Veľká vojna Dávnoveku
Posted by MMM | Filed under MMM, RAY - Krajina Legiend
Strigôň na čele obrovskej armády svojich kreatúr porážal Deti vetra v jednej bitke za druhou. Hoci ho meč v ruke veľmi pálil, držal ho mocne a ničil ním všetko vôkol seba. Vojna trvala už veľmi dlho a noryanov zostala len hŕstka. Temná armáda ich zatlačila celkom do stredu Centrálnej plošiny, kde sa do nebies týčil Kryštál života. Nadišla posledná bitka, ktorá sa mala stať absolútnym víťazstvom Strigôňa.
Lyf bránili posledné oddiely noryanov, ktorých počet sa v priebehu niekoľkých mesiacov krvavých bojov nesmierne znížil. Ich odvaha však bola väčšia ako celá Strigôňova armáda. V tejto bitke stáli noryanské ženy po bokoch svojich mužov. V predných šíkoch pochodovali noryanskí princovia a ich manželky. Boli odhodlaní položiť svoje životy za ochranu Kryštálu života, pretože vedeli, že po jeho zničení by život aj tak prestal jestvovať.
So slzami v očiach sa vyrútili na nepriateľa. Bojovali veľmi statočne. Avšak ani čarodejnícka moc princov Norye nebola dostatočne silná, aby dokázala zastaviť Strigôňove hordy divokých trolov a borrdorrov. Draky a šarkany krúžili po oblohe, a chŕliac plamene zo svojich útrob, spálili veľkú časť Centrálnej plošiny i Striebrolesa. Ich mocné chvosty šibali z jednej strany na druhú a rozmetávali družiny noryanských bojovníkov.
Keď už nádeje takmer nebolo, došlo k neočakávanému. Z ďalekého juhu zaznelo bubnovanie a na horizonte sa zjavilo mnohopočetné vojsko. Boli to andoriáni, prišli noryanom na pomoc. Podarilo sa im poraziť všetky trolské oddiely útočiace na Bránu Andory a teraz sa rozhodli položiť svoje ohnivé životy za obranu Lyfu. Na východe sa zas, akoby spod zeme, objavili vo svojej plnej zbroji trpaslíci. Na ich čele pochodoval kráľ Kwak´on Veľký. Trpaslíci dobyli pevnosť ´Or , prekročili Silion a zaútočili na Strigôňove vojsko od chrbta. Od Veľkých jazier proti prúdu priplávali zasa oddiely aquarov. Pobyt na súši pre nich znamenal istú smrť, no napriek tomu bojovali. Dokonca aj maličkí whuppovia dorazili noryanom na pomoc. Ich fúkačky a praky chŕlili na nepriateľa celé mraky kameňov a jedovatých šípok. Zo štítov Nörwaru sa nad Centrálnu plošinu vzniesol Veľorol Byrndyr aj so svojimi synmi a zaútočili na draky a šarkany. Z rozľahlých stepí na juhozápade zas pricválali na pomoc aliancii dobra mocné kone Argosovho rodu a nádherné jednorožce, potomkovia Salwyly. Zo snehom pokrytých Ľadových plání pritiahli do boja obrovské marrmutty, posledné zo svojho druhu. V tejto bitke, žiaľ, položili svoje životy do jedného. Víla Belyja povolala do boja proti Strigôňovej armáde všetky zvieratá svojej ríše.
Po dlhotrvajúcom boji sa Strigôňovi predsa podarilo prebojovať až ku Lyfu. Pevne zovrel Beliur a zahnal sa ním na Kryštál. Keď sa čepeľ Čarovného meča dotkla povrchu Lyfu, z Kryštálu vyšľahlo také oslepujúce svetlo, že si pred ním musel Strigôň zakryť zrak. Celú Centrálnu plošinu zaliala biela žiara, zem sa mohutne zatriasla a vzduchom sa ozvalo burácanie.
Boj utíchol, všetci upreli svoje pohľady na zdroj toho svetla. Zámky na kamenných hranoloch okolo Kryštálu sa otvorili. Každá z nich zažiarila inou farbou: Zámka ohňa červenou, Zámka vetrov na bielo, Zámka vodstiev azúrovou a Zámka zeme sýtozelenou. Z každej vyšľahol lúč svetla, ktorý zasiahol Kryštál.
Lyf vzplanul bledým svetlom a za cvengotu čepele Beliuru sa z neho odštiepil úlomok. Strigôň oslepený svetlom sa snažil Meč zaseknutý do Kryštálu vyslobodiť, ale nepodarilo sa mu to. Lyf vtiahol meč do svojho vnútra. Svetlo v okamihu zmizlo. Strigôň zostal meravo stáť, nechápal, čo sa to stalo. Po chvíli pochopil.
Všetko Svetlo z Kryštálu života sústredené do jediného lúča vystrelilo priamo do jeho hrude a preniklo ním, ako dýka maslom. Strigôňove telo sa začalo chvieť, potom triasť. Kryštál z neho odčerpával silu. Keď celkom ochablo a spadlo nehybne na zem, lúč svetla zmizol. Temnopán so strašidelným revom opustil mŕtve telo niekdajšieho noryanského princa Ruffya. Bol porazený. Lyf z neho vysal takmer všetku silu, ale nezničil ho. Tak sa Temnopán v podobe čierneho mračna vzniesol do oblakov, kde sa stratil v hustých kúdoloch dymu.
Temnopánovou novou skrýšou sa stala pustatina rozprestierajúca sa ďaleko na severovýchode krajiny za Kamennými horami, zahalená hustou hmlou, plná zapáchajúcich výparov, odporných zverov a príšer, kam neprenikne ani kúsok svetla. Tam, uprostred nej, týčil sa jediný vrch a Temnopán si ho vybral za svoj úkryt, svoju pevnosť. A nazval ho Nimwar Aroch, Temná hora. Avšak okrem Temnej hory existovalo ešte jedno miesto, kde spočinula časť Temnopánovej duše. Tým miestom bola Veža ´Ir, presnejšie Kameň času, do ktorého Strigôň tak často hľadel. Práve táto časť Temnopánovej duše mala ešte niekdajšiu magickú silu, avšak bola spútaná v Kameni. Temnopán ju chcel získať späť, no bola ďaleko a on nemal dostatok síl. Vedel však, čo sa má stať, a tak sa rozhodol čakať vo svojom úkryte. Vedel, že jeho čas ešte príde.
Keď armáda temnoty stratila svojho vodcu, dala sa tiež na ústup. Rýchle andoryánske šípy sa nepriateľom zapichávali do chrbtov, ostré trpasličie sekery ich zrážali k zemi, aquarské harpúny sa zabodávali do ich údov, noryanské meče im opäť stínali hlavy. Počas ústupu zahynula väčšina Strigôňovej armády, no niektorým sa podarilo ujsť, rovnako ako ich pánovi, za Kamenné hory. Niektorí z nich svoje skrýše našli už po ceste v hlbokých lesných húštinách, močarinách, v jaskyniach a podobne. Tam sa ukryli v strachu pred silou Lyfu a tam dúfali, že sa ich pán jedného dňa vráti. Drakov a šarkanov sila Lyfu vrátila do hĺbok Taratulskej trhliny a tam ich uväznila spánkom.
Oheň na bojovom poli dohorel, mračná dymu sa rozplynuli, Centrálnu plošinu zaliali teplé slnečné lúče. Posledná a najväčšia bitka Veľkej vojny. Dávnoveku sa skončila.
