Chrám štyroch veží a koniec Dávnoveku
Posted by MMM | Filed under MMM, RAY - Krajina Legiend
Vo Veľkej vojne zahynulo mnoho obyvateľov Krajiny Ray. Najväčšie straty na životoch utrpeli noryani. V jednotlivých bitkách padli takmer všetci noryanskí princovia. Avšak aj nemálo trpaslíkov a andoriánov, aquarov, whuppov a Belyjiných stvorení odovzdalo svoje životy Cherovi. Deti Prvých zvíťazili za cenu veľkých strát a bolesti, ktorá im vsiakla do sŕdc a smútkom zastrela ich mysle. Všetci vedeli, že sa priblížil koniec ich vlády v Krajine Ray, cítili, že sa ich mocné ríše viac nikdy neobnovia, že postupne všetci odídu do úplného zabudnutia. Prví rozhodli o premiestnení Lyfu na iné miesto. Jeho životná energia bola do značnej miery vyčerpaná, no nikto okrem Prvých a noryanského princa Lyllya to nespozoroval.
Lyllyus bol jedným z troch najvyšších noryanských princov, ktorým boli kedysi zverené veľmi dôležité úlohy. Mali strážiť tri najposvätnejšie relikty, a to samotný Lyf – Kryštál života, Kameň času a Oko sveta. Kameň času bol Prvými zverený Ruffyovi, Oko sveta Lorryovi a Lyf pripadol strážiť Lyllyovi. Preto práve on vedel, že sila Kryštálu ochabla.
Lyllyus vybral pre Lyf naozaj nádherný úkryt. Na samom okraji ríše Andoriánov sa rozprestieralo obrovské jazero krištáľovočistej vody, uprostred ktorého sa týčila vysokánska hora. (Bola takmer taká vysoká ako Norya, najvyšší vrch Krajiny Ray a zároveň sídlo noryanského chrámu.) Ako podporný pilier nebeskej klenby týčila sa osamotená a krásna, a Lyllyus ju nazval Wariur, Hora svetla. Družina majstrov-staviteľov putovala teda na juh. Prešli cez Bránu Andory, a potom naprieč celou Andoriánskou ríšou. To bolo posledný raz, čo andoriáni vpustili do svojej ríše príslušníkov inej rasy. Potom sa Brána Andory zatvorila naveky.
Na vrchole Hory Svetla vystavali majstri-stavitelia nádherný chrám. Okolo neho vztýčili štyri kamenné veže a zasvätili ich štyrom živlom. A Lyllyus nazval najveľkolepejšiu stavbu Krajiny Ray Chrámom štyroch veží.
Podstavou Chrámu bolo štvorstupňové mramorové schodisko s pôdorysom osemcípej hviezdy. V každom cípe stál mohutný stĺp, ktorý podopieral sklenenú kupolu, strechu chrámu. Pôdorys samotného chrámu bol osemuholníkového tvaru. Jeho múry z bieleho noryanskeho mramoru čneli do výšky niekoľkých desiatok metrov. Na každej zo stien boli po dva okná zakončené lomeným oblúkom. Okenné tabule boli vyplnené farebnou vitrážou rôznych výjavov z histórie Krajiny Ray. Nosná konštrukcia sklenenej kupoly bola zo zliatiny zlata, medi a železa, ktorú vyhotovili majstri Trpaslíci. Vykladaná sklenenými škridlami, ktoré vyrobili andoryánski majstri, prepúšťala do vnútra chrámu veľké množstvo svetla. Vstupná brána do chrámu bola situovaná na sever – smerom k Centrálnej plošine. Krídla brány boli ukuté zo striebra, vykladané zlatom a drahokamami. Brána bola vysoká štyri metre a nad ňou sa nachádzalo kruhové vitrážované okno. Vnútro chrámu bolo ešte veľkolepejšie ako jeho vonkajšok. Modrá glazúrovaná podlaha, ktorú vyhotovili majstri aquarovia, leskla sa ako hladina jazera. Na bielych múroch viseli obrovské strieborné zrkadlá, ktoré odrážali lúče svetla dopadajúce cez sklenenú kupolu, a tým ešte väčšmi zvyšovali osvetlenosť vnútrajška. Pod zrkadlami, pred každou stenou, okrem tej, kde bola umiestnená vstupná brána, stáli medené sochy siedmych Víl: po pravej strane brány stála socha Víly Wyndonny, ďalej socha Víly Belyje, potom socha Víly Aquarye, naproti bráne stála socha Víly Svetlany, napravo od nej bola socha Víly Terrye, socha Víly Arttye a kruh sôch uzatvárala socha Víly Plamynye. Nehybné pohľady sôch majstri sochári upreli doprostred Chrámu, kde do podlahy zapustili kruh z bieleho matného mramoru. Tento kruh sa stal podstavcom pre Kryštál života – Lyf, ktorý naň Lyllyus umiestnil.
