Poviedka o nevere – Ako človek môže prísť o všetko
Posted by Adel | Filed under Adel, Fantasy
Stojí opretá o stenu. Vo vzduchu ťažká atmosféra, v hlave prázdno, hluché uši, stojací rozum a slepé oči zapríčinili toto všetko. Hlúposť! Niektoré veci sa jednoducho stanú aj keď ich nikto nevolá. Po celom tele má zimomriavky, trasú sa jej kolená aj ruky. Musí si zapáliť, to jej pomôže. Šťuknutie zapaľovača, šuchot horiaceho tabaku, hlboký nádych, výdych. “Mala by si to dať do poriadku, než niekto príde.” ozýva sa jej v hlave. Oplatí sa však teraz niečo zachraňovať? Teraz keď je úplný koniec? Read the rest of this entry »
Kúzlo prvej lásky je v tom, že nevieme, že raz skončí
Posted by Adel | Filed under Adel, Fantasy
Išli po nočnej ulici plnej ľudí a zvukov. Z každej kaviarne sa ozýval smiech a hluk, hudba, žiarili svetlá pouličných lámp, no ona to v podstate nevnímala. Bolo niečo málo po dvanástej, keď sa rozhodli, že pre dnešok stačilo. Ako každý piatok sa boli s priateľmi trocha zabaviť. Počas uplynulých mesiacov sa z nich stala celkom dobrá partia. Niektorí sa poznajú dlhšie a vždy niekto nový príde, ale všetci sú k sebe milí a to vytvára tú nezabudnuteľnú atmosféru týchto piatkových výletov. Read the rest of this entry »
Mám s ňou totiž iné plány
Posted by Adel | Filed under Adel, Fantasy, Horor
“Niekedy mám pocit, že som na svete úplne sama, nie je tu nikto, kto by so mnou strácal čas. Nikto kto by sa ma snažil rozveseliť, keď som smutná. Nikto, kto by ma vypočul keď ma niečo trápi. Nikto, kto by mi pomohol keď mám problém.Nikto, kto by sa ma pokúsil hľadať…” Read the rest of this entry »
Ľudská ľahostajnosť
Posted by Adel | Filed under Adel, Fantasy, Horor
Pomalé vrznutie kľučky a tichučké drobné kroky naznačovali, že je ráno a jej malá sestrička ju prišla zobudiť. Dnes už vstávala s lepším pocitom, pevne odhodlaná vrátiť sa do parku a pokračovať vo svojom pláne. Po zážitku s chlapcom z predošlého dňa bola plná očakávania. Vystískala svoju sestru a spolu zišli dolu do kuchyne. Usmiala sa na mamu a spýtala sa, či je niečo pripravené na raňajky. Na maminej tvári videla najprv prekvapenie a potom obrovskú úľavu. Nachystala jedlo na stôl a radostne pozorovala ako jej dcéra zase pekne papá. Nebolo toho priveľa, pretože dlho nič nejedla, no aj to stačilo na rozveselenie obidvoch rodičov. Read the rest of this entry »
Takto teda chutí…?
