Poviedka o nevere – Ako človek môže prísť o všetko
Posted by Adel | Filed under Adel, Fantasy
Stojí opretá o stenu. Vo vzduchu ťažká atmosféra, v hlave prázdno, hluché uši, stojací rozum a slepé oči zapríčinili toto všetko. Hlúposť! Niektoré veci sa jednoducho stanú aj keď ich nikto nevolá. Po celom tele má zimomriavky, trasú sa jej kolená aj ruky. Musí si zapáliť, to jej pomôže. Šťuknutie zapaľovača, šuchot horiaceho tabaku, hlboký nádych, výdych. “Mala by si to dať do poriadku, než niekto príde.” ozýva sa jej v hlave. Oplatí sa však teraz niečo zachraňovať? Teraz keď je úplný koniec?
Vždy, keď sa naňho pozrie, vidí tie šťastné chvíle, ktoré spolu zažili. Prvé rande na púti, kde jej vystrelil ružu a pri západe Slnka potom po sebe hádzali popcorn v amfiteátre. Jeho šťastný výraz, keď si niesol veci do jej bytu. Jeho charizmatické vystupovanie na prvej spoločnej večeri s rodičmi. Všetky tie maličkosti sa jej vynárajú pred oči aj keď sa tomu bráni. Ten pocit, keď v spánku cítila, že ju hladí po vlasoch. Jeho provokatívny pohľad pri hádkach, ktorý ju tak rozčuľoval a ktorý už nikdy neuvidí…
Muselo to takto dopadnúť? Teraz sa pozerá na jeho zakrvavené telo ležiace vedľa nej. Cigareta dohorela a ona sa začína prebúdzať z tranzu. Rozmýšľa, čo bude teraz robiť. Zavolať záchranku sa už určite neoplatí a aj keby..Na políciu volať nebude, nenechá si tými dvomi zničiť celý život. Otáča sa, otvára dvere, odchádza. Nasadá do prvého taxíku a počuje vlastný hlas hovoriť: “Choďte. To je jedno kam. Hlavne niekam kde ma nikto nepozná. Jednoducho choďte čo najďalej. Ja vám poviem, keď budeme na mieste.”
Pohupujúce sa auto a pomalá hudba ju uspávajú. Stále dookola si premieta udalosti posledných dní, posledných mesiacov. Začalo sa to, keď sa vrátil z lyžovačky. Čakala na neho na letisku celá naradostená a keď prišiel, spoznala, že sa niečo stalo. Choval sa ako vždy, no tá iskra z jeho očí zmizla. Na takéto zmeny ona mala nos. Čakala však potichu v utrpení a dúfala, že sa s ňou podelí o svoje problémy. Doteraz to tak vždy robil. Keď sa však už niekoľko týždňov vyhýbal jej priamemu pohľadu a otázkam, pochopila, že niečo nie je v poriadku. Dni prechádzali a ona cítila, že sa jej stále viac vzďaľuje. Podvedome možno tušila, o čo ide, no nechcela na to ani pomyslieť. Mali dokonalý vzťah, to by neurobil. Nie on. Nie jej.
V tú osudnú nedeľu sedela na pohovke a čítala novú, veľmi zaujímavú, knihu. Zazvonil telefón a zo slúchadla sa ozval rozrušený hlas jej priateľky: “Ahoj. Práve som videla Michaela a…” chvíľu bola ticho, no aj tak bolo počuť váhanie a obavy. Nijako na ňu nenaliehala, čakal až si to rozmyslí. Ona totiž na ľudí nikdy netlačila. Nakoniec Ashley pokračovala: “Vieš možno to nič neznamenalo. Možno to bola len kamarátka, alebo…Má nejakú sestru? Sesternicu?” Teraz už nebolo o čom pochybovať. Nemohla ďalej klamať samú seba. Ako to mohol urobiť? Musela jednoducho ísť zistiť, čo sa to deje. S kým je? A čo robí? Nikdy nebola žiarlivá a slová aj činy veľmi pozorne zvažovala. Teraz však konala impulzívne. Spýtala sa Ashley, kde ich videla a bez slova zložila slúchadlo. Na biele šaty si dala len dlhý kabát, obula si čižmy a vyutekala z domu. Pri mieste, kde ich Ashley videla bol len jediný hotel. Musia byť tam.
Teraz si vôbec nemôže spomenúť ako dlho jej cesta trvala, ani na čo pri tom myslela. Prvý jasný okamih, ktorý si dokáže vybaviť je ten pohľad na jej milovaného v náručí inej. Tento pohľad ju bude určite strašiť do konca života. Možno viac ako pohľad na ich bezvládne telá v kaluži krvi. Michael bol policajt. Mala šťastie, že si svoju zbraň odložil tak nedbalo. Od vrátneho zistila, v ktorej izbe boli a v duchu ďakovala svojim presvedčovacím schopnostiam. Vtrhla tam, schmatla zbraň a konala. Bez slova, bez otázky, bez vysvetľovania a zbytočných sĺz. Hneď ako ju videl vo dverách, vedel, čo bude nasledovať. Prečítala to z jeho pohľadu.
Teraz sedí v taxíku v bielych šatách batikovaných červenými škvrnami a s pohľadom upretým do prázdna si zapaľuje ďalšiu cigaretu. Myšlienky jej v hlave víria, no aj tak na nič nemyslí. Nedokáže sa sústrediť, zamerať sa na jednu z nich. Nedokáže sama sebe odpustiť, čo spáchala. No nedokáže si ani predstaviť, čo iné by mohla spraviť. Vždy bola dobrý človek, mala perfektný život, ktorý sa teraz v priebehu niekoľkých minút otočil o stoosemdesiat stupňov a už nikdy sa nevráti späť. Nebolo jej Michaela ľúto. Doplatil na to, čo urobil. Možno by mala teraz zabiť samú seba. Alebo by možno mala napísať knihu, aby sa každý poriadne rozmyslel pred tým, ako zničí niečo tak krásne ako bola láska…
