Stvorenie Čarovného meča

Trpaslíci kopali tak hlboko, až sa dostali do najhlbšej časti Podzemia, kde bol Ohňom večnosti sputnaný Temnopán, ktorý sa tým vyslobodil. Prenikol medzi kopáčov, lžami a intrigami mnohým z nich otrávil mysle až vyvolal v Podzemnom kráľovstve vzburu. Mnoho trpaslíkov zaslepených chamtivosťou vstúpilo do jeho služieb. Vyvolaná vzbura rozvrátila Podzemie, klany, rodiny. Temno-pán sa chcel stať vládcom Podzemia, našťastie sa mu to nepodarilo. Vzbúrencov potlačil a napokon aj úplne vyhnal z Podzemia trpasličí kráľ Kwak´on Veľký. Avšak na povrchu Temnopán napáchal ešte väčšie škody. Lsťou sa zmocnil Kameňa času, ktorý vo Veži ´Ir strážil jeden z noryanských princov, Ruffyus. A napokon sa zmocnil aj jeho mysle i tela. Tak sa zo strážcu Kameňa času stal mocný a ukrutný Strigôň.
Strigôň mal obrovskú moc. Najskôr premenil svojich trpasličích vazalov na odporných trolov. Potom otrávil pramene riek, čím spôsobil smrť veľkému počtu príslušníkov rasy aquarov. Na Strigô-ňov rozkaz trolovia drancovali osady noryanov. Mnohých pozabíjali, mnohých vzali do zajatia. Tým potom Strigôň odnímal duše a menil ich na borrdorrov – bezduchých, aby rovnako ako trolovia slúžili jeho záujmu. Mnohé oddiely trolov sa dostali až k Bráne Andory, na ktorú nepretržite útočili v snahe vtrhnúť aj do Andoriánskej ríše. Trolovia útočili aj na Podzemie, odkiaľ chceli získať kovy a drahé kamene. Trpaslíci sa v ňom však zabarikádovali, a tak pomerne úspešne odolávali ofenzíve trolov, niekdajších bratov. Strigôň rozosieval po Krajine Ray utrpenie a hrôzu. Jeho mnohopočetné hordy trolov a borrdorrov plienili všetko, na čo narazili. Koho nezabili, toho vzali do zajatia, aby im otrocky slúžil, alebo aby ho mohli mučiť a zabávať sa na tom. Veľa zo zajatcov mučili v blízkosti Veže ´Ir, kde ich Strigôň menil na rôzne príšery.
Strigôň túžil zničiť Kryštál života, z ktorého povstali Prví a ktorý sa nachádzal uprostred kraji-ny. Dobre však vedel, že sám na to nemá dostatok síl, pretože Kryštál bola zhmotnená Stvoriteľkina myšlienka. Potreboval niečo, čo by bolo rovnako silné, a nakoniec to aj získal. Vo svojej nekonečnej prefíkanosti a podlosti ukradol Víle Svetlanne Náhrdelník Svetla a zajal jej sestru Vílu umenia, Arttyu. Tú hrôzostrašným mučením napokon donútil, aby Náhrdelník prekovala na nezničiteľnú zbraň. Arttya kula vo dne-v noci sedem rokov a ukula najmocnejšiu zbraň sveta, Čarovný meč. Jeho čepeľ bola ne-zničiteľná, Víla ju kalila vlastnými slzami.
Keď Arttya svoje veľkolepé dielo dokončila, odovzdala ho priamo do rúk Temnopána a vyriekla proroctvo. „Vkladám do tvojich rúk svoje najvydarenejšie dieťa. Je to najmocnejšia zbraň aká kedy bola vytvorená. Tento meč však patrí Svetlu a nie Temnote. V tvojich rukách nikdy nezažiari v celej svojej sile. Slobodné a čisté srdce ním však dokáže poraziť aj teba samotného. To je moja sudba pre tento meč, ktorému dávam meno Beliur – Lúč Svetla. Pre teba bol vykovaný, ty ním aj zhynieš.“
Tieto slová vzbudili v Temnopánovi taký hnev, že na mieste Arttyu zabil a jej telo nechal zhodiť do útrob Taratulskej trhliny. Ale keďže bol Beliur ukutý z Náhrdelníka Svetla, aj on viac prináležal Svetlu a túžil sa k nemu vrátiť, nie ho zničiť. To však Strigôň netušil.
Posledným veľkým triumfom temného čarodejníka bolo, keď z hĺbky Taratulskej trhliny vyvo-lal ohnivých šarkanov a drakov, beštie chŕliace oheň a ničiace všetko vôkol seba. S obrovskou armá-dou potom vytiahol zničiť Kryštál života, Lyf, a tým celý Ray. Noryani sa rozhodli obrániť Kryštál, zhromaždili veľké vojsko, postavili sa na odpor a vyrazili proti temnej armáde. Tak začala prvá a posledná vojna Starého veku, vojna plná hrôzy a strachu, vojna medzi Svetlom a Temnotou.

Leave a Reply