Posted by Adel | Filed under Adel, Fantasy, Horor
Do očí mi páli horúce Slnko. Mám ich celé zaliate slzami, no som šťastná. Mala by som plakať, no chce sa mi smiať. Cítim vôňu, akú som nikdy necítila. Je to niečo tak krásne, že sa to nedá ani popísať. Je to podobné ako vôňa čerstvo upečeného chleba, ako čistá posteľ po dlhej a únavnej noci, ako keď cítite prvý ročný sneh…všetky tieto vône mi to pripomína no neviem, ktorú najviac. Som taká pokojná. Tento pocit som ešte nikdy nezažila. Viem, že by som sa mala báť, no cítim, ža sa mi nemá čo stať. Zatváram oči lebo Slnko je príliš silné. Read the rest of this entry »
Prekazené prekvapenie
Posted by Adel | Filed under Adel, Fantasy
Chvíľu stála pred dverami a hľadela na ne, akoby boli cuzdie. Strčila kľúč do dierky, potočila ním, otvorila dvere a po troch dlhých mesiacoch zacítila tú tipyckú vôňu, na ktorú skoro zabudla. Vošla dnu, položila tašky a asi päť minút len tak stála a premýšľala, aký je to príjemný pocit, keď sa človek má kam vrátiť. Keď cíti, že je niekde, kam patrí. Izrael jej dal mnoho nových skúseností, priateľov a hlavne jej otvoril príležitosti, ktorých sa v budúcnosti určite chytí. No aj tak to bolo veľmi dlhé a náročné. Ak však chce robiť tútu pracu, po ktorej od malička túžila, musí si zvyknúť na také podmienky, aké boli tam. Už ako malé dieťa mala chuť pomáhať iným, takže keď sa rozhodovala, čo chce študovať a čo chce v neskoršom živote robiť, sociálna práca bola jej jednoznačnou voľbou. Read the rest of this entry »
Ako si po mňa prišla
Posted by Johanka | Filed under Fantasy, Horor, Johanka
„Nikdy si nebol dieťa, milované Bohom.“ Tak touto vetou sa začal môj posledný rozhovor zo smrťou.
Stalo sa to, keď môj život už nenapĺňala ani štipka sebaúcty a sebavedomie a dôstojnosť Â išli úplne mimo mňa. Skrátka môj život strácal všetok zmysel, aj keď si myslím, že hlbší zmysel nemal nikdy. Read the rest of this entry »
Navždy vlkom 2. časť
Posted by Simca | Filed under Fantasy, Horor, Simca
Keď som sa zobudila prvé, čo som zistila bolo, že ležím na niečom mäkkom. Bolo to príliš mäkké na trávu, mech, či lesnú hlinu. Pomaly som otvorila oči. Svojho duchovného vlka som nevidela, takže som vedela, že sa schoval do mňa. Pohla som sa a hneď aj zaskučala, lebo mi do nohy vystrelila ostrá bolesť. Pozrela som si na nohu a uvedomila si, že je obviazaná. Ležala som na posteli to som teraz už vedela. Obzrela som sa po izbe. Oproti posteli stál písací stôl na ktorom bol televízor. Read the rest of this entry »
Navždy vlkom
Posted by Simca | Filed under Fantasy, Horor, Simca
,,To snáď nie je možné. To sa môže stať len mne,“ vrčala som podráždene.
,,Začínaš sa ľutovať,“ ozval sa pobavene môj vnútorný vlk.
,,Pýtala som sa niečo?“ zvrčala som. Šla som naštvane vo svojej vlčej podobe po lese.
,,Keby si dávala pozor nič by sa nestalo,“ poúčal ma môj duchovný vlk.
,,Sklapni! No bože, tak som raz nedala pozor, kto mal vedieť, že akurát vtedy na mňa tá krava vyšle kliatbu,“ odsekla som.
,,Ale keby si dávala pozor…“ Read the rest of this entry »
Rozprávka – 1.diel: Džingo
Posted by Niehrdina | Filed under Fantasy, Niehrdina
Na tábor Čiernokapucníkov sa znášal súmrak. Čoskoro bude tma. Džingo i jeho spolubojovníci si dobre uvedomovali ako veľmi budú túto výhodu potrebovať. Táborníkov bolo dohromady 16. Džingo mal len o šesť „ľudí“ viac…teda, pokiaľ je možné nazvať „ľuďmi“ bytosti, čo im do jedenapol metra výšky chýba obvykle aspoň desať centimetrov! Džingo, a aj jeho spoločníci boli totiž t r p a s l í c i. Čo každému z nich chýbalo do výšky, však bohato v boji vyvážila hmotnosť, ktorá sa pohybovala u jedinca okolo osemdesiatich kilogramov (vrátane žien)! Tiež obvod bicepsov nejedného trpaslíka presahoval 50 centimetrov. Pretože fúzy pod nosom a na brade rástli mužom i ženám a postavami sa na seba priam neuveriteľne podobali, len ťažko by nezasvätený pozorovateľ dokázal rozlíšiť jedných od druhých… Read the rest of this entry »
