Paholci
Posted by Spisos | Filed under Sci-fi, Spisoš
Juraj Srnka, bohatý ale lakomý gazda, kričal na paholkov pracujúcich na jeho statku: „Krucinál ale vám tá robota ide pomaly. Ja sám by som to stihol rýchlejšie do šľaka!“ Paholci, ktorých takto gazda poháňal ako bol rok dlhý iba mlčali, zvyknutý na gazdove brýzganie. Jeden z paholkov toho však začal mať plné zuby: „Keď by ste to mali rýchlejšie gazda, tak si to aj spravte. Ja si môžem ísť aj inam robotu hľadať!“ A veruže aj pustil kosu a poberal sa preč. „Ej ale postoj bisťu! „ skríkol gazda. „A kdeže chceš nájsť teraz robotu, tristo hrmených?“ „Kde nájdem, tam nájdem. Ale určite tam nebudem mať nabrýzgané za každú vec, ktorú spravím.“ A bez obzerania sa pobral preč. Ostatní paholci, vedení spoločným záujmom, tiež pustili kosy na zem a pobrali sa preč. Darmo na nich gazda volal, darmo ich prosil, darmo sa vyhrážal. Nevrátili sa. Nuž čo mal gazda robiť? Zohol sa po kosu a ťarbavo začal kosiť sám.
Juraj Srnka, ktorého robustná postava mala ďaleko od jeho mena, sa už tretí krát spustil na zem aby si oddýchol. „Ej, bisťu, tá kosa akosi oťažela za tie roky.“ hundral gazda. Zapozeral sa na oblohu a pozoroval ako si pokojne lietajú oblaky. „Bisťu, ale vám je sveta žiť. Plávate si po oblohe kam vás vietor zaveje, sem tam spŕchnete a ľudia pod vami aby robili.“ V tom si však všimol čosi, čo zaručene nebol oblak. Bolo to veľké, lesklé a okrúhle. „Tristo hrmených a toto je čo?!“ Lesklý predmet pomaly zosadol na zem. Zrazu sa na jeho povrchu objavila diera a ňou vyliezli dve stvorenia ktoré mali hodne ďaleko od človeka.
Gazda, človek inak nebojácni, sa zľakol div dušu nevypustil. Tvory s veľkými hlavami a veľkými očami podišli na tenkých nohách k nemu a skúmavo sa naň pozerali. Gazda pevnejšie chytil kosu do rúk. Keď tvory namierili na neho akýsi predmet, nebolo mu veru všetko jedno. Zrazu ho zalial akýsi lúč svetla. Tvory prehovorili: „Pozemšťan. Sme bytosti z planéty“ nasledoval akýsi neartikulovaný zvuk „ a sme na výskumnej ceste naprieč galaxiou. Zbierame živé vzorky pre náš výskum. Ak by si chcel ísť s nami, radi ti všetko cestou vysvetlíme.“
Gazda vôbec nechápal čo tie bytosti hovorili no v tom sa mu v očiach zablyslo lakomstvo a pochopil súvislosti. Povedal teda: „Oj vďačne by som ja s vami išiel, len keby som mal letnú robotu dokončenú. Nemôžem nechať obilie napol skosené.“ Bytosti sa na seba pozreli. Jedna prehovorila: „Ak ti pomôžeme, pôjdeš s nami?“ Gazda prikývol. Jeden z tvorov nastúpil do tej lesklej veci a tá sa vzniesla. Z veci vytryskol lúč jasného svetla a pohyboval sa v kruhoch smerom od stredu poľa až po jeho okraj. Netrvalo to ani minútu a všetko obilie bolo skosené. Gazda nechápal ako je to možné no pomyslel si: ‚Bisťu, to by boli paholci.‘ A keďže jeho lakomosť nepoznala hraníc, nie veľmi ho znervózňovalo že bytosti s ktorými sa rozpráva nie sú ľudia.
„Pôjdeš teraz s nami?“ opýtala sa jedna z bytostí. „Akože môžem ísť s vami keď nie je obilie vymlátené, žito preosiate a pomleté? A ani o dobytok sa mi nemá kto postarať.“ Bytosti bez slova chytili do rúk akési predmety a gazda sa ani nenazdal a už pred ním stálo žito na kope preosiate. To však nebol koniec. Jedna z bytostí opäť vstúpila do tej lesklej veci, priletela nad obilie a to zrazu zmizlo. Potom preletela nad sýpku a v nej sa zrazu objavili vrecia plné múky. Bača sa nestačil čudovať keď bytosti navyše zaopatrili statok v priebehu niekoľkých chvíľ. „Bisťu dade! To sú čary!“ vykríkol gazda od samej radosti.
Bytosť sa ho opäť spýtala. „Pôjdeš teraz s nami?“ Gazda porozmýšľal a povedal: „Dobre, pôjdem ale mám podmienku. Každý rok sa sem vrátite a znova toto všetko porobíte čo aj teraz. A mňa sem neskôr vrátite tiež.“ Bytosti prikývli a o chvíľu už s nimi gazda kráčal k tej lesklej veci. ‚Bol to veru dobrý obchod.‘ pomyslel si gazda. O niekoľko hodín, keď jeho mozog ležal vo výživnom roztoku na kozmickej výskumnej lodi, si to už nemyslel. Keď sa bytosti o niekoľko rokov vrátili aby opäť porobili všetku letnú robotu, našli gazdovstvo zničené. V domnení že aj naďalej musia splniť povinnosť voči gazdovi, doteraz chodia po farmách a kosia do polí kruhy, ale iba také veľké, aké bolo gazdovo pole.
Bytosti však gazdovi splnili aj druhý sľub. Vrátili ho neskôr naspäť na Zem. Gazda im však nepovedal v akom stave ho majú vrátiť naspäť takže keď o niekoľko rokov prišiel gazdov bývalí paholok, teraz už gazda na druhom konci dediny, poobzerať sa po bývalom gazdovi, našiel kusy jeho tela úhľadne zabalené v čiernom, vreci, ktoré bolo položené presne na tom istom mieste odkiaľ gazda odišiel. „Ej bisťu. Ktože toto mohol urobiť?“ pomyslel si bývalí gazdov paholok, keď išiel smrť nahlásiť richtárovi. Ako tak rozmýšľal, ani si nevšimol lesklý okrúhly predmet, ktorý sa vynoril spoza oblakov a s obrovskou rýchlosťou vystúpil do nebies.
Marek Čabák
6.apríl 2008
