Taxi
Posted by Francees | Filed under Francees, Horor
Oliver v taxíku krúžil po meste. Bolo desať hodín a on ešte nezobral žiadneho zákazníka. Noc bola sychravá a chladná, ulice opustené a mesto prázdne. „Keď to takto pôjde ďalej, môžem to zabaliť.“, pomyslel si. „Ešte nikdy som nemal takú mizernú noc.“
- Potrebujem taxík na hlavné námestie. Kto je voľný?
Ozvalo sa z reproduktora. No konečne, pousmial sa.
- Ja môžem. Idem tam, odpovedal.
- Rozumiem.
Taxík išiel prázdnymi ulicami. Z monotónnej jazdy ho bralo na spánok. Pretrel si oči a prinútil sa nechať ich otvorené. Dúfal len, že zákazka nebude jeho posledná. Neónové svetlá vrhali tiene budov na cestu. Zabočil doľava a dostal sa na námestie. Vtom zbadal osamelého muža stojaceho pred kinom. „To sa mu chcelo ísť samému do kina a ešte k tomu v pracovný deň?“, nešlo mu do hlavy. „A možno nebol sám.“, vzápätí mu prišlo na um.
Priblížil sa a obzeral si zákazníka. Spoza chrbta mu vystupovala vysoká lampa, ktorej svetlo dopadalo na bledú tvár. Hlavu mal sklonenú a v ruke držal kufrík. Na sebe mal dlhý kabát a nohavice. Taxík zastavil. Muž otvoril dvere a v aute sa zažalo svetlo.
- Dobrý večer.
Oliver pozdravil, ale muž neodpovedal. Zarazilo ho, že si sadol dopredu, lebo väčšina zákazníkov si vždy sadá dozadu. Dvere sa zatvorili a svetlo zhaslo. Za ten moment si stihol všimnúť, že mal úzku tvár, vysoké čelo a vpadnuté líca. Nemohol si pomôcť, ale s tým kufríkom vyzeral ako zlatník.
- Takže kam?
- Na Strečniansku.
Odvetil potichu. Oliver pomaly riadil a jedným okom si prezeral zákazníka.
- Mesto je dnes prázdne.
Oliver prehovoril do ticha. Muž neodpovedal. Aj on by radšej mlčal, lebo bol ospalý, ale neznášal ticho.
- Nechcem byť drzý…
opatrne pokračoval.
- ale zaujímalo by ma, na čom ste boli?
- Prosím?
Muž sa neprítomne pozeral pred seba.
- Myslím tým, na akom filme?
Auto zastalo na križovatke. Ostrý pás svetla na chvíľu osvetlil cestujúceho a Oliver okamžite využil príležitosť, aby uhasil svoju zvedavosť. Muž mal tmavé oči, celkom čistú pleť, bol oholený a upravený.
Oliverovi po lícach stekali kvapky potu, hoci v aute vôbec nebolo teplo. O chvíľu naskočila zelená a auto sa pohlo.
- Bol som na dokumente o „cestnom vrahovi.“
Spolu sediaci povedal odmerane.
- Á…, aj ja som na tom bol, minulý týždeň, dodal Oliver. Čo si o tom myslíte? Teda mne sa ten film veľmi páčil, nečakal na odpoveď. Jakživ som lepší dokument nevidel. Teda poviem vám, mal som strach. Toho vraha zatiaľ nechytili. Keď si predstavím, že sa poneviera po uliciach, strašné! Musí to byť profík. Všetko má do detailu premyslené, žiadny amatér. Páčilo sa vám to?
- Hm… dalo sa to.
Oliver nenávidel vyberavé typy a tento chlapík ním určite bol. Nerozumel prečo sa mu dokument nepáčil. Aj on by chcel, aby sa o ňom nakrúcali filmy.
- Mne sa to veľmi páčilo, zopakoval nenútene. Ten vrah bol dokonalý. Pomyslel si.
Chlap mlčal. Oliver mal z neho čudný pocit, akoby niečo skrýval. Zaujímalo ho, čo mal vlastne v tom kufríku. Muž sa pomrvil a až teraz si zapol pás. Hlavu mal otočenú doprava, akoby ho v bočnom zrkadle pozoroval. Oliver sa začal potiť, ruky sa mu na volante šmýkali a cítil ako mu vlhnú vlasy. „Ešte jedna ulica a už sa ho strasiem“, upokojoval sa. „Keď nebude mať peniaze, ani nebudem protestovať.“ Oči mal na stopkách, ale snažil sa vyzerať pokojne.
Mesto bolo celkom vyľudnené, nikde ani tieň. Prešli popri kostolu, minuli supermarket a vozidlo zabočilo do postrannej uličky. Oliver sa nervózne pozrel na hodinky. Išli už dobrých dvadsať minút. V aute bolo hlboké ticho. Bol podráždený, najradšej by ho okamžite vysadil. Cítil ako mu pot steká po chrbte.
Konečne zabočil na Strečniansku. Auto zastalo pred smetiakmi. Aspoň raz chcel byť ako cestný vrah, len jeden krát chcel mať vraždu do detailu premyslenú.
- Prečo ste zastali práve tu?
Chlapík sa opýtal trochu vystrašene. Konečne sa bál, pomyslel si Oliver. V aute bola tma a dusno. Oliver nehybne sedel a vychutnával si pocit nadvlády. Potom vybral z vrecka nôž. Ostrá čepeľ sa na moment zaligotala v tme. Oliver sa na ňu dlho pozeral.
- Čo to má znamenať? Prehovoril chlapík.
Tak, a už sa bojí, zajasal. Bol to skvelý pocit.
- Dám Vám peniaze, dám Vám čo len chcete, len ma nezabíjajte. Mám rodinu.
Cestujúci vzlykal. Oliver cítil vzrušenie, potom závrat. Odopol si pás a zostal nehybne sedieť premýšľajúc kedy zasiahne. Otočil sa k mužovi a nahlas sa zasmial.
- Vy ste to ešte stále nepochopili?
Opýtal sa podráždene.
- A vy ste nepochopili, že ja som cestný vrah?
Oliver zalapal po dychu a upustil nôž. Kropaje potu mu stekali po tvári a jeho ruky reflexne obopínali hrdlo. Dychčal pokým v aute opäť nenastalo ticho.
Muž si otvoril dvere a pokojne vykročil do noci.
