Takto teda chutí…?
Posted by Adel | Filed under Adel, Fantasy, Horor
Do očí mi páli horúce Slnko. Mám ich celé zaliate slzami, no som šťastná. Mala by som plakať, no chce sa mi smiať. Cítim vôňu, akú som nikdy necítila. Je to niečo tak krásne, že sa to nedá ani popísať. Je to podobné ako vôňa čerstvo upečeného chleba, ako čistá posteľ po dlhej a únavnej noci, ako keď cítite prvý ročný sneh…všetky tieto vône mi to pripomína no neviem, ktorú najviac. Som taká pokojná. Tento pocit som ešte nikdy nezažila. Viem, že by som sa mala báť, no cítim, ža sa mi nemá čo stať. Zatváram oči lebo Slnko je príliš silné. Read the rest of this entry »
Prekazené prekvapenie
Posted by Adel | Filed under Adel, Fantasy
Chvíľu stála pred dverami a hľadela na ne, akoby boli cuzdie. Strčila kľúč do dierky, potočila ním, otvorila dvere a po troch dlhých mesiacoch zacítila tú tipyckú vôňu, na ktorú skoro zabudla. Vošla dnu, položila tašky a asi päť minút len tak stála a premýšľala, aký je to príjemný pocit, keď sa človek má kam vrátiť. Keď cíti, že je niekde, kam patrí. Izrael jej dal mnoho nových skúseností, priateľov a hlavne jej otvoril príležitosti, ktorých sa v budúcnosti určite chytí. No aj tak to bolo veľmi dlhé a náročné. Ak však chce robiť tútu pracu, po ktorej od malička túžila, musí si zvyknúť na také podmienky, aké boli tam. Už ako malé dieťa mala chuť pomáhať iným, takže keď sa rozhodovala, čo chce študovať a čo chce v neskoršom živote robiť, sociálna práca bola jej jednoznačnou voľbou. Read the rest of this entry »
Ako si po mňa prišla
Posted by Johanka | Filed under Fantasy, Horor, Johanka
„Nikdy si nebol dieťa, milované Bohom.“ Tak touto vetou sa začal môj posledný rozhovor zo smrťou.
Stalo sa to, keď môj život už nenapĺňala ani štipka sebaúcty a sebavedomie a dôstojnosť Â išli úplne mimo mňa. Skrátka môj život strácal všetok zmysel, aj keď si myslím, že hlbší zmysel nemal nikdy. Read the rest of this entry »
Navždy vlkom 2. časť
Posted by Simca | Filed under Fantasy, Horor, Simca
Keď som sa zobudila prvé, čo som zistila bolo, že ležím na niečom mäkkom. Bolo to príliš mäkké na trávu, mech, či lesnú hlinu. Pomaly som otvorila oči. Svojho duchovného vlka som nevidela, takže som vedela, že sa schoval do mňa. Pohla som sa a hneď aj zaskučala, lebo mi do nohy vystrelila ostrá bolesť. Pozrela som si na nohu a uvedomila si, že je obviazaná. Ležala som na posteli to som teraz už vedela. Obzrela som sa po izbe. Oproti posteli stál písací stôl na ktorom bol televízor. Read the rest of this entry »
Navždy vlkom
Posted by Simca | Filed under Fantasy, Horor, Simca
,,To snáď nie je možné. To sa môže stať len mne,“ vrčala som podráždene.
,,Začínaš sa ľutovať,“ ozval sa pobavene môj vnútorný vlk.
,,Pýtala som sa niečo?“ zvrčala som. Šla som naštvane vo svojej vlčej podobe po lese.
,,Keby si dávala pozor nič by sa nestalo,“ poúčal ma môj duchovný vlk.
,,Sklapni! No bože, tak som raz nedala pozor, kto mal vedieť, že akurát vtedy na mňa tá krava vyšle kliatbu,“ odsekla som.
