Kytica
Posted by Francees | Filed under Francees, Horor
Každý deň, po práci chodievala do parku. Brala to ako príjemnú a zdravú prechádzku, kedy si triedila myšlienky. Nebol to ale jediný dôvod prečo tam chodievala.
Aj dnes bola zvedavá či uvidí mladého muža, ktorý každý večer sedel na tej istej lavičke, pozeral sa na to isté miesto, možno balkón, len nevedela ktorý a v rukách vždy držal krvavo-červené ruže. Read the rest of this entry »
Taxi
Posted by Francees | Filed under Francees, Horor
Oliver v taxíku krúžil po meste. Bolo desať hodín a on ešte nezobral žiadneho zákazníka. Noc bola sychravá a chladná, ulice opustené a mesto prázdne. „Keď to takto pôjde ďalej, môžem to zabaliť.“, pomyslel si. „Ešte nikdy som nemal takú mizernú noc.“
- Potrebujem taxík na hlavné námestie. Kto je voľný?
Ozvalo sa z reproduktora. No konečne, pousmial sa.
Cesta
Posted by Francees | Filed under Francees, Horor
Obliekol som si kabát a pozrel som sa na hodinky. Bolo presne sedem hodín, čo znamenalo, že by som mal prísť do práce výnimočne na čas. Lenivo som zo zeme zodvihol kufor a odomkol dvere. Chladný vzduch ma v momente prebudil a na tele mi vystúpila husia koža. Pozapínal som sa až po krk. Ráno bolo sychravé, obloha zatiahnutá a všade ležala hustá hmla. Mrazivý vietor ma prinútil privrieť oči. Kvôli hustej tme som dovidel len na pol metra. Zúriví ľudia sa premávali predo mnou ako na móle. Podaktorí si so mnou vymenili podráždené pohľady, iní ma ignorovali, alebo do mňa vrazili. Pozreli sa na mňa a z povinnosti sa ospravedlnili. Nemal som rád skoré rána, davy ľudí a mestský zhon, vždy som sa túžil prebudiť do prázdneho mesta. Zdalo sa mi to byť skvelé. Nemusel by som ísť do práce a nikam sa náhliť. Samozrejme obchody, banky a iné inštitúcie by boli otvorené non – stop a hlavne nestrážené. Veď napokon, kým? Kupoval by som bez platenia, alebo by som zobral pôžičku bez úrokov. Read the rest of this entry »
Správa
Posted by Francees | Filed under Francees, Horor
Neviem, ako dlho som tu zatvorený, lebo už dávno som stratil pojem o čase. Moja smutná existencia je čo raz živšia. Tma nado mnou vykonáva pomstu, hoci neviem za čo. Neviem či je noc, či deň. Nevidím kam píšem, strany obraciam, len keď sa perom dotknem chladnej podlahy. Možno sa tuha už dávno vypísala. Prepáčte mi, ak prepisujem riadky, alebo slabo tlačím na prehnitý papier. Read the rest of this entry »
Sylvia
Posted by Francees | Filed under Francees, Horor
Ulica je prázdna, bez domov, ľudí, akoby to ani ulica nebola, skôr len dlhá nikde nekončiaca cesta. Nesvieti slnko, nie je svetlo, ani tma. Vzduch je vlhký a teplý, hoci neprší, ani nepáli slnko. Zatvorím oči. Read the rest of this entry »
Zrkadlo
Posted by Francees | Filed under Francees, Horor
Ticho ťažko padá k zemi a pochováva noc. Chladná tma preniká prázdnom a obloha si sadla na mesto. Zavesené hviezdy sú jediným zdrojom svetla. Zem akoby sa skrývala pod večne sa topiacim nekonečným ľadom. Mesto je prázdne a smutné. Read the rest of this entry »
Momentky
Posted by Francees | Filed under Francees, Horor
Zamknem bránu, kľúče vložím do vrecka a premýšľam, čo ma dnes čaká. Na plno vdýchnem vzduch. Šliapem po lístím zasypanom chodníku. A tu zrazu, prvé prekvapenie. Včera som si na telefónnej búdke pred vchodom prečítala úmrtné oznámenie zamestnanca firmy, v ktorej externe pracujem. Dnes leží na chodníku. Načo sa vzrušovať? Veď aj tak je už mŕtvy. Asi ho len preparkovali. Možno do pôvodného hrobu pochovali iného človeka, lebo za miesto jeho pozostalí zaplatili viac. Zajtra bude ležať celkom inde, možno v odpadkovom koši v inej krajine. Mohla by som ten oznam zodvihnúť a zahodiť, ale načo zabíjať mŕtvych. Read the rest of this entry »
Zabíjal som upírov
Posted by Karla | Filed under Fantasy, Horor, Karla
Babie leto prepadlo tento deň celkom nečakane. Deň predtým sa nedalo vonku fajčiť, lebo dym vychádzajúci z cigarety sa okamžite menil na srieň. A dnes sa dievčatá vlnia v kratučkých letných šatočkách, ktoré vzbudzujú príjemné spomienky na leto. On leto neznášal, slnko mu na koži vytváralo škaredé fžaky. Nie, že by ho boleli, ale bol typ chalana, ktorý o seba dbal a niečo takéto mu jednoducho vadilo. Keď ostatní nosili vypasované tielka a ukazovali svaly, on mal na sebe dlhý čierny kabát. Ale zvykol si, na teplo, na zvláštne pohžady, na to, že on bol iný. Read the rest of this entry »
Ako som sa stal hrdinom
Posted by MMM | Filed under Horor, MMM
Čerň oblohy vpila všetko svetlo a rozliala sa všade navôkol. Jej pahltné ústa pohltili nielen žiaru pouličného osvetlenia, ktoré aspoň úchytkom odhaľovalo nejasné kontúry predmetov, ale aj akékoľvek zvuky – zavládlo absolútne ticho. A v tom absolútnom tichu bolo počuť iba môj dych. Krátky, dusivý, chrčiaci. Read the rest of this entry »
IGNIS in CORDE
Posted by MMM | Filed under Horor, MMM
Noha v ťažkej koženej topánke ešte väčšmi zatlačila na plynový pedál. Červená ručička tachometra preletela cez stovku, motor reval ako zbesnený. Vtom jemne vrzol pedál od spojky, vodič preradil do vyššieho stupňa, autom zatriaslo. Ručička otáčkomera sa vrátila za červenú čiaru, tachometer postupoval k vyšším číslicam. Read the rest of this entry »
