Braxis 2

Dnes sa to opäť chystáme roztočiť. Semtex ešte nechodí tak ladne a so vztýčenou hlavou ako zvykne, ale rany sa rýchlo hoja. A to ani nevravím o tom, ako horlivo nás presviedča, nech už konečne vyrazíme na ľudí. Nenávisť voči tomuto živočíšnemu druhu u neho ešte nevyhasla. Read the rest of this entry »

Braxis 1

Húštinami sa ozýva kvílenie vetra. Je skoré ráno a práve svitá. Otváram oči a vykúkam na svet z jaskyne. Hlasno zívnem a pretiahnem si kĺby. Už aby vyšlo slnko. Túžim sa ohriať v jeho lúčoch. Poklepkávam pazúrmi po kameni a netrpezlivo plieskam chvostom.
- Slnko, slniečko…. Ukáž sa. – privolávam ohnivý kotúč. Dnešná noc bola dosť studená. Premrzol som až na kosť. Read the rest of this entry »

Premeny

Prechádzam sa po pustých chabo osvetlených uličkách mojej dediny. Vietor mi mrazí líca. Je neskorá jeseň. Listy zo stromov sú neochotne strhávané na zem. Cez deň žiaria pestrými farbami. Teraz sa mi však všetko vidí rovnaké. Rovnako pochmúrne, všetko v odtieňoch sivej. Pouličné lampy dodávajú ulici jemný nádych oranžovej a mesiac je odetý do striebra. Read the rest of this entry »