Lajla
Posted by Karla | Filed under Fantasy, Karla
Vravia, že v ten deň, keď uzrieš tento svet, niekto alebo niečo ti prihrá tvoj osud. Ja som tomu vežmi chcela veriť. Potom by všetko dávalo zmysel a to býval môj večný problém. Neschopnosť nájsť zmysel vo veciach, ktoré pre iných zmysluplné boli.
To som až taká iná?
A to bola otázka, ktorá ma trápila už od detstva. Nikdy som nepotrebovala láskyplné objatia či nové hračky. Stačilo mi bytie. Existencia seba samej a akceptovanie všetkého naokolo. Aj keď vtedy by som to takto vedecky rozhodne nenazývala.
Nazývala som to jednoducho. „Je to tak, ako to je.“
Ale časy a životy sa menia a ja som časom chcela zapadnúť, chcela byť taká ako ostatní a tak som začala hrať. A bavilo ma to. Učiť sa predstierať pocity. Mať záznam o každom pocite a očakávaných reakciách. Bolo by to pre mňa možno aj zábavné, keby som vedela, čo to znamená.
Bola som len schránka. Prázdna.
Ale s vekom prišli ďalšie očakávania, priatežstvo, láska. A ja som sa učila a učila som sa dobre, lebo nikdy nikto moju prázdnotu neodhalil. Bola som pre nich normálna, obyčajná. A pre niektoré dievčatá aj skúsenejšia, tá, ku ktorej si mohli ísť po radu.
Nebol pre mňa problém mať sex, nič to pre mňa neznamenalo a vyberanie vhodného kandidáta som nechala na náhodu. Všetko šlo tak, ako malo ísť. Až kým neprišla ona.
„Si zvláštna,“ povedala. A ja som začínala mať prvý pocit v živote. Strach.
„Si iná,“ povedala a ja som začínala cítiť obavy.
„Si taká, aká máš byť,“ povedala a ja som začínala cítiť priateľstvo.
Naučila ma to, čo som dovtedy len predstierala a ja som sa jej začala otvárať. Hovoriť jej veci, ktoré som vedela len ja sama. A ona mi porozumela.
A vtedy som začala skutočne žiť. Všetko bolo skutočné. Láska. Priateľstvo. Až kým sa tie pocity nespojili.
„Laura, asi ťa milujem,“ povedala som jej jedného dňa a pozorovala jej šokovaný výraz.
A vtedy som prvýkrát cítila utrpenie. A s ním zmizlo všetko ostatné.
„Hej, Lajla, máš hotový ten preklad?“ zakričal Henry spoza stola.
Zdvihla som hlavu a rýchlo našla v kope papierov to, čo odo mňa vyžadoval.
„Áno,“ povedala som a podala mu ho.
„Ďakujem, si super. Čo povieš na kávu po práci?“ spýtal sa a jeho oči zmenili tvar v niečo, čo sa bežne nazývalo psí pohžad.
„Jasné, rada,“ povedala som, aby ma nechal mojim myšlienkam. Široko sa usmial a zmizol z môjho uhla pohľadu.
Niežeby mi Henryho spoločnosť nejako prekážala, v skutočnosti bol jediný v kancelárií, koho som si ako tak obľúbila, ale keď ma napadli moje myšlienky, bola som rada sama. A dnes bol deň, kedy zbaviť sa ich nebolo možné. Ráno som ju totiž videla. Áno, Lauru. Moju spasiteľku aj ničiteľku zároveň. Ona ma našťastie nevidela, ale to mojej hlave nevadilo a stále si dookola opakovala ten čas, na ktorý som sa tak zúfalo snažila zabudnúť. Keď som cítila.
Henry veselo odfukoval vedľa mňa. Nikdy som nevedela pochopiť, prečo vie sex priniesť chlapom toľko radosti. Tak veľmi potrebujú potvrdzovať svoju mužnosť? Alebo im mozgové endorfíny pomáhajú prežiť v tomto komplikovanom svete?
Mne väčšiu radosť spravila tabuľka čokolády.
Moje zásoby boli našťastie dosť veľké a tak teraz sedím v kuchyni a znova premýšľam. O Laure. Chcela by som ju znovu vidieť. Chcela by som znovu cítiť a viem, že iba ona to dokáže. Lenže ona mňa vidieť nechcela, dala to dostatočne najavo.
„Myslím, Lajla, že by sme sa mali prestať stretávať.“
Áno, bolo to dostatočne zjavné.
Prvým hryzom som sa snažila vymazať tie slová. Druhým jej tvár v mojej mysli a pri treťom ma vyrušil.
„Prečo nespíš?“ spýtal sa a na líce mi vlepil veľký cmukavý bozk.
„Nechce sa mi,“ povedala som.
Sadol si vedľa mňa a ukradol mi z mojej čokolády. Usmievam sa. To je jeden z dôvodov, prečo ho znesiem. Vie oceniť dobrú čokoládu.
Preplnené bary nie sú môj štýl, ale žďobal do mňa dovtedy, kým som nepovedala áno. Niežeby bolo ťažké povedať „nie“, ale Henryho spoločnosť začínala byť pre mňa viac znesiteľnou. A ja som v ňom začínala vidieť šancu na to, čo som pred rokmi stratila.
„Mojito?“ spýtal sa cez hlučný dav a ja som prikývla. Predierala som sa za ním a sadla si na stoličku, ktorú potľapkal.
Pozorujúc dav a ignorujúc jeho ruku na mojom kolene som ju zbadala. Tancovala v dave. Okolo pása mala kohosi obmotaného a vlasy sa jej priliepali na spotený krk. Oči mala zatvorené. Hľadela som na ňu ignorujúc všetko naokolo. Môj pohár zastal smerom k mojím ústam a aj Henryho ruka zastala, keď zistil, že ho ignorujem. Odbehol po ďalší pohárik a ja som vstala.
A zvažovala dve možnosti.
Možnosť číslo jedna: Ujsť a vyhnúť sa jej a snažiť sa znovu nájsť pocity v Henrym.
Možnosť číslo dva: Ísť za ňou a dúfať.
Na krku zacítila niečí dych a otočila si. Nejaký opitý chlap jej niečo rukami naznačoval. Snažila sa ho poslať preč. Až Henry ho konečne odtiahol. A keď sa pozrela smerom k tancujúcemu davu, Laura tam nebola.
A zostala mi len jedna možnosť.
„Miluješ ma?“ spýtal sa a preplietal svoje prsty s tými mojimi. Psí pohľad bol späť.
„Samozrejme, Henry,“ povedala som a usmiala som sa a veľmi, ale vežmi som dúfala, že neklamem.
Venovanie: Pre drobca, moju novú múzu;)
