Princezná

Opustené ulice, mestá, stromy, ktoré my nič nevravia. Odrazu nechápem zvuku vetra ani tej pálivej bolesti v hlave. Tma my preráža pľúca a zarýva sa mi hlboko do kostí, akoby to už nebolo doma. A možno ani nie je. Ocitla som sa na asfalte pred našim domom. Len tak som tam ležala. Pred našim domom, ale stále niekde inde. Nie toto nie je doma. Spotené dlane som si utrela do šiat a ponáhľala som sa zistiť, kde to som. Kým som bežala k dverám ofina mi padla úplne do očí. Vošla som do kuchyne a predo mnou stála mama. Read the rest of this entry »