Môže byť človek naozaj šťastný, keď sa nemáo šťastie s kým podeliť ?

Stála pri lodi a lúči sa s ním. Mala slzy v očiach, lebo sa to od nej očakáva, no mysľou bola už niekde úplne inde. Ide si splniť svoj veľký sen. Pocity a obrazy, ktoré ju prenasledovali počas nocí už dlhé roky, sa konečne stanú skutočnými. Človek musí o svoje šťastie bojovať a ona sa rozhodla, že ho nájde za každú cenu. Pôjde, jednoducho, aj cez mŕtvoly. Read the rest of this entry »

Chlapec s balónom

Už dlho rozmýšľala nad tým, ako veľa je na svete ľudí o ktorých nič nevie. Jasné, že svojich priateľov má rada a vie o nich takmer všetko, no možno tí, ktorých nepozná za niečo stoja. A ona to nezistí, lebo nemá šancu so všetkými si pohovoriť, alebo zoznámiť sa. Žije v takom malom meste a stále nemá ani najmenšie tušenie o existencii niektorých ľudí. Doteraz ju to vôbec nezaujímalo, no po ten nešťastnej udalosti sa rozhodla, že musí prehodnotiť svoj život, svoje priority. Preto dala sama sebe za úlohu, že si každý deň v týždni sadne na jednu lavičku v mestskom parku a bude ľudí proste pozorovať. Možno jej to pomôže vyrovnať sa s tými stratami, s vlastnými zmätenými pocitmi. Alebo ju to aspoň rozptýli a privedie na iné myšlienky. Read the rest of this entry »

Poviedka o nevere – Ako človek môže prísť o všetko

Stojí opretá o stenu. Vo vzduchu ťažká atmosféra, v hlave prázdno, hluché uši, stojací rozum a slepé oči zapríčinili toto všetko. Hlúposť! Niektoré veci sa jednoducho stanú aj keď ich nikto nevolá. Po celom tele má zimomriavky, trasú sa jej kolená aj ruky. Musí si zapáliť, to jej pomôže. Šťuknutie zapaľovača, šuchot horiaceho tabaku, hlboký nádych, výdych. “Mala by si to dať do poriadku, než niekto príde.” ozýva sa jej v hlave. Oplatí sa však teraz niečo zachraňovať? Teraz keď je úplný koniec? Read the rest of this entry »

Kúzlo prvej lásky je v tom, že nevieme, že raz skončí

Išli po nočnej ulici plnej ľudí a zvukov. Z každej kaviarne sa ozýval smiech a hluk, hudba, žiarili svetlá pouličných lámp, no ona to v podstate nevnímala. Bolo niečo málo po dvanástej, keď sa rozhodli, že pre dnešok stačilo. Ako každý piatok sa boli s priateľmi trocha zabaviť. Počas uplynulých mesiacov sa z nich stala celkom dobrá partia. Niektorí sa poznajú dlhšie a vždy niekto nový príde, ale všetci sú k sebe milí a to vytvára tú nezabudnuteľnú atmosféru týchto piatkových výletov. Read the rest of this entry »

Mám s ňou totiž iné plány

“Niekedy mám pocit, že som na svete úplne sama, nie je tu nikto, kto by so mnou strácal čas. Nikto kto by sa ma snažil rozveseliť, keď som smutná. Nikto, kto by ma vypočul keď ma niečo trápi. Nikto, kto by mi pomohol keď mám problém.Nikto, kto by sa ma pokúsil hľadať…” Read the rest of this entry »

Ľudská ľahostajnosť

Pomalé vrznutie kľučky a tichučké drobné kroky naznačovali, že je ráno a jej malá sestrička ju prišla zobudiť. Dnes už vstávala s lepším pocitom, pevne odhodlaná vrátiť sa do parku a pokračovať vo svojom pláne. Po zážitku s chlapcom z predošlého dňa bola plná očakávania. Vystískala svoju sestru a spolu zišli dolu do kuchyne. Usmiala sa na mamu a spýtala sa, či je niečo pripravené na raňajky. Na maminej tvári videla najprv prekvapenie a potom obrovskú úľavu. Nachystala jedlo na stôl a radostne pozorovala ako jej dcéra zase pekne papá. Nebolo toho priveľa, pretože dlho nič nejedla, no aj to stačilo na rozveselenie obidvoch rodičov. Read the rest of this entry »

Takto teda chutí…?

Do očí mi páli horúce Slnko. Mám ich celé zaliate slzami, no som šťastná. Mala by som plakať, no chce sa mi smiať. Cítim vôňu, akú som nikdy necítila. Je to niečo tak krásne, že sa to nedá ani popísať. Je to podobné ako vôňa čerstvo upečeného chleba, ako čistá posteľ po dlhej a únavnej noci, ako keď cítite prvý ročný sneh…všetky tieto vône mi to pripomína no neviem, ktorú najviac. Som taká pokojná. Tento pocit som ešte nikdy nezažila. Viem, že by som sa mala báť, no cítim, ža sa mi nemá čo stať. Zatváram oči lebo Slnko je príliš silné. Read the rest of this entry »

Prekazené prekvapenie

Chvíľu stála pred dverami a hľadela na ne, akoby boli cuzdie. Strčila kľúč do dierky, potočila ním, otvorila dvere a po troch dlhých mesiacoch zacítila tú tipyckú vôňu, na ktorú skoro zabudla. Vošla dnu, položila tašky a asi päť minút len tak stála a premýšľala, aký je to príjemný pocit, keď sa človek má kam vrátiť. Keď cíti, že je niekde, kam patrí. Izrael jej dal mnoho nových skúseností, priateľov a hlavne jej otvoril príležitosti, ktorých sa v budúcnosti určite chytí. No aj tak to bolo veľmi dlhé a náročné. Ak však chce robiť tútu pracu, po ktorej od malička túžila, musí si zvyknúť na také podmienky, aké boli tam. Už ako malé dieťa mala chuť pomáhať iným, takže keď sa rozhodovala, čo chce študovať a čo chce v neskoršom živote robiť, sociálna práca bola jej jednoznačnou voľbou. Read the rest of this entry »