Keď bol Chrám hotový a Lyllyus ukladal Lyf na mramorový podstavec, vyslovil tieto slová: „Stráž život našej krajiny a nikdy mu nedovoľ vyhasnúť.“ Prstami prešiel po mieste, kde Strigôň narazil čepeľou Čarovného meča o Lyf a odškeril z neho úlomok. „Sľubujem, že sa ti jedného dňa táto rana zacelí a ty budeš môcť opäť vydať zo seba tú mocnú zbraň, ktorá tak veľmi spaľuje tvoje vnútro. No ešte prejde veľa času, kým sa tak stane, kým sa tak bude môcť stať.“
Nato sa Lyf zatriasol a s ním aj celý chrám, ba dokonca celá hora. Z Kryštálu zaznela krásna hudba a skrz túto hudbu prehovorila k Lyllyovi Stvoriteľka a odhalila mu jeho ďalší osud, jeho ďalšiu úlohu. Nikto iný však hudbe neporozumel. Stvoriteľka zároveň znásobila čarodejnícku moc, ktorú Lyllovi a ďalším noryanským princom kedysi darovala Víla Svetlanna.
Keď hudba doznela, Lyllyus sa hlboko uklonil a zašepkal: „Ďakujem, Stvoriteľka. Môj život patrí len tebe a urobím všetko, aby som svoju úlohu splnil.“ Potom Lyllyus i s celou družinou majstrov-staviteľov opustili chrám. Tu sa pri nich objavili aj posledné z Víl, Svetlanna a Belyja. Spojili s Lyllyom svoje čarovné schopnosti a zapečatili bránu chrámu. Otvoriť ju mohol len ten, kto vlastnil stratený úlomok Lyfu a všetky štyri Kľúče od Zámkov živlov. Jednotlivé Zámky živlov umiestnili na vrcholoch veží obklopujúcich chrám.
Víla Svetlanna uzamkla sily štyroch živlov vo vežiach a Kľúče od nich zverila Lyllyovi so slovami: „Zverujem ti, Lyllyus, kľúče od štyroch veží. Ochraňuj ich dovtedy, kým nepríde čas opäť živly vyslobodiť, aby ti pomohli v boji proti zlu. Viem, že ten čas príde. Pamätaj si, zlo môže zničiť jedine Beliur, Len ten Meč.“ Víla sa usmiala, pohladila princa po bielych vlasoch a zašepkala: „Môj čas, skončil. Dala som svetu všetko, čo som dať mohla. Tu končí Stvoriteľkina myšlienka o mne. Tvoj príbeh však ešte nekončí. Máš pred sebou mnoho dní. Niektoré budú naplnené bolesťou, iné budú radostné. Všetky ťa ale naplnia poznaním. Do videnia, Lyllyus, čarodejník a učiteľ.“ Potom sa obrátila na svoju najmladšiu sestru, Belyju. „Pre teba si Matka prichystala veľký dar. Spoznáš ho v pravý čas. Prosím, ochraňuj všetko živé, všetky svoje stvorenia, celú prírodu. Ochraňuj život v Rayi. Do videnia, sestrička.“ Svetlanna s úsmevom na tvári vykročila do oblakov, kde sa premenila na oslepujúce biele svetlo a stratila sa v nich. Všetkých prítomných ovial teplý vánok a krásna kvetinová vôňa.
Lyllyus ešte pred odchodom vyriekol proroctvo, ktoré mu zvestovala Stvoriteľka a ktoré hovorilo o Vyvolenom a piatich Kľúčoch. Potom všetci spoločne opustili vrchol hory.
