Pavúk
Posted by Spisos | Filed under Sci-fi, Spisoš
Denník druhého výskumníka. Zápis prvý.
Veľmi som sa potešil keď som sa dozvedel, že som bol vybraní do tejto posádky. O dva dni odlietame z obežnej dráhy smerom k sektoru deväť. Je veľmi ťažké dostať sa na výskumnú cestu do takej dôležitej oblasti ako je sektor deväť. Mne sa to však podarilo. Bol som jedným z najlepších študentov na našej univerzite a napísal som niekoľko myslím že veľmi dobrých prác o biologických procesoch v telách živočíchov a o zaradení živočíchov do tried. V podstate som bol jedným z najlepších uchádzačov o toto miesto a tak by som sa nemal diviť nad tým, že som tu. Napriek tomu som sa veľmi potešil keď som sa dozvedel že budem súčasťou expedície.
Denník druhého výskumníka. Zápis druhý.
Konečne sme sa pohli. Naša loď opustila obežnú dráhu domovskej planéty. Teraz letíme vesmírom smerom k sektoru deväť. Keď prvý výskumník videl aký som natešení ihneď ma schladil: „Let potrvá ešte niekoľko dní tak sa šetri.“ Mal pravdu ale ja som si myslel svoje. Isteže let potrvá niekoľko dní ale vždy je to lepšie ako pred vyvinutím hyperpohonu. Bez neho by nám let trval niekoľko desaťročí. Každopádne mám aspoň čas pripraviť sa na moju úlohu. Keďže som palubný biológ, musím sa pripraviť na akékoľvek stvorenia, ktoré sa môžu v sektore deväť nachádzať.
Denník druhého výskumníka. Zápis tretí.
Dostali sme sa na obežnú dráhu neznámej planéty. „Tak páni, toto je cieľová planéta. Všetky dôležité merania sme už previedli, teraz sa pripravte na zostup.“ To boli slová kapitána dnes ráno. Teraz sedím v malom pristávacom module spolu s prvým výskumníkom a dvoma vojakmi a premýšľam. Podmienky na planéte sú úplne rovnaké ako u nás. Je možné že bude taká odlišná od našej planéty? Možno nie a možno áno. To sa teraz hodláme zistiť. Hoci už sem pred nami prišli mnohé výpravy, nikdy sa nikto nevrátil a my sa teraz snažíme zistiť, čo je príčinou. Možno že sa nevrátim ani ja, ale ten risk stojí za to.
Denník druhého výskumníka. Zápis štvrtý.
Planéta je skutočne podobná tej našej. Zostúpili sme v akomsi lese. Všade boli vysoké stromy, kroviny a vzduch bol vlhký. Okamžite sme začali stavať dočasný úkryt. Keďže sme boli štyria, boli sme hotoví veľmi skoro. Potom sme sa vydali na prieskum no naše merania potvrdili iba to čo už sme vedeli z meraní na obežnej dráhe. Večer prvý výskumník zapol vysielačku a oboznámil kapitána s výsledkami meraní. Teraz píšem tento zápis a chystám sa spať. „Vypni už to svetlo, zajtra vstávame skoro.“ práve teraz naštvane prehodil prvý výskumník. Zhasínam svetlo a idem spať.
Denník druhého výskumníka. Zápis piaty.
Našli sme prvé živočíchy. Sú dosť podobné nám ale nie sú inteligentné. Nechcem sem písať o nich podrobnosti, na to slúžia naše vedecké záznamy nie tento denník. Keď sme večer oznámili kapitánovi nové skutočnosti, zdalo sa mi že bol veľmi spokojný. Začínam mať problémy so spánkom. Celá táto planéta je veľmi hlučná na moje jemné sluchové aparáty. Pozorujem že rovnaký problém trápi aj ostatných mojich kolegov.
Denník druhého výskumníka. Zápis šiesty.
Stalo sa čosi hrozné. Uprostred noci nás zobudilo pípanie vysielačky. Kapitán vysielal núdzové volanie. Loď sa dostala do problémov keď narazila na akýsi obrovský objekt z kovu. Kapitán prikázal okamžite opustiť loď a po tomto príkaze vysielačka zmĺka. Podľa všetkého sa im loď nepodarilo opustiť. Táto nová situácia mnou otriasla. Už som nedokázal zaspať. Teraz píšem tento zápis aby som sa aspoň čiastočne zbavil napätia ktoré mnou lomcuje. Vyzerá to tak že ostaneme na tejto planéte do smrti.
Denník druhého výskumníka. Zápis siedmy.
Začínajú nám dochádzať zásoby. Jeden z vojakov to vyriešil postavením pasce na lietajúcich tvorov, ktorými sa to tu len hemží. Keďže ich zraková sústava je veľmi nedokonalá, nedokážu vidieť siete ktoré napíname pomedzi konáre stromov a tak sa do nich vždy chytia. Takto máme zaistenú potravu a môžeme sa ďalej venovať výskumu. Zamyslel som sa nad jeho nezmyselnosťou v tejto situácií. Zdá sa však že prvý výskumník je vedec celou dušou, lebo neprestáva myslieť na výskum ani teraz.
Denník druhého výskumníka. Zápis ôsmy.
