Lovci Padlých Anjelov – Vzkriesenie kapitola III – časť 3

„V mene Ježiša Krista, prikazujem ti, vyjdi z tohto tela!“ zareval mocným hlasom jeden z exorcistov, vystierajúc nad posadnutým zlatý krucifix. Jeho hlas sa rozľahol po obrovskom priestore chrámu a niekoľkokrát sa odrazil od jeho vysokých kamenných múrov. Druhý exorcista držal v rukách ošúchanú knižku a odriekal z nej modlitby. Posadnutý sa hádzal aj s celým lôžkom, o ktoré bol pripútaný koženými remencami, a klial z plného hrdla. Kričal v reči, ktorá bola takmer zabudnutá, ktorú používalo už len málo ľudí, ale ktorou rozprával za svojich čias sám Ježiš, v aramejčine. Exorcisti však dobre rozumeli tomuto starovekému jazyku.
Okrem rúhania a kliatia posadnutý kričal niečo o veľkom útoku démonov, o narodení antikrista a o víťazstve satana.
Obďaleč stál ešte jeden muž. Bol to mladík odetý, rovnako ako exorcisti, do čiernej reverendy s bielym kolárikom. Vyzeral veľmi vystrašene.
„Vyjdi z neho, zlý duch!“ kričal kňaz s krucifixom a urobil ním vo vzduchu znamenie kríža.
Vtom posadnutý prestal kričať a pľuť, zavrel oči a zostal nehybne ležať.
„Je mŕtvy?“ odlepil druhý exorcista zrak od knižky a pozrel na kolegu.
„Neviem“, nahol sa ten k posadnutému celkom blízko. „Nedýcha. Diakon Anselm, podajte mi olej“, vystrčil exorcista ruku k mladíkovi. Ten sa triasol na celom tele. Načiahol sa poň, rukou však zavadil o ampulku so svätenou vodou, v ktorej bola ponorená strieborná kropiteľnička a prevrhol ju na zem. Ampulka sa rozbila o kamennú podlahu. Svätená voda sa rozprskla na všetky strany. Muži sa strhli, obrátili sa na Anselma. Samson, ten s krucifixom, zmraštil obočie. Bol to veľký černoch, asi tridsaťpäťročný. Musel merať aspoň dva metre a vážil určite cez metrák. Na tvári mu žiarili len očné bielka a zuby. Keď sa smial. Ale teraz sa nesmial.
„Čo vystrájaš?“ zahrmel basovým hlasom.
Dave, druhý exorcista, si pritlačil modlitebnú knižku na hruď a zdvihol zrak do stropu. Povzdychol si. Dave bol beloch, nízkej postavy. Na hlave sa mu kučeravili ryšavé vlasy, ktoré mal zviazané do vrkoča. Bledú pleť mal posiatu pehami. Mal okolo tridsiatky, ale vyzeral omnoho mladšie. Šibalské modré oči teraz obracal stĺpkom, kvôli Anselmovi.
„Ja, ja…“, jachtal Anselm, „nechcel som…“
Odrazu sa citeľne ochladilo. Mužom z úst začala stúpať para. Kropaje svätenej vody na podlahe sa premenili na ľad. Múry kostola sa rozochveli.
„Čo to má znamenať?“ obrátil sa Dave na Samsona.
Ohromné dunenie naplnilo celý priestor.
„Chce nás vystrašiť. Teraz to bude zaujímavé“, zakričal Samson.
Na tvári posadnutého sa zjavil úškľabok. Z nozdier sa mu zaparilo – vydýchol. Otvoril oči a tentoraz v latinčine zareval: „Hora mort vos!“
Samsona a Davea trhlo, nejaká neviditeľná sila ich odhodila do vzdialenosti niekoľkých metrov. Mladík zostal stáť ako skamenený.
„Anselm, otoč sa! Nedívaj sa naňho!“ kričal Samson na diakona.
V chráme sa strhol víchor. Davea úplne pritlačil o múr. Samson sa snažil dostať k Anselmovi, ale vietor bol silnejší. Mladík tam stál a hľadel na posadnutého. Ten sa posadil a vyšľahli z neho plamene. Jeho telo sa roztvorilo, vystúpil z neho démon. Vznášal sa v plameňoch. Rozprestrel obrovské krídla a vyplazil roztrapkaný jazyk zakončený tisíckami hadích hláv. Olízal diakonovi tvár a ešte viac rozškľabil papuľu. Vtedy sa medzi nich, tvárou v tvár démonovi, postavil Samson. V ľavej ruke držal zlatý krucifix a pravou si niečo pritískal o hruď.
„V mene Ježiša Krista, Božieho Syna a Svätého kríža prikazujem ti, strať sa!“
Démon ustúpil.
„Na príhovor Nebeskej Matky, Panny Márie, zmizni v pekle!“ Samson vystrel proti Démonovi aj druhú ruku. Držal v nej medailón s vyobrazením Božej Matky. Démon ukrutne zakvílil. Plamene vyšľahli až po samú kostolnú klenbu a vzápätí ho celkom pohltili. Prepadol sa do ničoty, zostal po ňom len kyslastý zápach. Otrasy prestali, vietor ustal, hukot pominul. Roztrhané telo posadnutého muža ležalo na lôžku celkom nehybne.
Samson podišiel k Anselmovi, strnulo stojacemu nad črepinami rozbitej ampulky. Zľahka sa dotkol jeho ramena. Strhol sa, začal vrieskať. Bol to krik absolútneho zdesenia.
Keď utíchol, zviezol sa k zemi. Jeho oči plné hrôzy meravo hľadeli na náprotivný kamenný múr. Samson na nich zatlačil viečka.

© M. M. Mackovič, 2007

Leave a Reply