Hra
Posted by Marcus | Filed under Horor, Marcus
Oheň horel jasným plameňom, olizoval drevo, pohlcoval, rozkladal, bral mu život. Dlhé tiene odskakovali s pred ich jasu. Steny krbu boli sýto čierne, čierne ako obsidián, noc, ako prázdne miesto medzi hviezdami. Krbová rímsa bola z mramoru, bieleho, tvrdého, nepoddajného, vytvarovaného do podoby divej ruže ovíjajúcej sa okolo kameňa. Ostne lemovali stonky, miestami prerušené pukom nevykvitnutej ruže. Tŕne ostré, obranne, ako britva, chránili stonku, nie však kvet. Ruža si chráni najdôležitejšie, život, stonka bez kvetu prežije, po čase vykvitne nový, ale kvet bez stonky zanikne.
Miestnosťou sa ozvalo mierne vzdychnutie. Pri drevenom stolíku sedeli dve postavy, zamyslené, znudené, zamýšľajúce sa nad fádnosťou žitia, bytia, existencie. Na stole bola šachovnica, obyčajná, figúrky však boli iné. Diabli s horiacim mečom v pazúroch na jednej, anjeli so štítom a mečom na strane druhej. Diablov obklopoval jasný plameň, na prvý pohľad však mali nevýhodu. Meč bez štítu, útok bez obrany, agresor istý si svojou silou, však bez obrany pravdepodobne prehrá. Okolo anjelov žiarila matná aura čistoty? Dobra?
Za pešiakmi stáli dvaja jazdci na drakoch, oproti nim anjeli na okrídlených levoch, mierne mávajúcimi krídlami udržujúc stálu výšku nad podkladom.. Vrhači ohňa na jednej a im ako dvojča, dobro?, anjeli s bleskom v ruke na strane druhej. V strede stál Diabol? Satan? Lucifer? Čert? Miesto vedľa neho bolo však prázdne. Na strane druhej bol Boh? Mesiáš? Spasiteľ? Keďže rovnováha musí byť zachovaná miesto vedľa neho bolo tak isto voľné. Všetky štyri rohy boli vyrezané.
Na strane, dobra? sedel útly starý, šedivý, vráskavý, s príjemným výzorom a aurou muž. Oproti nemu bola postava v čiernom plášti. Muž luskol prstami a miestnosťou sa ozval hrom nasledovaný bleskom. Pred krbom stál muž.
Stredné roky, hnedé vlasy, guľatá tvár, silné okuliare a na krku zlatý kríž. Stál, prekvapený, zaskočený, šokovaný, neschopný utekať a predsa rozhodnutý bežať. Starý muž sediaci pri šachovnici mu kývol. “Mladík” pristúpil, s nemým úžasom hľadel na starca. Túžba, radosť, pýcha, strach, sa mu hnali hlavou až napokon riekol: “Pane Bože”. Pod čiernou kapucňou zaiskrili oči? Prebehol úsmev? Starý muž sa opýtal: “Na koho strane si”? Muž si akoby až teraz všimol šachovnicu a postavu v čiernom.
Hrôza, zdesenie, pohŕdanie, strach, odpor. Keby sa nebál večného zatratenia odpľul by si.
“Som na strane dobra !”. Hrdosť, pýcha, zadosťučinenie, viera.
“Vyber si stanu”, zopakoval starý muž.
“Som na strane anjelov!”
Sivovlasý luskol prstami, blesk, muž zmizol a zaplnil voľné miesto na šachovnici. Ruka v plášti sa zdvihla a napodobnila prstami gesto starca. Z krbu vyšľahli plamene, keď sa stiahli stála tam žena, v čiernom, vlasy, pery, očné tiene, čierne. Tričko, na ňom ohnivý znak satanizmu, s diablovou? , rohatou hlavou uprostred. Sukňa, kanady, čierne. Pozrela sa na postavu v plášti a padla na kolená. Úcta, túžba autorita, menejcennosť.
“Som ti k službám Pán môj”.
Oči jej nesmelo vzhliadli. Bázeň, láska, oddanosť, vernosť, pokora. Prsty luskli, oheň ženu pohltil. Obsadila svoje miesto na šachovnici.
Postava v čiernom stiahla kapucňu, jemné svetlé vlasy jej lemovali krásnu zamatovú tvár, očí, dva jasné smaragdy zažiarili, zmyselné plné krvavé pery sa zvlnili do úsmevu.
“Ako rád by som ťa pretiahol”, povzdychol si šedivý muž.
Žena sa pousmiala,” je na čase hrať”.
Obaja sa dotkli vyrezaných častí šachovnice, moc, sila, dobro, zlo, blesk a oheň sa spojili v jedno.
Ticho.
Všetko bolo ako predtým, teda skoro všetko.
Na mieste anjelov stáli démoni, na strane diablom anjeli.
Starý muž sa smial, tvrdo hrdelne, neľudsky, zmenil sa, nie výzorovo. Aura bola iná, zlo , smrť , temnota. Žena sa tiež smiala. Dobro, život, raj.
Rovnováha je zachovaná. Každý mal na svojej strane, kus dobra a zla. Muž, v mukách pekelných trpel, strach, bolesť, bezmocnosť, zato, že sa upísal bohu. Vybral si zlú stranu.
Dievča, strach, beznádej, trpela za životné hriechy, zato, že zapredala svoju dušu diablovi.
Vybrala si zlú stranu.
Rovnováha je zachovaná.
Miestnosťou sa ozvalo mierne vzdychnutie. Pri drevenom stolíku sedeli dve postavy, zamyslené, znudené, zamýšľajúce sa nad fádnosťou žitia, bytia, existencie. Na stole bola šachovnica, obyčajná, figúrky však boli iné. Diabli s horiacim mečom v pazúroch na jednej, anjeli so štítom a mečom na strane druhej. Diablov obklopoval jasný plameň, na prvý pohľad však mali nevýhodu. Meč bez štítu, útok bez obrany, agresor istý si svojou silou, však bez obrany pravdepodobne prehrá. Okolo anjelov žiarila matná aura čistoty? Dobra?
Za pešiakmi stáli dvaja jazdci na drakoch, oproti nim anjeli na okrídlených levoch, mierne mávajúcimi krídlami udržujúc stálu výšku nad podkladom.. Vrhači ohňa na jednej a im ako dvojča, dobro?, anjeli s bleskom v ruke na strane druhej. V strede stál Diabol? Satan? Lucifer? Čert? Miesto vedľa neho bolo však prázdne. Na strane druhej bol Boh? Mesiáš? Spasiteľ? Keďže rovnováha musí byť zachovaná miesto vedľa neho bolo tak isto voľné. Všetky štyri rohy boli vyrezané.
Na strane, dobra? sedel útly starý, šedivý, vráskavý, s príjemným výzorom a aurou muž. Oproti nemu bola postava v čiernom plášti. Muž luskol prstami a miestnosťou sa ozval hrom nasledovaný bleskom. Pred krbom stál muž.
Stredné roky, hnedé vlasy, guľatá tvár, silné okuliare a na krku zlatý kríž. Stál, prekvapený, zaskočený, šokovaný, neschopný utekať a predsa rozhodnutý bežať. Starý muž sediaci pri šachovnici mu kývol. “Mladík” pristúpil, s nemým úžasom hľadel na starca. Túžba, radosť, pýcha, strach, sa mu hnali hlavou až napokon riekol: “Pane Bože”. Pod čiernou kapucňou zaiskrili oči? Prebehol úsmev? Starý muž sa opýtal: “Na koho strane si”? Muž si akoby až teraz všimol šachovnicu a postavu v čiernom.
Hrôza, zdesenie, pohŕdanie, strach, odpor. Keby sa nebál večného zatratenia odpľul by si.
“Som na strane dobra !”. Hrdosť, pýcha, zadosťučinenie, viera.
“Vyber si stanu”, zopakoval starý muž.
“Som na strane anjelov!”
Sivovlasý luskol prstami, blesk, muž zmizol a zaplnil voľné miesto na šachovnici. Ruka v plášti sa zdvihla a napodobnila prstami gesto starca. Z krbu vyšľahli plamene, keď sa stiahli stála tam žena, v čiernom, vlasy, pery, očné tiene, čierne. Tričko, na ňom ohnivý znak satanizmu, s diablovou? , rohatou hlavou uprostred. Sukňa, kanady, čierne. Pozrela sa na postavu v plášti a padla na kolená. Úcta, túžba autorita, menejcennosť.
“Som ti k službám Pán môj”.
Oči jej nesmelo vzhliadli. Bázeň, láska, oddanosť, vernosť, pokora. Prsty luskli, oheň ženu pohltil. Obsadila svoje miesto na šachovnici.
Postava v čiernom stiahla kapucňu, jemné svetlé vlasy jej lemovali krásnu zamatovú tvár, očí, dva jasné smaragdy zažiarili, zmyselné plné krvavé pery sa zvlnili do úsmevu.
“Ako rád by som ťa pretiahol”, povzdychol si šedivý muž.
Žena sa pousmiala,” je na čase hrať”.
Obaja sa dotkli vyrezaných častí šachovnice, moc, sila, dobro, zlo, blesk a oheň sa spojili v jedno.
Ticho.
Všetko bolo ako predtým, teda skoro všetko.
Na mieste anjelov stáli démoni, na strane diablom anjeli.
Starý muž sa smial, tvrdo hrdelne, neľudsky, zmenil sa, nie výzorovo. Aura bola iná, zlo , smrť , temnota. Žena sa tiež smiala. Dobro, život, raj.
Rovnováha je zachovaná. Každý mal na svojej strane, kus dobra a zla. Muž, v mukách pekelných trpel, strach, bolesť, bezmocnosť, zato, že sa upísal bohu. Vybral si zlú stranu.
Dievča, strach, beznádej, trpela za životné hriechy, zato, že zapredala svoju dušu diablovi.
Vybrala si zlú stranu.
Rovnováha je zachovaná.
Tags: Horor