Lietajúce tvory začínajú obchádzať našej siete. Neviem ako je to možné. Prvý výskumník si myslí že majú medzi sebou vyvinutý akýsi komunikačný systém ktorým si oznamujú možnosť nebezpečenstva. Zdá sa že budeme musieť základňu presunúť inam. Dnes sme navyše objavili nového lietajúceho tvora. Bol obrovský, niekoľkonásobne väčší ako lietajúce tvory ktoré sa chytajú do našich sietí. Keď prelietal ponad moju hlavu, spôsobil taký pohyb vzduchu že som sa len tak-tak udržal na nohách.
Denník druhého výskumníka. Zápis deviaty.
Dnes sa stalo čosi hrozné. Celý les sa zatriasol. Otrasy trvali hodnú chvíľu a boli také veľké, že niekoľko stromov sa polámalo. V tom čase som bol s jedným vojakom v základni. Na základňu sa však zosunulo niekoľko ťažkých kameňov a brvien a zavalilo nás. Keď po hodnej chvíli otrasy prestali, pokúsil som sa vyhrabať. Podarilo sa mi to dosť rýchlo. Smutné je že počas otrasov prišiel o život vojak ktorý ostal so mnou na základni.
Denník druhého výskumníka. Zápis desiaty.
Modrá obloha zmizla a nahradila ju čisto biela. Les sa počas otrasov úplne zmenil. Zmenšil sa a mnoho stromov úplne zmizlo. Ostal iba veľký strom ktorý lesu dominoval a práve v tomto období jeho koruna kvitla obrovskými kvetmi. Rozhodol som sa preskúmať novú situáciu. Po chvíľke chôdze som prišiel na okraj lesa. Keďže som bol chvíľku nepozorný, až príliš neskoro som zistil že na konci lesa sa otvára priepasť. Stihol som však vystreliť lepiace vlákno a zachytil som sa okraja. Zistil som že les je na obrovskej vyvýšenine a podo mnou sa otvárala priepasť, ktorej som takmer nevidel na dno. Rýchlo som vyšplhal späť a rozhodol som sa nepodnikať ďalšie výpravy.
Denník druhého výskumníka. Zápis jedenásty.
Ďalšie výpravy sa samozrejme konali. Nenašiel som ani prvého výskumníka, ani druhého vojaka. Ostal som teda sám. Pri jednej výprave som zbadal nového tvora. Bol to obor, milión možno aj viac násobne väčší ako ja. Hoci som nechcel do tohto denníka písať o tvoroch na tejto planéte, teraz toto pravidlo poruším. Tvor mal štyri končatiny, no chodil iba po dvoch. Horné končatiny používal na rôzne úkony. Mal iba dve oči na rozdiel odo mňa. Pod nimi bol čuchový aparát a pod ním otvor ktorým, ako som sa presvedčil, vydával veľmi silné zvuky, ktoré pravdepodobne slúžili na komunikáciu. Bol celý pokrytý srsťou no veľmi riedko. Srsť mu však veľmi hustla v hornej časti hlavy. Neviem čo si mám myslieť. Bude priateľský? Je inteligentný? Súdil som že asi nie, keďže sa správal pudovo a jeho obydlie vyzeralo veľmi primitívne. Pozoroval som ho celý deň a snažil som sa aby ma nezbadal.
Denník druhého výskumníka. Zápis dvanásty.
Odišiel som z lesa a natiahol som siete v rohu miestnosti ktorú dvojnožec používal na spanie. Moje končatiny, od prírody vybavené lepivými vláknami, mi našťastie umožnili kráčať po stenách miestnosti aj napriek gravitácií. Teraz sedím na sieti a čakám kedy sa do nej chytí lietajúci tvor, ktorých je tu dosť. Všimol som si že lietajúce tvory na ktoré poľujem dvojnožca veľmi otravujú. Možno že si ma vďaka tomuto všimne a bude mi vďačný že ho tých tvorov zbavujem. Zajtra sa pokúsim skontaktovať sa s ním.
* * *
Pán Krátky sedel na gauči pred televízorom a pil druhé pivo. Okolo neho stále bzučali muchy a on ich lenivo odháňal. V tom do izby vošla jeho manželka. „Preboha, to je ale hrozná pavučina! To si taký lenivý že ju ani nevieš zotrieť?“ Pán Krátky lenivo otočil hlavu. „Aj pavúk potrebuje žiť.“ a opäť sústredil svoj pohľad na televíziu. „To mám ale manžela. Aby som si všetko robila sama.“ S hundraním chytila metlu, zotrela pavučinu zo steny a odišla z izby. Pán Krátky vzápätí pocítil slabé šteklenie na pravej ruke. V domnení že je to mucha capol po tom druhou rukou. Keď ruku odtiahol zistil že je to pavúk. „No vidíš. Máš ty ale ťažký život. Ľudia ti ničia pavučiny, pučia ťa prstami a ty pritom robíš takú záslužnú prácu. Prepáč mi, myslel som si že je to mucha.“ A s ľútosťou pavúka z ruky zobral. Druhý výskumník však už bol mŕtvy a aj keby žil, neporozumel by zvukom, ktoré dvojnožec vydával.
Pán krátky bol taký zamyslený nad zbytočnou smrťou pavúka, že si ani nevšimol, kedy vošla jeho manželka a poliala bonsaj ktorý vybrala zo zeme v záhrade a priniesla na zimu do izby.
Marek Čabák
5. apríl 2008
