Útek

Útek! To bolo jediné čo sa mu teraz hnalo hlavou. Utekať! To slovo mu nedalo pokoj, prenasledovalo ho ako roj divých včiel. A on utekal, bežal ako nikdy v živote. Pred kým, to nevedel. Kam, to netušil. Chcel len kamsi preč, čo najďalej od čohosi, konečne von z toho prekliateho, nikde nekončiaceho lesa. Niekoľkokrát prebehol húštinou ktorá ho hrozne doškriabala. Rany po konároch ktoré ho cestou udreli príšerne štípali. Ale on utekal ďalej. Musí utiecť. Read the rest of this entry »