Majstri stavitelia ešte vystavali krásne schodisko vedúce od úpätia až k vrcholu, ale naň už nikto z nich nevystúpil. Zábradlie schodiska vyzdobili výjavmi o stvorení Krajiny Ray, o príchode Prvých a Temnopána, o zrode jednotlivých rás a ich histórii, o dôležitých udalostiach: o pôsobení Temnopána v Podzemí, vyvolanej vzbure a jeho vyhostení; o Ruffyovi, jeho zrade a premene na Strigôňa; o trápení a súžení, ktoré Strigôň rozosieval; o vyvolaní bojov až po ten víťazný. Na úpätí hory vztýčili mnoho mohýl, obeliskov, vytesali veľa pamätných tabúl a reliéfov. Do mramoru, kameňa, železa a dreva zhmotnili celú históriu Krajiny Ray. To všetko trvalo dlhý čas, veľmi dlhý čas. Unavení po mnohostoročnej staviteľskej práci preplávali na člnoch jazero a usadili sa na pohraničí Andoriánskej ríše. Na brehu jazera tak zostali žiť bok po boku potomkovia Paní štyroch živlov.
Lorryus sa po skončení vojny vrátil po brehu Lesnej rieky do svojej jaskyne obkolesenej hustým stromorastom Veľkolesa – Belyjiného kráľovstva, aby tam naďalej ochraňoval Oko sveta. Posledný noryanský princ Nay so zvyškom svojho ľudu vystúpil do pohorí severozápadu a usadil sa vo Wallyanore, kam vzal pod ochranu aj svoje sestry, vdovy po siedmich noryanských princoch.
Pred Lyllyom stála veľká úloha. Mal nahradiť svojho mŕtveho brata Ruffya v úlohe strážcu Kameňa času, ktorý bol ešte stále ukrytý vo Veži ´Ir, bývalej Strigôňovej bašte. Predtým ale ešte poskrýval Kľúče od štyroch veží v rozličných kútoch krajiny. Jedine on vedel, kde sa jednotlivé Kľúče nachádzajú a čo s nimi treba urobiť, aby sa brána Chrámu štyroch veží otvorila.
Všetky rasy sa vrátili do svojich domovov. Trpaslíci opustili povrch a zostúpili do hĺbok Podzemia, späť do svojich štôlní, dolov, vyhní a dielní. Navždy zavrhli denné svetlo.
Andoriáni vystavali obrovský múr oddeľujúci ich zem od zvyšku krajiny. Celkom sa uzavreli pred svetom. Neprešlo veľa času a Andoriu postihlo obrovské zemetrasenie. Vytvorili sa veľké praskliny a zlomy, mohutné sopky vyvrhli na krajinu veľké množstvo žeravého popolu a magmy. Čo sa neprepadlo do hĺbky zeme, to spálila láva a prikryl popol. Riava lávy sa napokon zastavila, až keď sa zaprela do Veľkého kamenného múru, ktorý práve v tom čase andoriáni dokončili. Až vtedy iné rasy pochopili, prečo múr andoriáni vystavali. Nebolo to pre svoju obranu, ale aby obránili zvyšok krajiny. Akoby vedeli, čo príde. Možnože aj vedeli. Na druhej strane Andorie sa láva dostala až po breh jazera, uprostred ktorého sa týčila Hora Svetla. Čarovné vody jazera jej však v ďalšom pohybe zabránili. Táto skaza pohltila všetkých obyvateľov Andorie. Ich osud sa naplnil. Uprostred náhornej plošiny Andoria, vlastne teraz skôr už uprostred vyprahnutých sopečných údolí, vyzdvihla sa do neba mohutná sopka a stala sa pomníkom tejto ukrutnej tragédie. Andoria sa premenila na mŕtvu krajinu.
Aj keď Strigôňove čary pominuli a rieky a jazerá vnútrozemia sa očistili od jedu, väčšina aquarov zamierila do Západných morí. Tam, ďaleko od pobrežia, aquarský kráľovský súrodenecký pár Aqus a Wodanna nechali vystavať nádherné podvodné mesto, útočisko pre všetkých vodníkov, a navzali ho Aquadom.
Whuppovia sa ukryli do čarovného Veľkolesa, kam neprenikol ani záblesk Temnopánovej moci. V ňom, neuvedomujúc si plynutie času, oddávali sa svojím hrám v tôni stromov, ktorým pozvoľna pribúdali letokruhy.
Popol vyvrhnutý sopkami pri andoriánskej tragédii na mnoho rokov naplnil oblohu. Lúče slnka sa len ťažko cezeň predierali, a tak nastalo obdobie dlhej zimy, kedy Krajina Ray zaspala na mnoho rokov. Takto sa pripravovala na príchod novej rasy, na príchod nového veku.
