Z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé; uštval k smrti nášho kohúta. Po druhé; je babičkin miláčik.
-Udri, udri, udri!!! Udri, udri, udri!!!- Read the rest of this entry »

Hra

Oheň horel jasným plameňom, olizoval drevo, pohlcoval, rozkladal, bral mu život. Dlhé tiene odskakovali s pred ich jasu. Steny krbu boli sýto čierne, čierne ako obsidián, noc, ako prázdne miesto medzi hviezdami. Krbová rímsa bola z mramoru, bieleho, tvrdého, nepoddajného, vytvarovaného do podoby divej ruže ovíjajúcej sa okolo kameňa. Ostne lemovali stonky, miestami prerušené pukom nevykvitnutej ruže. Tŕne ostré, obranne, ako britva, chránili stonku, nie však kvet. Ruža si chráni najdôležitejšie, život, stonka bez kvetu prežije, po čase vykvitne nový, ale kvet bez stonky zanikne. Read the rest of this entry »

Tags: