Cesta do pekla

Jakub kráčal, s ťažkým batohom, po asfaltke a vedel, že spravil chybu. Ďalšiu a rozhodne nie poslednú vo svojom krátkom živote.
Slnko pomaly, ale o to istejšie, končilo svoju púť a hrozivé šedé mraky ho akoby ešte viac zaháňali za obzor.
Jakubovi bolo jasné, že ak rýchlo nestopne nejaké auto bude to veľmi ťažká noc. Nadhodil si veľký batoh a pokračoval. Popruhy ho už pálili na ramenách a lýtka mal ako zo železa. Bolesť v nich už síce necítil, ale netušil či je to dobre alebo nie. Mávnutím ruky by ju ale prijal späť, ak by to umlčalo bolesť, ktorú cítil vo svojom vnútri. Tá však nebola z únavy a Jakub vedel, že tá potvora len tak ľahko neodíde. Read the rest of this entry »

Jediná láska

Kráčal som tou chodbou ako už stokrát predtým. Tiene splašene uskakovali z pred jasu sviečky, na ktorej hrote sa poplašene zatriasol malý plamienok. Kroky odbíjali vzdialenosť, ako hodiny oznamujúce polnoc. Šiel som tou chodbou už stokrát. A tak ako už toľkokrát predtým, aj teraz sa mi zdala byť nekonečnou.
Tmavá silueta dverí sa predo mnou objavila tak náhle až som zavrávoral.
Tak som opäť tu. Príde? Musí! Dnes jednoducho musí prísť. Read the rest of this entry »

Hra

Oheň horel jasným plameňom, olizoval drevo, pohlcoval, rozkladal, bral mu život. Dlhé tiene odskakovali s pred ich jasu. Steny krbu boli sýto čierne, čierne ako obsidián, noc, ako prázdne miesto medzi hviezdami. Krbová rímsa bola z mramoru, bieleho, tvrdého, nepoddajného, vytvarovaného do podoby divej ruže ovíjajúcej sa okolo kameňa. Ostne lemovali stonky, miestami prerušené pukom nevykvitnutej ruže. Tŕne ostré, obranne, ako britva, chránili stonku, nie však kvet. Ruža si chráni najdôležitejšie, život, stonka bez kvetu prežije, po čase vykvitne nový, ale kvet bez stonky zanikne. Read the rest of this entry »

Tags: