Zvláštna hmota
Posted by Spisos | Filed under Sci-fi, Spisoš
Všetko sa začalo neznesiteľným pípaním palubných senzorov. Posádka člna okamžite vbehla do riadiacej kabíny aby zistili o čo ide. „Senzory hlásia predmet nepravidelného tvaru vo vzdialenosti 5 000 000 jednotiek.“ oznámil druhý pilot. „Čože? Tak blízko? okamžite zastaviť!“ rozkázal kapitán a hneď nato čln zastal. „Prečo senzory nezistili predmet skôr?“ „Predmet je veľmi malý pane. Podľa všetkého ide o elipsoidne zdeformovaný valec. Senzory hlásia že jeho výška je asi 15 jednotiek, najväčší priemer má hodnotu približne 8 jednotiek a najnižší asi 3 jednotky.“ „A to je všetko?“ opýtal sa kapitán podráždene. Ani si poriadne nepospal a už ho zobudili tie prekliate senzory. Niekedy sa pohrával s myšlienkou že sa na to vykašle a senzory jednoducho vypne ale vždy ten nápad zavrhol keďže v otvorenom vesmíre by sa to rovnalo samovražde. „Senzory v tejto vzdialenosti nič iné nezistia, pane“ „V poriadku, poletíme bližšie.“ rozhodol kapitán.
Neprešla ani minúta a už mali zvláštny predmet na palube. Keď to videli vedci, takmer zošaleli od samej radosti. Po dvoch týždňoch neustáleho skúmania hornín v asteroidoch je tu konečne niečo poriadne. „Priprav sa zapisovať.“ povedal hlavný vedec asistentovi a zapil objav slabým roztokom kyseliny fosforečnej ako sa na správneho mierne šibnutého vedca patrí. Asistent rýchlo naštartoval počítač. „Predmet je oválny. Výška 15 jednotiek, najväčší priemer 6 jednotiek, najmenší priemer 4 jednotky. Vo výške 12 jednotiek sa predmet zužuje. Vo vrchnej časti sa nachádzajú dve drážky. Predmet je priehľadný a naplnený akousi zelenou hmotou. Máš?“ „Áno pane.“ odpovedal asistent ktorý už po tretí krát reštartoval počítač a snažil sa ho uviesť do chodu typickou metódou pokusu a omylu. Keď nepomáhalo kopanie, skúsil búchanie. A keď nepomohlo ani to, vykašľal sa na celý systém, zobral si bielu farbičku a začal písať na čierny papier. Keď sa mu však farbička zlomila, vykašľal sa aj na to a celý naštvaný hodil farbičku do profesora, ktorý si to ani nevšimol keďže bol pohrúžený do vedeckých úvah a samozrejme do päťdesiatdva percentného etylalkoholu. „Priprav všetko na chemický rozbor.“ povedal profesor. „Chcem zistiť čo je vo vnútri. Len ako to otvoriť aby som to nepoškodil.“ „Pane, a čo tá drážka na vrchu?“ opýtal sa asistent, rozbíjajúc všetko potrebné na chemický rozbor. „Áno, áno. Skúsim sa tam zapáčiť.“ Len čo to profesor urobil na vrchu predmetu sa zjavil úzky kruhový otvor. Z otvoru vyšiel odporný sladkastý zápach. „To si bol ty?“ opýtal sa profesor zapchávajúc si nos. „Nie pane.“ odpovedal asistent. „Že by to tiahlo z toho predmetu?“ „Neviem pane. Ja som si myslel že ste iba mali pridlho otvorené ústa.“ Profesor prepočul sarkastickú poznámku a dal sa do rozboru.
„Takže páni? Čo tu máme?“ opýtal sa kapitán po príchode do laboratória. „Je to akási zvláštna hmota pane.“ odpovedal hlavný vedec. „Obsahuje množstvo zvláštnych zlúčenín. Ani po niekoľkých pokusoch sa nám nepodarilo zistiť čo táto hmota spôsobuje. Jednoducho je to nejaká zbytočnosť.“ „Myslíte že by sa mohlo jednať o výtvor inteligentných bytostí?“ Vedec odpovedal: „Je to možné pane, ale pravdu povediac, nemám tušenia načo by niekto vyrábal takúto odporne zapáchajúcu zbytočnosť. Je to veľmi zvláštne.“ „Áno, to je.“ odpovedal kapitán, zažmurkal všetkými štyrmi očami a pošúchal sa po obrovskom nose jednou zo svojich ôsmych rúk. Potom si ešte prešiel po lysej hlave a pozrel na sa predmet. Na jednej jeho strane bol pripevnený štítok s akýmisi zvláštnymi znakmi. Potom odišiel. Posádka člnu sa opäť utiahla späť do svojich kajút len predmet ostal stáť na laboratórnom stole a na jeho štítku stálo: „Prvý vesmírny Šampón. Odstráni problémy s lupinami a mastnými vlasmi. Mentolová vôňa.“ Pod týmto veľkým nápisom bol ešte jeden menší ktorý hlásil: „Putuje vesmírom od roku 2023, kedy bol vypustený na počesť pristátia prvej ľudskej posádky na Marse. Snáď sa nájdu inteligentné tvory ktoré tento výrobok ocenia. Firma Wash&Clean, výrobca najlepších šampónov na svete.“