,,Ale keby si dávala pozor…“ Read the rest of this entry »
Rozprávka – 1.diel: Džingo
Posted by Niehrdina | Filed under Fantasy, Niehrdina
Na tábor Čiernokapucníkov sa znášal súmrak. Čoskoro bude tma. Džingo i jeho spolubojovníci si dobre uvedomovali ako veľmi budú túto výhodu potrebovať. Táborníkov bolo dohromady 16. Džingo mal len o šesť „ľudí“ viac…teda, pokiaľ je možné nazvať „ľuďmi“ bytosti, čo im do jedenapol metra výšky chýba obvykle aspoň desať centimetrov! Džingo, a aj jeho spoločníci boli totiž t r p a s l í c i. Čo každému z nich chýbalo do výšky, však bohato v boji vyvážila hmotnosť, ktorá sa pohybovala u jedinca okolo osemdesiatich kilogramov (vrátane žien)! Tiež obvod bicepsov nejedného trpaslíka presahoval 50 centimetrov. Pretože fúzy pod nosom a na brade rástli mužom i ženám a postavami sa na seba priam neuveriteľne podobali, len ťažko by nezasvätený pozorovateľ dokázal rozlíšiť jedných od druhých… Read the rest of this entry »
Srdce ducha – časť II
Posted by Oskar | Filed under Fantasy, Oskar
Nechápavo som na ňu hľadel. Chcel som vstať, ale nešlo to. Vlak bol obrátený nabok. Cez náš vagón prechádzal starý elektrický stožiar. Všimol som si, že drôty mi siahali až k nohám. Zaskočilo ma to, čakal som nejakú bolesť, nejaký šok. Snažil som sa nohy pritiahnuť, no nemohol som sa pohnúť. Zľakol som sa. Z drôtov ešte šľahali iskri. V pozadí niečo syčalo. Hukot praskajúceho dreva v plameňoch. Všade tmavý dym. Read the rest of this entry »
Srdce ducha
Posted by Oskar | Filed under Fantasy, Oskar
1.Kapitola. Vykoľajený vlak
Šiel som domov zo školy. Sedel som vo vlaku a opieral som sa lakťom o podperu pod oknom. Prstami som si búchal o líce a nahlas som zívol. Len tak som sledoval les, ktorý sa hompáľal vo vetre. Vysoké jedle, ktoré som sledoval každý deň, sa udierali o seba a vlnili v priestore. Vlak sa hlučne pohyboval a nárazy o koľaje som cítil až niekde hlboko v hlave. Vo vagóne nebolo veľa ľudí. Jedna stará pani sediaca za mnou, dvaja vysoký muži pri dverách a celkom pekné dievča vedľa môjho sedadla. Snažil som sa rozmýšľať. Už ani neviem o čom. Read the rest of this entry »
Lajla
Posted by Karla | Filed under Fantasy, Karla
Vravia, že v ten deň, keď uzrieš tento svet, niekto alebo niečo ti prihrá tvoj osud. Ja som tomu vežmi chcela veriť. Potom by všetko dávalo zmysel a to býval môj večný problém. Neschopnosť nájsť zmysel vo veciach, ktoré pre iných zmysluplné boli.
To som až taká iná? Read the rest of this entry »
Zabíjal som upírov
Posted by Karla | Filed under Fantasy, Horor, Karla
Babie leto prepadlo tento deň celkom nečakane. Deň predtým sa nedalo vonku fajčiť, lebo dym vychádzajúci z cigarety sa okamžite menil na srieň. A dnes sa dievčatá vlnia v kratučkých letných šatočkách, ktoré vzbudzujú príjemné spomienky na leto. On leto neznášal, slnko mu na koži vytváralo škaredé fžaky. Nie, že by ho boleli, ale bol typ chalana, ktorý o seba dbal a niečo takéto mu jednoducho vadilo. Keď ostatní nosili vypasované tielka a ukazovali svaly, on mal na sebe dlhý čierny kabát. Ale zvykol si, na teplo, na zvláštne pohžady, na to, že on bol iný. Read the rest of this entry »
